Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Agnesa žije v USA 21 rokov. Amerika sa podľa nej veľmi zmenila a zdražela.
Slovenka Agnesa s manželom a rodinou opúšťajú New Jersey a nový domov hľadajú v Georgii. Dôvodom je aj finančná situácia. Sú tam vysoké ceny domov a dane z nehnuteľností, no samotná cena nebola jediným argumentom.
V Georgii žije jej nevlastná dcéra a Agnesa chce byť bližšie k nej. „Keby tam moja nevlastná dcéra nežila, asi by sme išli do iného štátu. Ale tá kombinácia toho, že je to lacnejšie a ona je tam, nás presvedčila,“ hovorí.
V tomto článku si prečítaš:
Koľko stojí dom v USA.
Ako sa za posledné roky zmenili ceny bývania, nájmov a bežného života v Amerike.
Aká daň z nehnuteľnosti bude v Georgii.
Ako Agnesa vníma dnešnú Ameriku a prečo hovorí, že krajina sa za posledné roky zmenila.
Agnesa za tie roky v USA zažila, ako sa menili ceny domov, nájmov aj bežného života. Dnes pri predaji vlastného domu vidí aj druhú stranu amerického realitného trhu. Cenu z inzerátu ešte nemusí kupujúci zaplatiť a ani po prijatí ponuky nemusí byť obchod definitívny. Do toho prichádza domová inšpekcia, ďalšie vyjednávanie a niekedy aj zrušená zmluva.
Agnesa zároveň ukazuje, koľko stojí život v rôznych častiach Ameriky. Kým za svoj štvorspálňový dom v New Jersey platí na dani z nehnuteľnosti približne 10- až 15-tisíc dolárov ročne, v Georgii bude suma niekoľkonásobne nižšia. „V USA ľudia nepozerajú len na samotnú cenu nehnuteľnosti, ale aj na dane. Toto je pre ľudí veľmi veľká položka,“ vysvetľuje.
Ak ťa bavia rozhovory so Slovákmi v zahraničí, prečítaj si, ako sa žije Simone v Paríži či Michaele vo Viedni. Ak sa ti naša práca páči, pridaj sa aj ty do Refresher Clubu a získaj okrem neobmedzeného prístupu k stovkám článkov aj množstvo ďalších benefitov.
Pre Agnesu bolo jedným z najväčších prekvapení samotné vyjednávanie o cene. Myslela si, že predávajúci určí cenu a kupujúci ju buď prijme, alebo nie. V USA je to podľa jej skúsenosti oveľa pohyblivejšie. Realitný agent najprv porovná podobné nehnuteľnosti v okolí a podľa ich predajných cien, veľkosti domu, počtu izieb a pozemku určí približnú hodnotu. Potom príde na rad ponuka kupujúceho.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko stojí dom v USA.
Ako sa za posledné roky zmenili ceny bývania, nájmov a bežného života v Amerike.
Aká daň z nehnuteľnosti bude v Georgii.
Ako Agnesa vníma dnešnú Ameriku a prečo hovorí, že krajina sa za posledné roky zmenila.
„Kupujúci môže ponúknuť presne predajnú cenu, menej alebo aj viac. Je to taká hra,“ hovorí Agnesa. Veľa závisí od situácie na trhu. Keď je domov málo a záujemcov veľa, silnejšiu pozíciu má predávajúci. Agnesa si to pamätá najmä z obdobia po pandémii, keď sa do New Jersey sťahovalo veľa ľudí z New Yorku. „Ľudia sa prebíjali. Museli ponúknuť viac, ako bola predajná cena, aby ten dom získali.“
Dnes je trh podľa nej pokojnejší a pri predaji vlastného domu zažili opačnú situáciu. „Kupujúci nám ponúkajú menej a predávajúci musí zvážiť, či nižšiu cenu prijme, alebo dá protinávrh.“ Tým sa však vyjednávanie nekončí.
Dom už môže byť predaný a cena sa ešte stále mení
Keď predávajúci prijme ponuku, nasleduje ďalšia dôležitá fáza: domová inšpekcia. Kupujúci si najme špecializovanú firmu, ktorá nehnuteľnosť podrobne skontroluje. Práve vtedy sa môže začať ďalšie kolo vyjednávania.
„Keď inšpektor nájde, čo je na dome zlé, čo treba opraviť alebo čo je poškodené, kupujúci môže znova vyjednávať. Povie: toto nemáte v poriadku, tamto nemáte v poriadku, dajte mi ešte zľavu.“
Celý proces môže trvať šesť až osem týždňov a ani vtedy nie je nič definitívne. Agnesa to zažila na vlastnej koži, pretože ich prvý predaj napokon padol. „Už sme sa mali v auguste sťahovať a jednoducho sme sa nedohodli. Celá zmluva sa zrušila. Je to naozaj veľká neistota.“
Zdroj: archív Agnesy
Domy zdraželi, ale nie všade rovnako
Ceny amerických nehnuteľností sa podľa Agnesy nedajú zhrnúť jedným číslom, pretože rozdiely medzi štátmi sú obrovské. V New Jersey, kde žije, sú ceny vysoké aj pre blízkosť New Yorku. Rodinný dom tam podľa jej skúsenosti stojí približne od 500-tisíc dolárov vyššie. Pred zhruba dvadsiatimi rokmi sa podobné domy dali kúpiť za 300- až 350-tisíc.
V južnejších štátoch sú ceny výrazne nižšie, a aj preto sa rodina rozhodla pre Georgiu. Veľkou položkou však nie je len cena domu, ale aj daň z nehnuteľnosti. Za svoj dom so štyrmi spálňami platí Agnesa v New Jersey približne 10- až 15-tisíc dolárov ročne. V Georgii to bude podľa jej slov tri až štyri tisíc dolárov. „V USA ľudia nepozerajú len na cenu nehnuteľnosti, ale aj na dane. To je naozaj veľká položka.“
Rozhodujú aj školy
Pri výbere domu podľa Agnesy veľa znamená aj to, aké školy sú v okolí. Oblasti s lepšími verejnými školami mávajú vyššie dane z nehnuteľností, pretože časť peňazí ide práve do školstva. Rodiny s deťmi preto neriešia len počet izieb a veľkosť záhrady, ale aj školský obvod.
Pre starších ľudí zase existujú komunity pre obyvateľov nad 55 rokov, ktoré môžu mať iný systém poplatkov a daní.
Drahšie bývanie mení aj život mladých ľudí. Kedysi bolo podľa Agnesy bežné, že mladý človek po strednej škole odišiel na vysokú, našiel si bývanie a postupne sa osamostatnil. Dnes je to ťažšie. „Veľmi veľa mladých ľudí býva s rodičmi aj do tridsiatky, do tridsaťpäť, aby ušetrili.“
Ďalšou možnosťou je spoločné bývanie. Traja alebo štyria si prenajmú dom či byt, každý má svoju izbu a spoločné priestory zdieľajú. „Je veľmi ťažké, aby bežný mladý človek odišiel z domu a z jedného príjmu si sám prenajal byt.“
Amerika zdražela
Zdraženie podľa Agnesy necítiť len na trhu s nehnuteľnosťami, ale aj v bežnom živote. Pred približne deviatimi rokmi platila za trojizbový byt 1 200 dolárov mesačne. Rovnaký byt by dnes podľa nej stál okolo 2 000 dolárov.
„Potraviny boli v USA kedysi v podstate veľmi lacné. Dnes už ľudia porovnávajú a povedia si, že pôjdu radšej do iného obchodu, lebo tam je to lacnejšie.“
Porovnávanie cien v obchodoch bolo podľa nej kedysi skôr slovenská vec, no dnes je bežné aj medzi Američanmi.
Upratovačka, záhradník aj servis na bazén
Jedným z kultúrnych rozdielov, ktoré Agnesa po rokoch v USA vníma najviac, je prístup k domácim prácam. Upratovačka, firma na kosenie alebo servis na bazén sú v typickej americkej domácnosti úplne bežné.
„Majú upratovačku, cleaning lady alebo cleaning service. Chodia upratovať každý týždeň, každé dva týždne alebo raz za mesiac.“ Podobne funguje aj záhrada: firma pravidelne kosí trávu, strihá kríky a stará sa o celý pozemok. Podľa Agnesy nejde vždy o peniaze, pretože tieto služby si môžu dovoliť aj ľudia zo strednej vrstvy.
Ona sama si však túto americkú mentalitu neosvojila. „My Slováci si to robíme sami. Nemám upratovačku, bazén si otvárame sami a trávu si kosíme sami. Američania majú veľmi radi slovenské ženy, sme veľmi šikovné. Mohla by som si to finančne dovoliť, ale je to také slovenské, načo budem platiť, keď si to môžem urobiť sama?“
Basement ako druhá obývačka
Ak miluješ americké filmy, určite poznáš aj typickú pivnicu, teda basement. Filmová predstava sa podľa Agnesy od reality veľmi nelíši, pretože americké pivnice často neslúžia len ako sklad.
„Tu v USA je veľmi bežné prerobiť basement na normálnu obytnú zónu. Sú tam izby, veľký televízor, gauče, family room alebo party room.“
Tínedžeri tam mávajú vlastný priestor na hranie hier či pozeranie televízie a v niektorých domoch je dole aj kúpeľňa alebo spálňa. Takzvaný finished basement je preto pre mnohých kupujúcich veľkým plusom.
Zdroj: archív Agnesy
Amerika už nie je taká, ako si ju pamätá
Po vyše dvoch desaťročiach v USA vníma Agnesa aj zmenu nálady v spoločnosti. Američanov stále považuje za pozitívnejších ako Slovákov, no politické a spoločenské témy ich podľa nej v posledných rokoch rozdeľujú viac ako kedykoľvek predtým. „Za 21 rokov, čo tu žijem, som nikdy necítila, že by bola spoločnosť až taká rozdelená ako teraz.“
V bežnom živote to podľa nej veľmi vidieť nie je, rozdiely sa naplno ukážu až v diskusiách. „Američania veľmi radi debatujú o politike. Vtedy cítiť veľké rozdiely a takú negativitu. Ale v bežnom živote to až tak nepociťujem.“
Jednou z najväčších zmien je podľa Agnesy situácia okolo migrácie a pracovného trhu. Dostať sa dnes do USA legálne je podľa jej skúsenosti ťažšie ako v minulosti. „Momentálne je to veľmi ťažké, ak tu človek nie je legálne.“ Keď sa jej preto ľudia pýtajú, či by sa oplatilo presťahovať sa do Ameriky, odpovedá oveľa opatrnejšie ako kedysi.
Mnohí Slováci, ktorých Agnesa pozná, sa po rokoch zo Spojených štátov vrátili. Dôvodom bola napríklad komplikovaná legalizácia pobytu, deti alebo jednoducho to, že už v USA nechceli ďalej žiť. Agnesa návrat na Slovensko momentálne neplánuje.
„Tak sme si tu zvykli a zariadili život, že návrat na Slovensko vôbec neprichádza do úvahy.“ Jej manžel žije v USA už 27 rokov, ona 21. „Už ste doma tu,“ hovorí na záver.
