Východoslovenská mafia rozsekala konkurenta mačetou. Bývalý boss píšuci rozprávky pre deti túži po slobode

Boržu sa pokúsili zavraždiť dvakrát bombou v aute. Pri jednom z pokusov ho zachránil náhodný telefonát, vďaka ktorému bol od výbuchu dosť ďaleko na to, aby ho prežil.

„Ten výbuch na železničnej stanici v Košiciach prežil Borženský iba zázrakom. A rovnaký zázrak bol ten, že výbuch ani veľmi nezranil náhodných ľudí na stanici, pretože na mieste bola vtedy veľká sklenená fasáda, ktorej výbuch poničil všetky sklá,“ opísal vražedný útok novinár Soltész Refresheru.

Obe skupiny si však navzájom vyvražďovali  nižšie postavených členov. Pred vlastným domom zastrelili napríklad Františka Peka alias Dolyho. Neslávne známou vraždou sa však stalo hlavne zastrelenie Miroslava Stojku, ktorého ešte pred reštauráciou Pláž rozsekali mačetou. 

Za jeho vraždu odsúdili na 10 rokov iba Roberta Ficu. Práve on mal do Stojku sekať mačetou. Ostatných mužov v tejto veci súd oslobodil. „Mačeta nebola v tomto období v našich končinách obvyklá, ale napríklad baseballová palica bola úplne bežnou súčasťou výbavy slovenských gangstrov z 90. rokov,“ hovorí Arpád Soltész.

Počas vojny mafiánov Kolárika vzali do väzby za to, že postrelil jedného z Boržových ľudí. Nakoniec sa opäť dostal na slobodu. A to ho stálo život. Vrahovia si odsledovali Kolárikov denný režim a po odchode z posilňovne ho zastrelili.

Zavraždený mafián sa údajne svojho času neustále pohyboval s 10-člennou ochrankou. Tentokrát bol však výnimočné sám a to napriek tomu, že sa malo po Košiciach dlhý čas povrávať, že „Karči pôjde dole“. Písal sa 17. december 1999.

Doporučeno

Slovenští mafiáni uřezávali hlavy, těla mleli masomlýnkem a topili v kyselině. Výbuchy a střelba byly v 90. letech běžné 31. března 2019 v 17:24

Kolárik sa vyznačoval extrémnou agresivitou, Borža bol miernejší

„V podstate bol Borženský vždy menej násilnícký ako Kolárik. Podľa toho, čo viem, bol vždy prístupnejší rozumným argumentom. A v tom čase mala polícia takú taktiku, že sa v rámci mafiánskych vojen na Slovensku ako keby snažili ustupovať tým gangstrom, ktorí boli menej nebezpeční pre širokú verejnosť. Takým, ktorí nechceli bezhlavo strieľať na ulici plnej ľudí, podpaľovať autá a podobne.

Takým, ktorí chápali, že keď tá vojna prebieha medzi mafiánmi, tak to v úvodzkovách povedané nikoho neštve. A viem, že v prípade Košíc bol práve Borženský tým menej agresívným a násilníckým typom. Avšak zase samozrejme nebol ani svätý. Keď sa napil, vedel byť fyzicky agresívny voči ľudom, ktorí sa mu v bare znepáčili. Ale keď už prišlo na strategické rozhodovanie, tak bol v danej dobe určite menším zlom,“ povedal o povahách konkurenčných gangstrov Soltész.

Dušan Borženský ku koncu svojej zločineckej kariéry udržoval vzťah s Jurajom Ondrejčákom známym ako Piťo. Práve Piťov muž Ľuboš Zelman, ktorého volali Zrzek, stál za vraždou Boržovho oponenta Albánca Fadila Pasjaču operujúceho v Košiciach.

Doporučeno

Mafiána Juraje „Piťa“ Ondrejčáka muselo před soud dostat 350 policistů. Zbraňový arzenál mohli gangu závidět všichni konkurenti 21. února 2019 v 13:30

Borža dostal 23 rokov a východ ovládol Kolárikov bratranec Okoličány

„Kolárik bol posvätený Černákom, takže spočiatku Borženský ťahal za kratší koniec povrazu, ale nakoniec padol práve Kolárik a Borža kvázi prevzal vedenie. Ale nie na dlho, pretože išlo o koniec zlatej éry mafiánskych časov. Už to začali čistiť aj štátne orgány a Borženského chytili v Česku Potom v Košiciach začal operovať Robert Okoličány, ktorý kedysi začínal u Kolárika,“ opísal situáciu Soltész.

V roku 2000 Boržu zatkli v Ústí nad Labem. Za objednávku vraždy Pasjaču (2000) a taktiež za podiel na vražde Kolárika (1999) a Jána Kromku (1997), brata Alojza Kromku, dostal 23-ročný trest.

Po zatknutí Boržu ovládol východné Slovensko Kolárikov bratranec, spomínaný Robert Okoličány. Ten by si mal odpykávať doživotie, ale po vynesení rozsudku polícii ušiel a dodnes po ňom pátrajú. Okoličaný prezývaný aj Oki by sa mohol údajne nachádzať v Maďarsku, v Thajsku či na Balkáne. Ide však iba o dohady.

Borženského podporuje partnerka aj dcéra

Vo väzení Borža strávil skoro 20 rokov, počas ktorých niekoľkokrát požiadal o podmienečné prepustenie (dvakrát ho ale stiahol). Okresný súd jeho poslednej žiadosti vyhovel, no prokurátorka proti nemu podala sťažnosť. O osude Borženského mal teda nakoniec rozhodovať košický krajský súd. Na prvostupňovom súde Borža vyhlásil, že sa zmenil, na slobode by sa venoval svojej rodine, našiel by si prácu, no a jednoducho by žil ako riadny občan.

Za odsúdeného Dušana Borženského sa postavila jeho priateľka Mária, s ktorou začal tvoriť pár v priebehu výkonu trestu (poznali sa však už predtým), Boržova dcéra Simona a taktiež jeho priateľ Milan podnikajúci v Británii. Ten sa zaručil, že pokiaľ by mal mať Borženský kvôli svojej minulosti problém zohnať prácu na Slovensku, rád mu pomôže so zamestnaním sa v zahraničí.

V dobe, kedy Boržu zavreli, mala jeho dcéra Simona iba 3 roky. Do dnešného dňa s ním však udržuje kontakt a otca pravidelne navštevuje. Krajský súd napriek podpore blízkych, pozitívnemu psychologickému posudku a odporúčaniu väzenského ústavu žiadosť o podmienečné prepustenie zamietol.

Hrozba po prepustení z väzenia?

Podľa posledných informácií plánuje jeho obhajca využiť inštitút dovolania a taktiež uvažuje o ústavnej sťažnosti. Borža svoju zločineckú minulosť v minulosti verejne odsúdil a neplánuje sa k nej údajne nikdy viac vrátiť. Nehrozilo by však Borženskému po jeho činoch na slobode nebezpečie? A nebude skutočne ani on ohrozením pre spoločnosť?

„Nemyslím si, že by mal niekto po toľkých rokoch ešte záujem Borženského fyzicky zlikvidovať. A ani si nemyslím, že by mal taktiež on záujem vracať sa k tomuto spôsobu života. Ale to ťažko povedať. Je však isté, že keď niekto po takejto dlhej dobe vylezie z väzenia, svet je natoľko zmenený, že už nemá šancu sa do neho aktívne zapájať. A väčšina jeho nepriateľov je už v súčasnej dobe mŕtva alebo za mrežami, no a keď niektorí pôjdu von, budú rovnako ako on radi, že sú radi. Pochybujem, že by tam niečo vážneho hrozilo,“ vyjadril sa investigatívny novinár.

Černák napísal knihu o podsvetí, Borženský o odvážnom mravčekovi

Zaujímavosťou z Boržovho väzenského života je taktiež skutočnosť, že za mrežami stihol vydať svoj literárny debut. Na rozdiel od Mikuláša Černáka sa v ňom však nevenoval podsvetiu 90. rokov, ale príbehu určenému pre deti, kde hlavný hrdina túži po slobode. Jeho názov znie Rozprávka o odvážnom mravčekovi.

Jeden z bossov košickej mafie, ktorý sedí za vraždy, vraj chce týmto spôsobom apelovať na mladšiu generáciu, aby pochopila, že cesta k veľkým peniazom za cenu ľudských životov nie je správna. Hlavnou pointou knihy má byť vybratie si vhodných kamarátov a dištancovanie sa od tých, ktorí by nás mohli zaviesť na zlé chodníčky. Hovorí sa však, že Borža do budúcnosti plánuje napísať taktiež autobiografiu.

„Prekvapilo ma, že vo väzení začal písať knihu, pretože v podsvetí sa o ňom vedelo, že bol taký nevzdelaný, neotesaný,“ pousmial sa nad publikáciou jeho kníh novinár Soltész.

Doporučeno

Slovenští mafiáni z 90. let buď skončili zavraždění, nebo si odpykávají svůj trest. Karol Mello ale žije na Belize 9. července 2019 v 17:49

Ak súdy nezmenia názor a neprepustia ho podmienečne skôr, Borženský by sa mal spoza mreží dostať po tom, čo si odpyká celý trest do 30. novembra 2023. 

„Uvidíme, aké to bude, keď ho pustia. 23 rokov dostal úplne po zásluhe, pretože to určite nebol žiaden zblúdilý dobrý chalan. Vedel, čo robí – a neboli to pekné veci. Ale viem si predstaviť, že tie roky vo väzení ho zmenili natoľko, že sa minimálne bude snažiť vyhýbať takým aktivitám, aby sa nemusel už nikdy vrátiť späť,“ tvrdí novinár.

„V konečnom dôsledku je už jeho dieťa dospelé, s otcom sa videla len cez mreže, to tiež spraví svoje. Prišiel o najlepšiu časť života a viem si predstaviť, že ho to zmenilo. Ale môže to byť samozrejme aj akási hra. V každom prípade sú mi jeho knihy to sympatickejšie, než keď mafián v base píše svoju autobiografiu s veľmi selektovanými informáciami, ktoré majú znieť v štýle, že keď mi nepomôžete, začnem rozprávať (poznámka redaktora – reč je o knihe Mikuláša Černáka). Sú to veľmi odlišné prístupy k písaniu kníh a ten Borženského je mi určite sympatickejší,“ dodal na záver.