Dokument o vegánstve The Game Changers vyvoláva búrlivé diskusie. Čo tvrdia odborníci?

Gladiátori primárne jedli vegetariánsku stravu bohatú na karbohydráty, áno. Robili to však preto, aby stučneli. Veľké množstvo podkožného tuku vytvoril akýsi obal okolo žíl a nervových zakončení.  Chránil ich a po poranení mohli bojovať ďalej, zápas neskončil jedným úderom. Zároveň však zranenie vyzeralo dostatočne zaujímavo, aj povrchový škrabanec pôsobil majestátne a ľudia sa zabávali.

Jedno jedlo, ktoré je kvalitou horšie alebo lepšie ako to, čo sme jedli dovtedy, v skutočnosti nič neovplyvní.

Nezabudnime, že gladiátori boli otroci, ktorí slúžili ako zábavka pre bohatších, pripomína Paulová. „Verím, že boli vegetariáni. Neplytvali na nich mäsom.“ Wilks však nazval príbeh vedeckou štúdiou a vytiahol si z neho jedinú informáciu, ktorú do dokumentu potreboval. Že gladiátori nejedli mäso. Začína sa vytvárať hlavný argument, ku ktorému sa divák dostane neskôr.

Aby toho nebolo málo, dokument sa silou mocou snaží pretlačiť myšlienku, aké mocné sú živočíchy, ktoré nejedia mäso. Medzi príkladmi sa objaví aj gorila.  „Jasné, aj kone jedia len rastlinky,“ zareagovala so smiechom Kachútová, keď sme sa jej opýtali, či má toto porovnávanie nejaký zmysel. „Nemôžeme porovnávať zvieratá s ľuďmi, to je úplne iná fyziológia. Radšej by mali používať štúdie, ktoré sa venujú ľuďom.“

 

 

 

View this post on Instagram

A post shared by The Game Changers (@gamechangersmovie) on Aug 12, 2019 at 8:32am PDT

Na experimentoch vo filme sa obe vedkyne len zasmiali

The Game Changers ukazujú experimenty, ktoré urobili priamo kvôli filmu. V jednom z nich vidíme troch mladých atlétov, ktorým kardiológ Robert Vogel urobí dva krvné testy. Čo sa pri testoch sleduje? Cieľom je dokázať zlepšenú funkciu endotelu (prístelky cievy) po rastlinnej strave. Prvý deň si dajú klasické burrito s mäsom, druhý deň dostanú vegánsku alternatívu s fazuľou.

Jeden z chalanov je vegán, on má oba dni vegánske burrito a jeho krv sa nijako nezmení. Avšak po centrifugovaní krvi je u zvyšných dvoch vidieť o čosi menšie zakalenie (viď snímka). Dokazuje to niečo? Vedkyne svorne tvrdia, že nie.

„Samozrejme, že v rastlinnom jedle nie je tak veľa tuku ako v zmiešanom. Vstrebe sa rýchlejšie, strávi sa rýchlejšie a potrebujeme k tomu menej enzýmov,“ vysvetľuje Paulová. „Tú krv mohli odobrať práve v čase, kedy boli v jedle prítomné, zjednodušene povedané, kvapôčky tuku a preto test dopadol ako dopadol. Bolo by iné, keby to merali aj na ďalší deň.“

V bežnom živote nevidíme takéto veľké zmeny v krvi takto rýchlo, potvrdzuje Kachútová. „Na prvý pohľad sa mi nezdá, že by to bolo reálne,“ vyjadrila dokonca pochybnosti o hodnovernosti experimentu. Každopádne, jedno jedlo nič nezmení. „Určite sa po jedle bohatom na tuky či cukry na krvi, ktorú odoberieme po jedle, zmena ukáže. Ale na tomto jednom obrázku skúmaviek nemôžeme založiť štúdiu, nie je to aplikovateľný výsledok.“ 

Dlhodobý vyvážený životný štýl zdraviu prospieva a naopak, dlhodobo nevyvážený životný štýl (vrátane stravy) nám škodí. Namiesto niekoľkohodinových testov máme podľa odborníčok vyhľadávať dlhoročné štúdie s veľkým počtom subjektov (ľudí, ktorých vedci sledujú), aby sme mohli vidieť výsledky, ktoré prinesú zmeny v strave či v inej súčasti ich života.

Kachútová si kládla otázku, ktorú by sa mal pýtať aj každý divák. „Čo sa týka stravy, ako sa tí športovci stravovali predtým? To sa neskúmalo?“  Rovnaký problém vytýka tvorcom dokumentu aj Paulová: „Nevieme, koľko mäsa tí športovci bežne jedia a aké to je mäso.“

Pravdou je, že okrem toho, že jeden z nich je vegán, nevieme veľa o jedle či životnom štýle chlapcov. Jediné, čo prezradia, sú ich rituály pred či po zápase. Vraj si dajú kuracie nugetky (tí „konvertovaní“ športovci neskôr vo filme jedia vegánske nugetky) a iné vyprážané jedla, spomínajú Popeyes či KFC. „V reálnom svete to takto nefunguje. Jedno jedlo, ktoré je kvalitou horšie alebo lepšie ako to, čo sme jedli dovtedy, v skutočnosti nič neovplyvní. Určite nie závažné choroby ako cukrovka či vysoký krvný tlak.“

Druhý experiment vykonajú na ďalšej trojici chlapcov. Opäť máme dve noci, dve rozdielne burrito: prvý večer s mäsom a druhý vegánske. Pomocou prístroja a kamery urológ Aaron Spitz „zistil,“ že erekcie mali chlapci tvrdšie, dlhšie a častejšie po vegánskej večeri.

Obe vedkyne sa pri zmienke experimentu, ktorý hovorí o erekcii, zasmiali. „Nič iné sa tu neskúmalo,“ vytýka tomu Kachútová. Problémom je, že sa vynára množstvo otázok. Čo sa im snívalo? Aký mali deň, s akými emóciami šli spať? Sexovali alebo masturbovali medzi tými dvoma meraniami? Nám napadlo aj to, že na ďalší deň už boli na prístroj zvyknutí a neboli z merania až takí nervózni. Paulová navyše vytýka, že ignorujú životný štýl, ktorý športovci vedú. 

Pri príkladoch v dokumente bolo viacero vecí, ktoré boli zvláštne, napríklad kvalita jedla, ktorú jedli športovci skôr, ako sa stali vegánmi. Spomínajú nugetky, vyprážané jedlá, veci, ktoré by ti asi tvoj obvodný lekár neodporučil. Mohol ich životný štýl ovplyvniť výsledky experimentov? Pravdepodobne áno.

Pozrime sa na atlétov z filmu: Sú fakt špičkoví?

Patrik Baboumian je podľa The Game Changers jeden z najlepších strongmanov na svete. Keď si však overíš informácie, zistíš, že síce je fakt veľmi silný, nepatrí medzi svetovú špičku. Dokonca sa neprebojoval ani na najväčšie súťaže, ako Giants Live, World’s Strongest Man alebo Arnold Strongman Classic. Niektoré jeho rekordy nestačia na to, aby sa kvalifikoval s minimálnou váhou. Navyše sa zdá, že teraz nesúťaží vôbec, už pár rokov o ňom nepočuť.

Nemusíme jesť mäso, aby sme mali tieto aminokyseliny. Vieme si ich vyskladať z rastlinnej stravy.

Morgan Mitchell je austrálska šprintérka, ktorá bola kedysi šampiónkou v behu na 400 m. Od roku 2014 je vegánka. V roku 2017 zaujala na svetových majstrovstvách 26. miesto a momentálne už na vzdialenosť 400 m nesúťaží. Podľa niektorých zdrojov ju predbehnú aj deviatačky v Amerike (55,05 verzus 54,16 a menej sekúnd). Dnes sa sústreďuje na 800 m.

Nate Diaz je MMA bojovník a jediné, čo o ňom potrebuješ vedieť je, že nie je vegán. Potvrdili to viaceré zdroje, sám sa priznal, že mimo sústredení jedáva vajíčka a ryby. Takže žiadne vegánske zázračné tajomstvo sily a výdrže tu neplatí.

Týmto sa zoznam atlétov vo filme nekončí, no veríme, že už z týchto informácií je zjavné, že divák musí byť obozretný a každú informáciu si overovať. Práve to je ústredným problémom The Game Changers: často zavádza, neuvádza úplné informácie alebo si len vyberá štúdie, ktoré sotva môžeme označiť za relevantné, no stačia na to, aby presvedčili ľudí o vegánstve.

Zavádzanie a polopravdy

Jednou z nich je informácia o tom, že pitie mlieka znižuje testosterón. Opäť sa zahrávame s myšlienkou toho, čo tvorí „skutočného chlapa“: erekcia, testosterón, svaly, sila, no akosi tam nepatrí úprimnosť a fakty. Ako upozorňuje aj Thomas Mitchelhill, Wilks si opäť vybral štúdiu, ktorá je sotva vedecká. V roku 2010 testovali 7 mužov (áno, sedem). Zistili, že testosterón im krátkodobo klesol. Áno, len krátkodobo. Mlieko preukázateľne môže spôsobovať zápaly v tele, ešte aj u ľudí, ktorí vedia vyprodukovať vysoké množstvo enzýmu, ktorý spracúva laktózu, ale zatiaľ nikto nedokázal, že by pitie mlieka znižovalo testosterón.

V dokumente tiež vysvetľujú, že všetky bielkoviny tak či onak pochádzajú iba z rastlín, preto nemusíme konzumovať mäso. Zvieratá sú len akýmsi sprostredkovateľom. Kachútová má na to jasný názor: „Všetko v prírode sa premieňa. Všetky organické látky sú tiež založené na uhlíku, aj vy ste z uhlíku (smiech).“ Mohli by sme to podľa nej rozmieňať na drobné nekonečne. Stále by však platilo, že medzi zvieracím a rastlinným proteínom je obrovský rozdiel.

Vegánska strava nie je zdravou alternatívou, ale to neznamená, že nemôže byť vyvážená.

„Živočíšne bielkoviny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny.“ Esenciálne znamená, že naše telo si tieto látky nevie vytvoriť samé, musíme ich prijať z jedla. „To neznamená, že musíme jesť mäso, aby sme mali tieto aminokyseliny. Vieme si ich vyskladať z vhodne zostavenej rastlinnej stravy.“ Správna kombinácia rastlín ti prinesie všetky aminokyseliny, stačí vedieť, čo s čím skombinovať. Zároveň však Kachútová nie úplne rozumie debate o proteínoch, takmer vždy sa stretla s nadmerným množstvom bielkovín u ľudí a nie s ich nedostatkom.

Hádam najzvláštnejším tvrdením je však to, že ľudia boli stavaní na vegánsku stravu. „Keby to bolo prirodzené, nepotrebovali by sme si umelo dodávať doplnky výživy. Jeme preto, aby telo získalo živiny, ktoré potrebuje na svoje správne fungovanie.“ reagovala na našu otázku Kachútová. Zároveň však dodala, že zdravá strava by podľa nej mala byť taká, nad ktorou sa nemusíme takto zamýšľať.

 

 

 

View this post on Instagram

A post shared by The Game Changers (@gamechangersmovie) on Nov 4, 2019 at 7:21am PST

Vegánstvo je zdravé a udržateľné, ale...

„Vegetariánstvo je podľa mňa vhodné najmä pre ľudí, ktorí majú nejaký problém: napríklad nadváhu, zvýšený cholesterol, kardiovaskulárne ochorenia, zvýšený krvný tlak či diabetes,“ tvrdí odborníčka na výživu Paulová. Prechod na vegetariánstvo u takých ľudí podľa nej môže mať pozitívny účinok. „Zároveň si myslím, že je vhodné konzumovať ryby a vajíčka, ak sú z dobrého zdroja,“ dodáva. Vegetariánstvo je podľa nej zdravé, vegánstvo už rizikové. Neodporúčala by ho najmä malým deťom.

„Vegánska strava nie je zdravou alternatívou, ale to neznamená, že nemôže byť vyvážená,“ hovorí zase Kachútová. Podľa nej môže vegánska aj zmiešaná strava byť rovnako prospešná alebo škodlivá zdraviu. Ide o to, či to máme dobre nastavené. „Vieme, že niektoré živiny nie sú zastúpené v tej rastlinnej strave a musíme ich suplementovať. Otázka teda znie: je to ešte zdravá strava, ak musím užívať umelé, priemyselne vyrobené doplnky výživy?“ pýta sa rétorickú otázku.

“Vegáni musia zjesť oveľa väčšie množstvo jedla ako ľudia, ktorí sú na zmiešanej strave. Preto je vlastne automatické, že po prechode na vegánstvo začnú jesť menej,“ dodáva Paulová. Problémom je, že ak si chceš udržať rovnaký príjem (kalorický a nutričný) aj po prechode na vegánstvo, ale nechceš brať veľa doplnkov, budeš musieť zniesť oveľa viac jedla. Paulová miesto toho veľmi zjednodušene odporúča jesť dve tretiny rastlinnej a jednu tretinu živočíšnej stravy, pričom treba dbať na množstvo, spôsob úpravy, zdroj jedla a životný štýl. „Nie je to tak, že vegáni a vegetariáni sú zdraví a ostatní nie sú.“ 

O tom, či je vegánstvo zdravé, si myslí Kachútová toto:  „Ľudia, ktorí sú vegánmi z etických, náboženských, filozofických alebo ekologických dôvodov a naštudujú si to, to môžu robiť správne a môžu byť dlhodobo zdraví. Môžu byť aj zdravší ako bežný človek, ale to nebude len kvôli strave. Vegetariáni a vegáni častokrát majú zdravší životný štýl. Nefajčia, pijú menej alkoholu, viac sa hýbu, majú menej stresu a viac spánku a aj toto ovplyvňuje zdravie.“

Je jednoducho oveľa komplikovanejšie definovať, čo je zdravé a nekončí to len jedlom. Napriek tomu The Game Changers konzistentne ignoruje ďalšie faktory, a síce nám ukazuje športovcov, mnohí z nich jedia aj vyprážané, tučné jedlá, niektorí vraj objavili zeleninu len pred pár rokmi a navyše, ich výkony nie sú také svetové, ako sa diváka snažia presvedčiť.

Mnoho vegánskych influencerov sa bezhlavo vrhne do nebezpečných a nezdravých diét a obmedzení, ktoré vôbec nie sú súčasťou bežného vegánskeho spôsobu stravovania. Medzi tie patria napríklad:

• raw diéta (teda konzumujú surovú vegánsku stravu)
• pôsty (pijú len ovocné a zeleninové šťavy, v horšom prípade iba vodu – týmto pôstom sa preslávila napríklad Yovana)
• nízkokalorická alebo bezlepková diéta
• pitie vlastného moču

Kvôli nim sa mnohí ľudia rozhodnú pre podobné stravovanie. Tieto v podstate extrémne diéty by podľa Kachútovej mohli hraničiť už s poruchami príjmu potravy (napríklad s ortorexiou). Mnohí z tých, ktorí tento životný štýl zanechali, sa k PPP aj priznali a hovoria o tom, že im to zničilo zdravie. Toto nie je cesta za lepším fyzickým či psychickým zdravím. Tieto extrémy dokument tiež pohodlne ignoruje.

 Ak chceš byť vegán, na čo by si si mal dať pozor?

„Treba si sledovať hladinu krvi, pretože môže dôjsť k veľkým deficitom. Nastaviť si od oka jednu kapsulu denne a pritom neviem, ako je na tom moja krv… to by som neodporúčala,“ hovorí Kachútová. Tvrdí, že vegáni by mali chodiť na pravidelné preventívne prehliadky a na začiatku by mali mať aj svojho nutričného poradcu. Aj Paulová odporúča odbery krvi a kontrolné vyšetrenia už pred prechodom na vegánstvo. Môžu si overiť svoj aktuálny zdravotný stav a predísť rôznym deficitom. Ohrozené sú napríklad ženy, ktoré pravidelne strácajú železo. 

Na pozore by sa mali mať najmä rodičia. Na celom svete existujú zatiaľ iba 4 štúdie, ktoré sa špecificky venujú vplyve vegánstva na vývoj detí. To je žalostne málo, upozorňuje Paulová. Nie je jednoduché nájsť veľkú vzorku detí, ktoré vieme sledovať desiatky rokov a až tak vyniesť verdikt. Bez dohľadu lekára to odborníčky neodporúčajú. 

Mal by si si dávať pozor aj na psychiku. „Ak človek vynecháva veľké potravinové skupiny, môže to narušiť vzťah k jedlu a vytvoriť mylnú predstavu, že nejaké jedlo je zlé,“ vysvetľuje Kachútová. Nemal by si zabúdať, že neexistuje dobrá ani zlá potravina. Zlá potravina je toxická, plesnivá, pokazená. Ale inak majú všetky potraviny výhody a nevýhody. Ide o to, ako často ich jeme, no a hlavne ide o celistvý pohľad na náš životný štýl, nielen na jednotlivé ingrediencie.