Marko Šebesta: Rytmusove rúška sme začali predávať, keď ich už bolo na trhu dosť. Dovtedy by to bol hyenizmus (Rozhovor)

Myslím si, že v prvom rade umelci môžu byť radi za to, že žijeme v takej dobe, kedy je digitál. Lebo vlastne streamy urobia teraz veľa percent príjmu, kedysi to nebolo. Čiže toto je možno argument, keď nadávajú na to, že im streamy berú peniaze, tak teraz im práve robia aspoň nejaký príjem, ktorý môžu mať. No a samozrejme predaj merchu. Nemyslím si, že pre áčkových interpretov to bude likvidačné. Majú silu aj práve v digitále alebo v rámci merchu, že vedia v pohode prežiť. A taktiež aj čo sa týka reklamých kampaní. Pri menších – nazvime ich béčkoví a céčkoví, vidíme väčšie riziko, pretože niektorí z nich výhradne koncertujú a nemajú trvalú prácu. Práve pre nich je to najväčšie riziko. Nemajú reklamy ani koncerty a merch nemá výtlak, lebo nie sú takí populárni.

Poďme k Evency. Čo najväčšie ste museli zrušiť? Predpokladám, že nie o všetkom, na čom ste robili, vedela verejnosť.

Začnem tým, čo sme presunuli. Presunuli sme oba Kontrafakt krsty aj turné, ktoré malo byť teraz na jar, Slovensko aj Česko. Museli sme presúvať detský festival Festík, ktorý organizujeme a mali sme aj niekoľko menších koncertov. A samozrejme festival Hip Hop Žije, ktorý spoluorganizujeme. Ten sme museli presunúť na koniec letnej sezóny.

K tomu sa ešte dostaneme.

A čo sa týka zrušených, môžem prezradiť, že sme mali v pláne zorganizovať koncert J Balvina, ktorý je teraz v nedohľadne. 

A ešte skús v krátkosti, čo vlastne pre vás ako eventovú agentúru znamená keď povieš, že musíš presunúť koncert. 

Je to komplexná vec, lebo máme veľa vecí zaplatených vopred, ako napríklad zálohy. Poviem to na príklade priestorov. Ak chceš koncert niekde, kde je veľká kapacita, musíš zaplatiť zálohu, lebo inak by ti ten termín nedržali. Teraz sme teda v milosti, resp. nemilosti firiem, či nám presunú termíny bez poplatku, alebo niektorí aj plným právom účtujú buď storno, alebo nejakú časť poplatku. Toto je ten najvypuklejší prípad. Takto je to aj s inými vecami typu technika alebo reklamné a produkčné služby. Je to potom aj o dobrých vzťahoch a menežovaní a diplomacii, aby si vyjednal to, že všetko, čo už máš zaplatené, sa ti presunie do budúcnosti na nový termín.

„V prvom rade si treba povedať, že to nestojí málo peňazí, lebo tí ľudia, ktorí na tom pracujú plus technika a priestor si vyžadujú nejaké financie. Všetko sme museli zaplatiť. Keby to všetci robili zadarmo, tak by ten koncert mohol byť zadarmo,“ vysvetľuje Marko Šebesta dôvody, prečo nie sú online koncerty Rytmusa zadarmo. 

Na aký dlhý čas Evency štandardne plánuje svoje aktivity? 

Niektoré aktivity plánujeme aj 2-3 roky vopred, napríklad sme riešili špeciálny formát show z Ameriky o marvelovkách – všetkých hrdinoch. Šou putuje po kontinentoch, tak najprv je to v Spojených štátoch, potom to ide do Ázie ako najväčšie trhy a až potom to ide do Európy. Takéto veci plánujeme aj tri roky. Myslím, že sme prešli na rok 2023. 

Z tých kratších období už vieš, čo budete robiť po lete? 

Niektorým interpretom robíme booking a menežment, zároveň vieme, že keď robia album, je vysoká pravdepodobnosť, že k tomu budeme robiť aj tour. Konkrétne môžem uviesť, Separ vydal úspešný album OG, ktorý mal dobré ohlasy, tak už vieme, že môžeme plánovať na jeseň tour albumu. 

S prihliadnutím na okolnosti je to asi iné.

Počas krízy je plánovanie náročné, nezostáva nám nič iné, len si robiť modely pravdepodobnosti. 

Doporučeno

Separ, Strapo, Bitman i Ego nám vysvětlili, proč se do sebe pustili na Instagramu 16. dubna 2020 v 14:07

Takže čakáte na zelenú a idete do toho, máte to predpripravené? 

Na Separovom tour sme už začali pracovať, často na tom pracujeme už v priebehu prípravy albumu. Často si už urobíme predprípravu vopred, nastrelíme si dátumy v mestách na Slovensku a v Česku, porozprávame sa s partnermi a podobne. V tomto prípade je to teda jednoduchšie, lebo sme na to pripravení, keď dostaneme zelenú, vyhodíme dátumy a miesta. 

Myslíš si, že keď sa pandémia skončí, že ľudia budú skôr navštevovať kultúrne udalosti húfne, lebo im chýba kultúra, alebo naopak, ich budú navštevovať menej, lebo sa budú báť kontaktu s ľuďmi? 

Toto je veľmi zaujímavá otázka. Myslím si, že sa to bude diferencovať na základe veku. Mladšie ročníky – obrazne poviem – nevydržia a pôjdu von hneď, ako to bude možné, lebo je to pre nich náročné a trpia tým, že im chýba kultúra. Opatrnejšie typy vrátane mamičiek s deťmi alebo starší ľudia si dajú veľký pozor na to, či niekam pôjdu. Záleží to od cieľovej skupiny, ako to budú vnímať. Ja by som bol opatrný, lebo sa môže stať, že sa niekde vo svete niečo pohne, napríklad druhá vlna a opäť si všetci začnú dávať extrémny pozor. To, čo malo v marci nástup niekoľko týždňov, kým ľudia prestali chodiť von, môže byť teraz okamžite. 

Myslíš, že budú kluby fungovať tak, že bude na bare dezinfekcia, budeme mať rukavice a rúška? Dajú sa tie hygienické opatrenia pretaviť do klubového sveta?

Viem si to predstaviť, určite skôr v klubovom svete ako vo festivalovom a na outdoorových akciách. Myslím si, že to bude tak, že sa bude zlepšovať diagnostika ochorenia a tým pádom prvé veľké sito bude, keď to preženiem, niečo ako meranie teploty na bráne. Alebo to môže byť iný indikátor ako teplota. Prvé veľké sito by teda mohlo byť už pred bránami klubu. No a aj dezinfekcia, to si viem tiež predstaviť. Samozrejme, keď bude pokročilá hodina a ľudia budú piť, tak to bude určite náročnejšie, aby dodržiavali hygienické opatrenia, ale myslím si, že keď si daný človek povie, že okej, tak môžem ísť do klubu sa zabaviť na obľúbený program, ale musím splniť toto a toto, tak to splní rád, aby sa mohol zabaviť. 

Poďme k tým Rytmusovym online koncertom. Asi pre viac ľudí je prekvapením, že nie sú zadarmo. Skús v krátkosti opísať, čo obnáša organizácia takého koncertu. 

Myslím si, že v prvom rade si treba povedať, že to nestojí málo peňazí, lebo ľudia, ktorí na tom pracujú plus technika a priestor si vyžadujú financie. Všetko sme museli zaplatiť. Keby to všetci robili zadarmo, tak by ten koncert mohol byť zadarmo. Ale keďže ľudia chcú mať za svoju prácu zaplatené a prenájom techniky tiež, čo je pochopiteľné, tak isto aj pohonné hmoty, za tie treba zaplatiť, no tak nebolo reálne, že by sme to s Patrikom riešili tak, aby sme boli v extrémnom mínuse, to nedáva zmysel. 

Koľko ľudí na tom robí?

Robilo na tom niekoľko desiatok ľudí v rámci prípravy a samotnej realizácie a ja nezdieľam úplne názor, že umelec by nemohol riešiť niečo s cieľom mať príjem v tejto dobe, lebo mi to príde sympatickejšie ako umelci, ktorí vyplakávajú, že príjem nemajú a štát im má pomôcť. Samozrejme, že sú umelci, ktorí ani nevyplakávajú a robia veci pre ľudí, to je ich vec, ale páči sa mi prístup umelcov, aj iných ako Paťa, ktorí robia akúkoľvek aktivitu, aby mali príjem. Aj oni musia z niečoho nič, aj umelec má náklady a réžiu a musí platiť účty. 

Akú časť nákladov vám pokryjú zakúpené lístky? 

Je to zhruba niekde na úrovni 50 %, to pokrývajú lístky a zvyšných 50 % by mali v ideálnom prípade poskytnúť partneri, alebo je to potom naše riziko, že prerobíme.

Majú o to teraz partneri záujem?

Pri tom druhom koncerte, ktorý budeme robiť, tam je ešte o to väčší záujem. Pri tom prvom nevedia zákazníci ani partneri, čo majú čakať. Bolo to také nové, pri prvom to bolo náročnejšie, ale teraz je partnerov viac, lebo vidia, že to má pridanú hodnotu pre ľudí a že sa im vedia prihovoriť.

Vy ste to promovali tak, že to má obmedzenú kapacitu, asi vzhľadom k tomu, aby tá kvalita bola stále stopercentná. Akú má tento koncert kapacitu?

Áno, presne tak, je to kvôli tomu, že keď je to za poplatok, tak my si musíme u firmy zabezpečujúcej prenos rezervovať určitý počet užívateľov práve pre to, že v tomto prípade oni garantujú, že všetci, čo sa pripoja nebudú mať problém so sekaním a nebudú mať ani iný technický problém. Preto sme to komunikovali, že je to obmedzená kapacita. My sme mali objednanú kapacitu na 3-tisíc ľudí.

„Mám pocit, že vláda v prvom rade pomáhala zamestnancom a až potom živnostníkom, malým a stredným podnikateľom a podobne,“ hodnotí Marko Šebesta ekonomickú pomoc vlády. 

Budete to ešte zväčšovať pri tom druhom? 

Myslím si, že 3-tisíc je akurát, je to jeden z horných stropov v rámci tohto segmentu. Samozrejme, keď budeme vedieť vopred, že je o to enormný záujem, tak to zväčšíme, ale nie je to také ľahké. Potrebuješ na to veľa času. Preto to tak promujeme, aby sa ľudia nespoliehali na to, že zo dňa na deň pred koncertom zväčšíme (kapacitu). 

V konečnom dôsledku je tých ľudí v obývačkách viac, možno ste vypredali aj menší futbalový štadión tým pádom. 

Áno, je to tak. 

Čo ak prestanú ľudí online koncerty baviť? Videl som, že v Česku sa rozmáha starší trend autokín, tak ma zaujíma, či si nemyslíš, že sa to dá posunúť na pódiá práve tak, že by ľudia boli napríklad práve v autách.

No... nie som si istý, že to môžem prezradiť, ale už asi áno (smiech). Už to pár dní riešim intenzívne, že by bol koncert v autokine, vnímame to ako ten ďalší krok zábavy. 

Tak som sa trafil. 

Toto už veľmi dobre funguje v Nemecku. 

Kde sa to dá na Slovensku spraviť? 

U nás je najväčším autokinom Shopping Palace.

Koľko tam vieš dostať áut.

Tisíc alebo dvetisíc? Ale nezáleží to len od nás, riešime to ešte s príslušnými orgánmi, lebo je to novinka. My máme vlastne tento problém dosť často, že na trh prinesieme niečo, čo pred tým nikto nerobil a zodpovedné osoby sa nám potom nevedia presne vyjadriť, lebo sa s tým nikdy nestretli. 

Ak ešte teda chceš upresniť, ako chcete dostať hudbu do auta?

To ešte riešime, či dáme hudbu nahlas a ľudia si spravia rozostupy a dajú dole okienka, alebo, čo ešte riešime je, že by sme tam dali nejaký Bluetooth vysielač, že by si to ľudia pripojili normálne do auta, to by sa mi páčilo, to je taký môj nápad.

Poďme ešte k festivalom. Nedávnom ste dali von oficiálne vyhlásenie, poďme ho len trochu rozložiť na drobné. Čo znamená, že ste rozhodli po prehodnotení viacerých alternatív?

Jedna bola, že Hip Hop Žije prebehne v riadnom termíne a bude sa môcť uskutočniť. Až pred pár týždňami vyšla správa, že v Bratislave nebudú kultúrne udalosti. Druhá bola, samozrejme, tá, že sa to presunie na budúci rok. Tretia je pre všetkých najpríjemnejšia práve tá, že to môže byť niekedy koncom leta, či už koncom augusta, alebo začiatkom septembra, a to z toho dôvodu, že momentálny trend je veľmi pozitívny a v niektorých krajinách sa už veselo komunikuje o tom, že budú povoľovať eventy do nejakej kapacity. Otázka je, že či tú povolenú kapacitu budeme vedieť tento rok.

Takže, keby bolo, že môžeme robiť eventy do 2-tisíc ľudí, prispôsobili by ste tomu festival?

Hranica by musela byť trochu väčšia, viem si to predstaviť na dvakrát, alebo sa s tým vyhrať, aby to prebehlo a aby ľudia mali ten zážitok. Mohlo by to byť v rôzne dni. Ešte sme zvažovali, že by sme to urobili niekedy indoorovo v zime.

Spomínali ste, že nový termín bude do konca leta. Keby ste mali príležitosť spraviť to 1. októbra, už by ste do toho nešli? 

Vtedy si to už neviem predstaviť vonku, keďže my máme hracie časy aj o jedenástej a dvanástej večer a vtedy je už naozaj zima. 1. októbra bývajú akcie vonku do ôsmej večer. My si myslíme, že v rámci septembra by to išlo, keby to malo byť neskôr, tak už by to bol asi indoor.

Ako prebieha komunikácia s partnermi? Vidíte v nich podporu, alebo riešia vlastné problémy a obracajú sa vám chrbtom?

Vnímame, že riešia svoje vlastné problémy, na čo majú plné právo. Platí, že čím je partner z krajiny, ktorá je vzdialenejšia Slovensku, tak má menší cit spolupatričnosti a menej mu na tom záleží, čo je tiež pochopiteľné. Máme aj partnerov, ktorí sú na Slovensku a v nich vidíme veľkú podporu na to, aby sme to zorganizovali a aby to prebehlo. Slovenské a české firmy nám pomáhajú a sú trpezlivé, aby to túto festivalovú sezónu bolo. Keby toto čítajú, chcem im poďakovať.

 Reakcie od ľudí vnímaš ako? Čítal som reakcie na Pohodu, tie boli relatívne chápavé, vy ale máte mladšiu a menej empatickú cieľovku.

Ako vravíš, to určite hrá rolu, ale všeobecne máme dobré reakcie a ľudia to chápu. Cítime podporu od fanúšikov a tých pár, ktorí to zmýšľanie nemajú, tak bohužiaľ, s tým sa nedá nič robiť. 

Ty máš predpokladám viac kamarátov z produkčno-eventovej sféry. Ako to vnímajú oni? 

Sú to práve povolania, na ktoré sa zabúda úplne najviac. Lebo ľudia majú niekde tam v mysli nejaký festival alebo veľkú akciu, sem tam sa o tom niekde rozpráva, že ako trpia promotéri. Ale myslím, že ešte viac trpia dodávatelia na eventy, ktorí dodávajú techniku, zvuk, svetlá, pódium. Tí prišli o prácu, tak isto hneď a nemajú veľa možností, kde by mohli niečo vymyslieť. Alebo firmy, ktoré dodávajú zábrany a podobne. Potom sú aj spoločnosti, ktoré robia produkciu, brigádnické servisy a takéto. Práve pre nich je to najťažšie, aj medzi nimi máme kamarátov a viem, ako sa im žije, sú v zúfalej situácii a sú ochotní urobiť priam akýkoľvek kšeft len pre to, aby sa udržali nad vodou. 

Ako ty vnímaš ekonomické opatrenia od vlády? Tú prvú pomoc podnikateľom.

Myslím si, že sa dalo urobiť viac a teraz to nemyslím tak, že po bitke je každý generál, som opatrný v tej kritike. Prvá vec, ktorej nerozumiem je, že dali možnosť odkladu zaplatenia odvodov a daní firmám, ktoré majú pokles na tržbách, pokiaľ nebudú prepúšťať. Lenže firma pokiaľ nemá biznis a neprepustí, tak to ešte neznamená, že odvody nezaplatí. Ona ich zaplatí o pol roka alebo o trištvrte roka, tým pádom, toto pomáha len cashflowu firmy, že si odsunie tú nepríjemnosť o niekoľko mesiacov.

Ja sa vôbec nedivím firmám, ktoré radšej zamestnancov prepustili, lebo nebudú mať hoci aj o pol roka ako zaplatiť odvody. Toto je trochu nedomyslené. Keď niekto teraz niekoľko týždňov alebo mesiacov nič nerobí, nebudú mať z čoho platiť to potom. Všetci si pre to teraz logicky môžu povedať, že musia prepustiť a potom budú riešiť, koho v budúcnosti zoberú, aby mohli v činnosti pokračovať. 

Mám pocit, že vláda v prvom rade pomáhala zamestnancom a až potom živnostníkom, malým a stredným podnikateľom a podobne.

„S Paťom sme si hovorili, že poďme to vyskúšať, že už je tá doba, kedy by to ľudia mohli prijať pozitívne a ako zaujímavý nápad a nie ako hyenizmus, ako to mohlo byť v čase, kedy ešte rúška neboli,“ vysvetľuje Marko, prečo začali s Rytmusom predávať rúška až neskôr.

Ty si obzvlášť teraz krízový manažér. Keď už si vravel, že sleduješ tie tlačovky, ako ty vnímaš Matovičov krízový manažment, či už po stránke komunikácie, razantnosti a vysvetlenia tých rozhodnutí, aby ľudia vedeli, čo majú robiť? Vnímaš to tak, že ten krízový manažment prebieha správne? 

Nevidím presne do materiálov, ktoré majú pred sebou, ktoré študujú. Či už je to Ústredný krízový štáb alebo Úrad vlády alebo aj ministerstvá, čiže ťažko sa mi to hovorí úplne odboku. Na druhej strane, mám pocit, že robíme prísne opatrenia, ktoré majú efekt, to si treba povedať. Lebo máme veľmi málo potvrdených nakazených a veľmi málo úmrtí, posledné dva dni boli nakazení v jednotkách, čiže má to pozitívnu tendenciu. Môžeme sa rozprávať o tom, či to malo byť urobené trochu inak, ale gro práce asi nebolo urobené zle, lebo sme to v podstate, nechcem povedať, že zvládli, lebo nie sme na konci, ale ideme dobrým smerom. Druhá vec je komunikácia politikov. Mám pocit, že niekedy je trochu viac emotívna, ako by mohla byť, ale to patrí k politike, hlavne k jednotlivým osobnostiam, že takto komunikujú. To je len asi vec vkusu, ja mám radšej vecnú komunikáciu, ale chápem, že veľa politikov preferuje emocionálnu.

Práve tá môže byť často impulzívna.

Som za opatrnosť. Napríklad, keď bola pred veľkou nocou debata o zatvorení Slovenska, resp. nakoniec to bol zákaz vychádzania a cestovania, nemal som s tým vôbec problém. Považoval som to za dobrú vec na pár dní. Koniec-koncov to aj ukázalo, že keď to prijali, tak všetci vycestovali deň pred začiatkom platnosti a ukázalo sa, že to bolo opodstatnené, lebo ľudia by aj tak cestovali a migrovali. Na tomto je vidieť, že aj nepopulárne rozhodnutia môžu byť v prospech krajiny.

Toto asi budeme vedieť zhodnotiť až s odstupom času.

Trochu možno nesúhlasím so spôsobom otvárania ekonominky, nehovorím, že by sme mali otvárať všetko, ale bol by som za trochu uvoľnenejšiu politiku.

Keď to zhrniem, v zásade s tým súhlasím, ako podnikateľovi mi síce nepomohli, ale celoslovensky s tým súhlasím, sem-tam by som urobil niečo inak, ale nemám informácie, ktoré majú oni a viem, že sú pod obrovským tlakom, čo im vôbec nezávidím. 

Súhlasím.

Ešte jedna vec, nechcem síce kritizovať, lebo to vie každý, ale čo ma zaskočilo je v porovnaní s inými krajinami to, že u nás keď si dáš odklad hypoték alebo spotrebných úverov, tak ti to banka naďalej úročí. V zahraničí si vlády vylobovali, že banka počas odkladu nepripočítava úroky. 

Ešte poďme na záver k téme rúšok. Ako ste presedlali na takúto vec?

Už dlhšiu dobu som vnímal, že rúška sa robia už aj ako módny doplnok. Videl som kadejaké LV, Givenchy a Prada rúška a zaujalo ma to. Vždy oceňujem ľudskú kreativitu, že čo ľudia vedia vymyslieť. Akurát som si myslel, že na Slovensku s tým bude trochu problém. Ukázalo sa aj v Česku, keď to jedna influencerka urobila, tak to bolo prijaté rozpačito. Najmä však v čase, keď bolo rúšok nedostatok. Toto považujem za veľmi kľúčové, že robiť biznis s rúškami v čase, keď je rúšok nedostatok, vnímam ako veľmi kontroverznú vec, do ktorej by som nešiel.

Robiť to však v čase, keď už má rúško každý, kto ho chcel mať, či už si ho kúpil, alebo vyrobil, to je iná vec. Keď už nejde o nedostatkový tovar, tak sa z toho naozaj stáva módna záležitosť alebo doplnok. S tým, že ľudia chcú meniť svoje rúška tak, ako menia tričká alebo mikiny. Chcú sa niečím odlíšiť. Vnímam to teda ako ďalšiu úroveň merchu. 

Ako reagovali na túto situáciu samotní interpreti? Väčšina asi nechcela ísť do risku, že to dopadne ako pri tej influencerke. 

S Paťom sme si hovoril, že poďme to vyskúšať, že už je doba, kedy by to ľudia mohli prijať pozitívne a ako zaujímavý nápad a nie ako hyenizmus, ako to mohlo byť v čase, kedy ešte rúška neboli. No a odvtedy sa odozva interpretov aj zákazníkov zlepšuje.