Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Od poľskej hranice ich delí len pár kilometrov.
Býva zvykom, že život v dedine, respektíve na odľahlejšom mieste, láka zväčša tých, ktorí tak vyrastali a nevedeli sa stotožniť s mestským tempom. Ivana a Martin sú však výnimkou.
Obaja vyrastali v mestských bytovkách, neskôr strávili 12 rokov na intráku a byte v Košiciach. Vždy však tušili, že životnú pohodu nenájdu v žiadnom byte a pravdepodobne ani v žiadnom meste. Rozhodli sa tak pre rázny životný krok. Dnes ho hodnotia ako ten najlepší, čo mohli spraviť.
Ako čerství tridsiatnici a rodičia dvoch dcér si kúpili pozemok a postavili drevodom v Jedlinke, kde podľa dostupných zdrojov nežije ani stovka obyvateľov. Dnes žijú v malebnej útulnej obci už 6 rokov a ako mi neraz v rozhovore potvrdili, nemenili by to za nič na svete.
V tomto článku si prečítaš:
Koľko stál drevodom v malej dedine na severe Slovenska.
Prečo pre nich mesto neprichádzalo do úvahy.
Ako sa im tam žije a ako na to reagujú ich deti.
Čo je nevýhodou bývania v takejto malej obci.
Aké majú vzťahy so susedmi.
Zdroj: Timotej Gašper / REFRESHER
„Pozemok nás stál 10-tisíc eur, čo sa týka domu, prestali sme rátať asi pri 120-tisícoch,“ hovoria manželia o finančnej náročnosti pri kúpe pozemku a stavbe domu v Jedlinke.
Jedlinka je obec na severe bardejovského okresu len pár kilometrov od poľskej hranice. Na prvý pohľad vôbec nepôsobí ako miesto, kam by sa z vlastnej vôle rozhodli odísť žiť mladé rodiny s deťmi, teda s každodennými povinnosťami spojenými s dopravou, autom a cestovaním.
Zaujímalo ma, ako sa im tam žije, ako zvládajú každodenné povinnosti, ako to vidia ich deti, čo bolo najväčšou výzvou či aký kultúrny život žijú na mieste, kde okrem nich býva maximálne 80 ľudí.
Refresher ti pravidelne prináša témy z regiónov o rôznych zaujímavých ľuďoch. Prečítaj si o 101-ročnom Mikulášovi z Livovskej Huty, Silvii s kvetinárstvom či syrárni z Kysúc, ktorá zažiarila v šou Jama levova.
Ak ťa baví náš obsah a chceš nás podporiť, staň sa členom klubu Refresher+ a užívaj si okrem prístupu k prémiovému obsahu aj početné benefity. Ďakujeme za tvoju podporu!
Okrem Ivany a Maťa ma vítajú aj ich dva psy, na kraji dvora pobehujú sliepky a ja sa každou sekundou dostávam viac do dedinského vibeu. Usadíme sa na vyhrievanej terase, pričom obdivujem ich zmysel pre dizajn, keďže dom je na prvú skutočne veľmi pekný.
Kde ste žili predtým, než prišla do života Jedlinka?
Obaja pochádzame z mesta, vyrastali sme na sídlisku a aj neskôr sme žili v bytoch, čo môže pôsobiť trošku divne, vzhľadom na to, že dnes milujeme tento pokoj takmer na samote. (smiech) Obaja sme geológovia, študovali sme v Košiciach, kde sme neskôr ostali niekoľko rokov žiť.
Zdroj: Archív respondentov
Prečo ste nezostali v Košiciach?
Musíme uznať, že v tom období života sme sa trošku splašili a kúpili sme tam byt. Asi vyhrala tá myšlienka, že mladá rodina, chceš bývať vo vlastnom a podobne. Nebola to však šťastná kúpa, neskôr boli aj problémy so susedmi cez stenu, čo sme ťažko zvládali. Vlastne vtedy sme prvýkrát začali pozerať ponuky na rôzne pozemky, staršie chaty a podobne.
Kam ste šli potom?
V Košiciach sme skončili a vrátili sme sa do Bardejova, chvíľu sme žili u rodičov a chvíľu v podnájme, čo zasa nebol dobrý ťah. Maťo ešte chodil rok do Košíc kvôli práci, no potom sme prišli na to, že sa to neoplatí z časového ani finančného hľadiska. Niekedy v tom období sme si založili vlastnú geologickú firmu.
Z mesta sme sa potom presťahovali na rodinnú chatu k lesu. Za tri týždne sme tam spravili takú prerábku, že sa tam dalo fulltime žiť.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko stál drevodom v malej dedine na severe Slovenska.
Ako ste to zvládali na chate aj s dvomi malými deťmi?
Nebolo to také hrozné. Najhoršie bolo, že Maťo chodil na pracovné týždňovky a keď som mala ísť pre drevo, len som radšej najprv vypustila psa a ak neštekal, mohla som ísť, ak áno, bála som sa. (smiech) Akože ja som na tej chate vyrastala, vedela som o myšiach či netopieroch. Ale krásne sme si to zútulnili a spravili sme si tam dočasný domov.
Zdroj: Archív respondentov
Kedy potom prišlo rozhodnutie postaviť si dom?
Keď sme žili na tej chate, trošku sme sa životne hľadali. Chata bola super na prechodný pobyt, ale na dlhodobé bývanie to asi nebolo, tiež tam sú tie klasické prudké schody. Potrebovali sme sa pohnúť, chodili sme pozerať rôzne pozemky, staré domy na prerábku a potom sme skoro náhodou našli tento pozemok a bola to eufória.
Prečo?
Výhľad na svah, priestor, rozloha, je to 10 árov, zamilovali sme sa do toho spoločne.
Koľko stál pozemok?
Najprv 8 900 eur, potom zrazu zvýšil predajca cenu na 10 500 a napokon sme sa dohodli na rovných 10 000 eur.
Neprichádzalo do úvahy sťahovanie do mesta, prípadne do domu na okraj mesta?
Určite nie. (smiech) Mesto neprichádzalo do úvahy. Chceli sme ísť sem, na pokoj a do svojho kráľovstva. Dokonca aj naše deti sú v tínedžerskom veku a aj im stále hovoríme, že ak by chceli ostať v meste, môžu a my pre nich prídeme alebo ich počkáme. Oni nechcú.
Zdroj: Archív respondentov
Aké má život v tejto dedine nevýhody?
Nie je tu obchod ani krčma. (smiech) Smejeme sa z toho, ale samozrejme to nie je svetový problém. Potraviny sú však úplne v pohode, veď aj človek v meste chodí na nákupy autom a vo vedľajších obciach sú aj veľké obchody, nie je problém. A chodí sem aj pojazdná predajňa, parkuje priamo pred naším domom a vždy má úplne všetko, čo potrebujeme. Krčma tu nechýba, skoro každý má krčmu doma.
Ako sa vám tu žije?
Signál je dobrý, premávka malá, keďže ide o bočnú obec, nie je na hlavnom ťahu. Je tu pokoj, ľudia sa poznajú navzájom. Žije sa tu super, vôbec nevnímame žiadne komplikácie alebo výrazné nevýhody oproti mestu. Dnes, keď je človek motorizovaný a má internet, vôbec nie je „odrezaný od sveta“.
A čo susedia, žijú tu ešte nejaké mladé rodiny podobné vám?
Jasné, srandou je, že aj naša dcéra má spolužiaka, ktorý býva tu o pár domov nižšie. Sme tu taká partia niekoľkých rodín, ktoré sa stretávame, deti sa poznajú a celé prázdniny trávili ako menšie stále spolu u niekoho na dvore.
Kam chodia deti do školy?
Do Bardejova, chodili tam už aj do škôlky. Bez premávky trvá cesta 15 minút, v premávke nám to od dverí k dverám trvá do pol hodiny. Deti išli autobusom za tie roky len veľmi sporadicky, možno niekedy, keď sa zdržíme na prieskume.
Ako často sem chodí autobus?
To presne nevieme. (smiech) Ale čo vieme, tak dva-trikrát denne určite.
Bolo niečo, čo vás prekvapilo po nasťahovaní?
Nás nič, tešili sme sa a vedeli sme, do čoho ideme. Najskôr bol „problém“ s tým, aké boli reakcie ľudí v našom okolí. Či už rodičia, prípadne niektorí blízki sa pýtali, že prečo preboha do Jedlinky, čo tam budeme robiť a prečo ideme žiť tak ďaleko.
A čo hovoria teraz po rokoch?
Väčšina reakcií sa zmenila hneď v momente, keď dom rástol, prípadne už bol postavený a ľudia sa sem prišli pozrieť a videli to. Vtedy im došlo, že je to naše kráľovstvo, ktoré sme si vysnívali a vyzerá tak, ako sme chceli a chceme.
Zdroj: Archív respondentov
Koľko vás stál tento dom?
Môj manžel hovorí, že pri 120-tisíc prestal počítať. (smiech) Hrubá stavba stála približne 40-tisíc a potom všetko k tomu sa postupne nabaľovalo. Terasa stála cez 20-tisíc.
Brali ste to aj tak, že stavať dom v malej vzdialenejšej dedine bude lacnejšie, než v meste?
Jedinou výhodou z tohto pohľadu je cena pozemku. Pozemok v meste by určite stál viac peňazí, no materiál či ostatné veci neboli o nič lacnejšie. Značnou položkou sú však pohonné hmoty, to je aktuálne vysoká čiastka, keďže do mesta ideme niekedy aj dvakrát denne.
Hovorili ste, že tu hospodárite, videl som sliepky, máte ešte niečo?
Mali sme kačky aj husy, ale to bolo, dá sa povedať, kvôli deťom, aby mali zážitok a tešili sa. Ale potom si človek uvedomí, že je okolo toho veľa práce, tak sme to nechali. Sranda bola, keď Maťo išiel ako chalan z bytovky zabiť a pitvať kohúta podľa YouTube. (smiech) Máme také gazdovstvo, máme aj zemiaky pre vlastnú spotrebu.
Vyzeráte obaja ako veľmi extrovertní ľudia, nechýba vám väčšia interakcia s ľuďmi?
Keď sme sem prišli, veľmi často sme robili rôzne akcie, návštevy, aj teraz sa samozrejme stretávame, ale už má každý taký svoj pokoj. My sme možno „zostarli“, haha, ale už si viac užívame ten pokoj, ktorý nám to tu ponúka. Život je tu taký, že veľa ľudí robí od rána do večera a keď zájde slnko, idú do domu a sú len tam.
Mávate v obci nejaké kultúrne podujatia?
Ale áno, máme mladšieho starostu, ktorý celkom iniciatívne premýšľa nad tým, aby sa niečo v obci dialo. Robili sme ples, koná sa vianočné posedenie, stretnutie Rusínov a podobné akcie, teraz dali do priestorov obecného úradu aj pingpong, aby si deti mohli ísť zahrať.
Zdroj: Archív respondentov
Ste reálne pár stoviek metrov od rekreačného strediska s kúpaliskom aj lyžiarskym svahom, pociťujete možno v sezónach nárast turistov?
To nie, veď to je malé stredisko, kam chodia hlavne ľudia z blízkeho okolia. Ale tá chata, v ktorej sme bývali a o ktorej sme ti hovorili, je teraz ešte viac vynovená a prenajímame ju. Je tam sauna, vírivka, krásne prostredie a dokonca máme dosť obsadených termínov.
Ako je to napríklad s donáškou jedla, príde sem kuriér?
Nie. (smiech) Je to pre nich ďaleko, ak sme chceli pizzu, museli sme im ísť naproti do vedľajších dedín, kam boli ochotní prísť. Ale nedávno znovuotvorili podnik neďaleko Jedlinky, kde robia aj pizzu a majú donášku, čo teda vyriešilo náš problém. (smiech)
Po debate na terase ma ešte Ivana s Maťom prevedú ich krásnym domom aj záhradou. Takmer z každého uhla je cítiť to, že tento dom a jeho okolie sú skutočným splneným snom mladých ľudí, ktorým život v meste nič nedával a svoje šťastie našli v malej obci pod lesom, v ktorej žije pár desiatok obyvateľov.
Dokazujú tiež, že v roku 2025 už nie je život v malej dedine príťažou, no v mnohých prípadoch, ako napríklad v tom ich, to môže byť skvelé životné rozhodnutie.
