Rozsekala Lizzie Borden svojich rodičov sekerou? Klamala policajtom a deň pred vraždami zháňala jed. Napriek tomu ju oslobodili

Andrew Borden bol bohatý obchodník. Podľa mnohých ľudí bol však aj veľký držgroš. Vyšetrovatelia preto od začiatku počítali s tým, že vraždy mohli mať finančný charakter. Preverili viacerých ľudí, s ktorými spolupracoval, no každý mal alibi. 

Jedným z prvých podozrivých bol John Vinnicum Morse, brat prvej, už zosnulej manželky Andrewa Bordena, a teda strýko Lizzie a Emmy z matkinej strany. Deň pred vraždami – v stredu 3. augusta 1892 – prišiel do domu na návštevu. Poobede odišiel za ďalšími príbuznými v neďalekom Swansea, večer sa však vrátil a v dome prenocoval.

Nasledujúce ráno raňajkoval spolu s Andrewom a Abby. Lizzie s nimi nejedla, pretože ju bolel žalúdok. Policajtom bolo podozrivé, že z domu odišiel krátko pred vraždami. Detektívi nakoniec zistili, že má nepriestreľné alibi. V čase vraždy Andrewa bol na návšteve u svojej netere a synovca.

Policajti tiež zistili, že ideálne neboli ani rodinné vzťahy najbližších príbuzných. Sestry Lizzie a Emma nemali rady Abby. Nepáčilo sa im, že ich otec chcel prepísať všetok svoj majetok na ňu.

Krvavé ráno vo Fall River

V dome na Second Street v mestečku Fall River žil Andrew Borden so svojou druhou manželkou Abby, dvoma dcérami Lizzie a Emmou a slúžkou Bridget Sullivan. V čase vrážd – 4. augusta 1892 – sa doma nachádzala iba Lizzie a slúžka Bridget. Emma bola na návšteve u známych mimo mesta.

Podľa výpovede Lizzie, Abby odišla z domu po raňajkách za známou. Krátko po nej dom opustil Andrew, ktorý išiel do mesta riešiť pracovné povinnosti. 

Podľa výsledkov vyšetrovania zomrela prvá Abby, pravdepodobne ešte niekedy ráno. Neznámy páchateľ zavraždil Andrewa o niekoľko hodín neskôr – pred obedom, keď sa vrátil z mesta. Vrah jeho telo zmasakroval takmer na nepoznanie, píše BBC.

Keďže išlo o obzvlášť brutálny čin, policajti nechceli pripustiť možnosť, že ho spáchala 32-ročná Lizzie Borden, ktorá učila v miestnom kostole. Všetky indície však ukazovali jej smerom. 

Slúžka Bridget Sullivan, ktorá tesne pred vraždami umývala okná, nevidela, že by niekto z ulice prišiel, či odišiel z domu. Poukázala i na to, že v dome boli celý čas zakmnutí. Dvere odomkla, až keď prišiel domov Andrew. 

Podozrivé im bolo i to, že mladá žena opakovane menila svoje výpovede. Raz tvrdila, že v čase vraždy bola v stodole a hľadala rybárske háčiky, potom, že jedla pri stodole hrušky.

Miestny lekárnik dokonca neskôr na súde vypovedal, že sa Lizzie u neho v obchode pokúšala kúpiť jed – konkrétne kyselinu kyanovodíkovú. Údajne ju potrebovala na ošetrenie plášťa z tuleňa. Lekárnik jej ju však odmietol predať, pretože nemala recept, píše CBC News.

Proti Lizzie vypovedali viacerí svedkovia. Jej kamarátka Alica Russel povedala, že pár dní po vraždách videla, ako Lizzie spálila svoje šaty. Napriek tomu, že policajti prehľadali miesto činu, nenašli v dome zakrvavené oblečenie. Jedine drobnú krvavú škvrnu na spodničke Lizzinej sukne. Lizzie však tvrdila, že ide o menštruačnú krv. Lekár toto tvrdenie nedokázal vyvrátiť.

Súd storočia

Lizzie si za peniaze, ktoré zdedila po otcovi, najala prestížneho bostonského advokáta. Jej súd sledovala celá krajina. Podľa historika Josepha Confortiho sa pred výlučne mužskou porotou – ženy vtedy v porotách zasadať nemohli – prezentovala ako „bezmocné dievčatko".

„Obhajcovia jej poradili obliecť sa do čierneho. Na súde sedela v pevne zašnurovanom korzete, v jednej ruke držala kyticu a v druhej vejár,“ píše historik Joseph Conforti vo svojej knihe Lizzie Borden on Trial: Murder, Ethnicity and Gender.

Obžaloba, ktorá Lizzie označovala za „divokú a šialenú beštiu", nemala voči nej žiadne priame dôkazy. Porota sa nakoniec zhodla na tom, že Lizzie nemala dostatočnú fyzickú silu ani mentálne predispozície, aby spáchala takýto brutálny zločin. Nakoniec ju 19. júna 1893 jednohlasne zbavili obvinení. Nikoho iného za vraždy nikdy neobžalovali a prípad oficiálne zostáva dodnes nevyriešený.

Život v tieni podozrenia

Hoci súd Lizzie oslobodil, mnohí obyvatelia Fall River sa k Lizzie do konca jej života správali ako k vrahyni. Aj preto začala Lizzie po procese používať meno Lizbeth. So sestrou Emmou si spoločne kúpili honosný dom presne v tej lepšej štvrti Fall Riveru, kam sa Lizzie odjakživa chcela presťahovať, píše portál Biography.

Sestry spolu vydržali bývať až do roku 1905. Emma sa potom od Lizzie odsťahovala. Lizzie zomrela v roku 1927 na zápal pľúc bez toho, aby verejne prezradila, čo v skutočnosti vie o vraždách svojich rodičov. Deväť dní po nej zomrela aj Emma – no s Lizzie sa už od roku 1905 nikdy nestretla.