Celý týždeň som sa stravoval za 25 eur bez polotovarov: Zaskočila ma cena brokolice, bez vajec od svokrovcov by som to nezvládol

Sám so sebou sa dohodnem, že dnes na prvom nákupe neminiem celý budget naraz, ale rozdelím si to tak, aby mi ostalo pár eur na záver týždňa a dodatočný nákup.

Začínam pri zelenine. Beriem postupne 2 kg zemiakov za 1,14 €, kilové vrecúško mrkvy za 0,69 €, vrecúško červenej cibule za 0,69 €, cuketu za 0,46 € a väčšiu brokolicu za 2,19 €. Z ovocia beriem banány, 5 ks za 0,83 €. Prvý poznatok experimentu – doteraz som nevedel, že brokolica je oproti ostatnej zelenine taká drahá.

Z plechovkových potravín dávam do vozíka lúpané paradajky za 0,69 € a fazuľu za 0,49 €. Zástupcovia pečiva sú tortilla wraps (6 ks) za 1,59 € a zemiakový chlieb za 1,05 €, ten bude o pár dní hlavnou hviezdou experimentu.

Pridávam ovsené vločky za 0,65 €, 500 g špagiet za 0,44 €, vrecúškovú ryžu za 0,85 €, mrazenú zeleninu (jarná zmes) za 0,69 €, 250 g odtučneného tvarohu za 0,59 €, biely jogurt za 0,65 €, plátkový eidam za 0,95 € a mleté morčacie mäso, 500 g za 3,29 €, ktoré je zároveň najdrahšou položkou môjho nákupu.

Platím 17,93 €, dnešný cieľ je splnený, nechcel som minúť viac ako 18 €, aby mi ostalo minimálne 7 € vo vrecku, predsa len týždeň bude dlhý a ja som podobný experiment ešte nikdy predtým nerobil.

Celý nákup okrem chladených vecí doma vykladám na stôl v jedálni, aby som mal pod kontrolou, koľko mi toho ostáva.

Prvé dni, dilema, ako gazdovať s mäsom a pomoc od rodiny

V pondelok ráno sa zobúdzam s dobrou náladou, čaká ma predsa ovsená kaša s banánom. Koho idem klamať, nie som fanúšik ovsenej kaše, ale it is what it is. Banán ju celkom zachraňuje, minul som 60 g vločiek a 1 banán.

Príprava pondelkového obeda je pre môj plán kľúčová. Polkilové mleté morčacie mäso musím pripraviť tak, aby som z neho mal minimálne tri, ideálne štyri menšie porcie, mäso je predsa najdrahšie a musím s ním gazdovať opatrne.

Dnes som pracovne vyťažený, navyše musím odísť z domu a navarím si až okolo 14.00. Neskorší obed tak rovno spájam so skorou večerou, k porcii mäsa s lúpanými paradajkami, ktorú nakladám na tanier od oka, pridávam päť ružičiek brokolice. Jedlo chutí výborne, akurát počas jedenia premýšľam, že síce gazdujem dobre, ale ešte stále je predo mnou šesť dní.

Utorkové raňajky znášam lepšie, dva krajce zemiakového chleba so syrom, suchšie, ale dobré, nesťažujem sa. Tento balený chlieb ma desí len v ohľade, že podľa štítku mu presne dnes končí záruka. Uvidíme, ako dlho vydrží, keďže takmer každý deň mám niečo s chlebom, nechcem ho pchať do mrazničky.

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa REFRESHER Slovensko (@refreshersk)

Osobne mám tú výhodu, že mi rozhodne nevadí jesť niekoľkokrát za sebou to isté. Mäso s paradajkami a brokolicou ešte pred obedom obohatím o špagety, teraz to má grády, výborné. Večera je rovnaká. Mäso sa mi napokon minulo v utorok večer, smola, ďalšie si kúpim až o pár dní.

Chcem piecť, musím ísť k susede

Smola s mäsom = šťastie s rodinnou pomocou. V utorok večer prichádza mamka, ktorá mi donesie domáci džem a za ňou svokrovci s dvanástimi domácimi vajíčkami. Džem rovno používam na ďalšie ráno k bielemu jogurtu a banánu. Pri raňajkách si pri pohľade na môj "roh hojnosti" uvedomujem, že mi toho ešte dosť ostáva a ja vôbec nehladujem, čo je dobrý znak.

Uprostred týždňa mám nečakane chuť na sladký obed, čo sa mi stane tak raz za pol roka, pečené zemiaky z jedálnička musia ísť bokom. Mám zvyšný jogurt, ešte tri banány, džem, vajíčka od svokrovcov, spravím si lievance. Teda, iba ak zoženiem prášok do pečiva, bez neho sa nepohnem.

Klopem susede oproti, či mi nepomôže a popritom ju oboznamujem s experimentom. „Fuh, to si si teda vymyslel, nezávidím, ale poď, prášok do pečiva ti dám, máme veľa,“ hovorí a odchádza do kuchyne. Lievance sú geniálne, minul som na ne dosť vecí z môjho nákupu a dokonale mi zahladili chuť po sladkom.

Na večeru míňam celé balenie mrazenej zeleniny, tri vrecká ryže a vajcia, robím si egg fried rice, niečo som asi v recepte nedodržal, ale dá sa to zjesť, teším sa, ako si k tomu uvarím mäso.

Poď, pozývame ťa na obed

Štvrtý deň, raňajkujem chlieb vo vajci, pričom mi ostávajú ešte tri veľké krajce a neviem, ako dlho vydržia bez plesne. Pred obedom mi volá manželka, že ide s rodičmi na obed a nech sa pridám, že pozývajú, tak toto neodmietnem.

Tento experiment mi tak dáva ďalšie uvedomenie, pretože ešte nikdy som nebral pozvanie na obed tak "oslobodzujúco" až vypočítavo, že to je skvelé, môžem ušetriť suroviny. Pôvodne som plánoval, že to bude jediné jedenie mimo domova v týždni, no pozvanie na obed prišlo aj v nedeľu od rodičov, to som predsa nemohol odmietnuť.

Je piatok ráno, mne sa z nedeľného nákupu povaľujú na stole zemiaky, vrecúško mrkvy, cuketa a v kuchyni mám wrapy a tvaroh, čo z toho vykúzlim? Je čas ísť na druhý nákup.

Mäso druhýkrát, chýba mi šunka

Mám 7 € a musím oveľa dôkladnejšie premýšľať nad tým, ako ich v obchode investujem. Viem, že určite potrebujem mäso, volím znova mleté morčacie za 3,29 €, je na pomer ceny/hmotnosti najvýhodnejšie, nepremýšľam dlho.

Uvedomujem si, že mi celkom chýbala šunka na raňajky, s aplikáciou mám na dusenú šunku zľavu, 100 g ma stojí 1,43 €. Beriem ešte jednu šalátovú uhorku za 0,49 €, tri veľké strapcové paradajky za 0,73 € a keďže som ušetril na šunke, "doprajem si" a beriem veľkú perlivú minerálku za 0,67 €. Nákup stojí 6,76 €.

Za dva nákupy som zaplatil dokopy 24,69 €, čím som stanovený budget a slovenský priemer veľmi tesne podliezol. Ešte nie je čas na oslavu, je piatok poobede a ja musím premýšľať, ako si vyskladám vhodné menu na celý víkend.

Po návrate domov idem variť mäso, pridám k nemu fazuľu z plechovky, budem to dojedať spolu s egg fried ryžou z minulých dní. Spomínané krajce chleba musím vyhodiť do koša, v piatok večer som ich našiel s plesňou. Úprimne ma to mrzí, nabudúce odporúčam sebe aj tebe, aby sme dali tento chlieb do mrazničky.

Ideme do finále

Ešte v piatok večer si sadám k počítaču a chcem plánovať, čo si navarím. Keďže mám dosť zeleniny, mrkvu, zemiaky, cibuľu a posledné dve vajíčka, vyberám si mrkvovo-zemiakovú krémovú polievku a zeleninové placky z mrkvy, cukety, hrsti vločiek a dvoch vajec.

V sobotné ráno si pripravujem wrap so šunkou, zvyšným plátkovým syrom, uhorkami a paradajkami, toto mi v týždni chýbalo.

Už pred obedom mám na sporáku hrniec polievky, mäso s fazuľou a ryžou a placky. Mrkva a cuketa sú fuč, ostalo mi pár zemiakov a mám vybavené jedlo na zvyšok víkendu. Teda, v nedeľu som sa rozlúčil s ovsenou kašou, do ktorej som pridal lyžicu džemu.

Pri dojedaní polievky v nedeľu večer mi dochádza, že experiment je na konci a týždeň zletel ako voda.

Záver

Na stole ostalo päť menších zemiakov, polovica balíka špagiet, 200 g vločiek, dva banány a jedno vrecko neuvarenej ryže.

Počas pondelkovej porady sa ma kolegovia pýtali, čo prvé som si doprial po týždni tohto testu, môžem spokojne tvrdiť, že som sa nijako extra neobmedzoval a nemám potrebu nič doháňať.

Samozrejme, že o niečo ťažšie by to bolo, ak by mi nepomohla rodina, suseda či pozvanie na obed od svokrovcov, no práve tieto momenty patria často do bežného fungovania človeka, ktorý tým pádom dokáže ušetriť viac peňazí na jedlo.

Zistil som, že 25 € je teda suma, s ktorou sa dá gazdovať a solídne vystravovať na týždeň bez toho, aby som sa ocitol v kríze alebo dokonca bez jedla, dokonca ešte aj v pondelok po experimente mám v chladničke zvyšok polievky.

Mám však šťastie, že som dostal veci ako vajcia, pretože tie by mi narušili rozpočet a neviem, ako by som to bez nich zvládol, keďže tvorili súčasť viacerých jedál v týždni.

Veľa záleží na tom, ako si vieš jedlo pripraviť, improvizovať či miešať suroviny tak, aby z toho niečo vzniklo.