„Udržia 20 ton, po jednom sme prešli autom.“ Slovák vyrába unikátne farebné hroby zo skla, najdrahší stál 12-tisíc eur (Reportáž)

Keď som asi pred mesiacom len tak večer scrolloval Instagram, vyskočilo na mňa reelsko veľmi, ale skutočne veľmi atypického hrobu. Na žiarivo modrom náhrobnom kameni boli vyobrazené schody do neba, pred nimi stál manželský pár a okolo neho poletovali anjeli.

Okamžite som potreboval vedieť, kto si niečo takéto nechá postaviť a kto to vlastne stavia. Moje bádanie po futuristickom hrobe ma zaviedlo až do Bešeňova, malej obce v okrese Nové Zámky, kde sídli firma LedLumar.

Hneď na ďalší deň som zavolal majiteľovi na telefónne číslo, ktoré som našiel na stránke firmy, a dohodol si s ním stretnutie. Zdvihol mi veľmi príjemný pán. Hoci priznal, že takto tesne pred sviatkami majú najviac roboty, súhlasil, že si na mňa nájde čas.

V deň dohodnutého stretnutia som do navigácie napísal adresu firmy a vyrazil. Celkom ma prekvapilo, že ma zaviedla k obyčajnému rodinnému domu na konci dediny. Dokonca som ihneď volal majiteľovi, či som správne. Očakával som totiž, že pôjdem do výrobnej haly alebo minimálne uvidím nejakú firemnú tabuľu. Žiadnu som si však nevšimol. Napriek tomu ma majiteľ ubezpečil, že som trafil, a dokonca za mnou vyšiel na ulicu, aby mi uľahčil hľadanie správneho domu.

Ani som nestihol vystúpiť z auta a už stál na chodníku. Vítal ma v červenom svetri, dobre naladený a s úsmevom na tvári, hoci som vedel, že má neúrekom práce a ja ho len zdržiavam. „Marek Maršala, teší ma.“ Vystrel naproti mne svoju mohutnú ruku na znak pozdravu, potriasol tou mojou a povedal, nech ho nasledujem. Po ceste mi vysvetlil, že pôjdeme do jeho showroomu a dielničky, ktorú má na dvore svojho rodinného domu. Väčšinu práce však robia vo výrobnej hale v meste.

Miestnosť, do ktorej ma zaviedol, na mňa pôsobí ako kombinácia dielne, galérie a pohrebných služieb. Pri dverách s matným sklom má poukladané rôzne spreje, nabíjačky a pod oknom sa vinú káble. Steny showroomu lemujú biele regály plné čiernych žulových tabúľ s laserom vygravírovanými portrétmi a dátumami. Na jednej z nich je namiesto mena napísané len „Meno Priezvisko“ a dátum 01. 01. 0000. „To sú len vzorky pre zákazníkov,“ vysvetľuje mi.

Atmosféru miestnosti dotvára fialovomodré svetlo z LED pásikov. Na podlahe sú jedna o druhú opreté sklenené dosky s oblakmi, zlatými bránami a usmiatymi tvárami. Ďalšie sklenené diely hrobov má úhľadne poukladané vonku na dvore.

„S nápadom na celosklenené hroby som prišiel už pred tromi rokmi, ale dosť dlho sme ich vyvíjali,“ hovorí mi s nadšením v hlase. Museli riešiť hrúbku skiel, ich uchytenie v rohoch a zistiť, aké lepidlá používať. „Môžem povedať, že sme na tom dva a pol roka robili, kým sme sa dopracovali k finálnemu produktu,“ dodáva.

Veľmi si podľa jeho vlastných slov dali záležať na tom, aby boli hroby dostatočne pevné. „Podrobili sme ich rôznym extrémnym testom. Skákali sme po nich, dokonca sme po skle chodili autom,“ vysvetľuje mi s tým, že na trh išli s hrobmi až vtedy, keď tomuto všetkému odolali.

O svojich výrobkoch hovorí tak zanietene, že mi nedá nespýtať sa ho, ako sa vlastne dostal k biznisu s náhrobnými doplnkami a hrobmi. Celkom ma prekvapí svojou odpoveďou. Vraj išlo len o náhodu. Najskôr sa totiž venoval iba laserovým strojom a darčekovým predmetom. Zameranie firmy zmenil až v roku 2018, keď mu zomrela stará mama.

„Urobil som jej svietnik, lebo som chcel dať jej podobizeň niekde na hrob,“ spomína. Svietniky sa uchytili, a tak začal vyrábať aj malé doplnkové tabule s fotkami, neskôr väčšie tabule s osvetlením a nakoniec aj celé hroby. „Hroby sú náš najnovší produkt a už pomaličky ani nerobíme nič iné.“

Hoci sú zo skla, udržia aj dvadsať ton váhy

Hoci majú na sklenené hroby čoraz viac zákaziek, mnohí ľudia sú stále s výberom tohto materiálu podľa Mareka opatrní. Boja sa totiž, aby sa takýto hrob nerozbil.

„Ľudia počujú sklo a automaticky majú v hlave, že hrob bude krehký. My však používame bezpečnostné kalené sklo. Bočné steny hrobu znesú váhu 15 až 20 ton,“ vysvetľuje mi.

Aby dokázal ich odolnosť, natočil na svoju facebookovú stránku video, na ktorom skáče po jednej zo sklenených dosiek. „Zavesil som to tam bez jediného strihu a zo všetkých uhlov kamery ako dôkaz, že si nevymýšľam.“

Grafika na skle je podľa jeho slov keramická potlač, ktorú so sklom zapekajú v peci. „Je vlastne súčasťou toho skla. Nepoškriabe sa, nevybledne,“ vysvetľuje Marek. Dodáva, že aj preto si môže dovoliť dávať na hroby doživotnú záruku.

„Kameň je síce úžasný, ja milujem kameň, ale kameň za desiatky rokov zvetrá a treba ho meniť. Sklo vám vydrží aj stovky rokov,“ tvrdí.

Hroby, ktoré predáva, navyše svietia. Každý má vlastný solárny panel a pri dobrom počasí vydrží svietiť osem až deväť hodín, pri zamračenom približne šesť. „Batéria vydrží päť až šesť rokov, potom ju vieme vymeniť za približne 55 eur. Zákazník si môže nastaviť, ako silno má hrob svietiť, aby nežiaril ako lampa,“ hovorí Marek.

Zákazník si tiež môže zvoliť ľubovoľný tvar aj potlač hrobu. Sklo totiž dokážu rezať vodným lúčom. Často býva však podľa Mareka náročnejšia práca s grafikou než so samotným sklom.

„Nie každý zákazník má k dispozícii kvalitnú fotku zosnulého,“ vysvetľuje Marek. Na displeji telefónu možno fotka vyzerá dobre, no na veľkoformátovú tlač často bežné rozlíšenie nestačí. Fotografie preto digitálne zaostrujú a čistia, no musia pritom zachovať črty tváre zosnulého. Výsledné upravené fotografie posielajú pozostalým ešte pred tlačou, aby im potvrdili, že sa daný človek skutočne na seba podobá.

Ak treba, zosnulého dokonca aj „oblečú“ – presne ako muža v bielom saku, ktorého mi Marek ukazoval pri príchode. Hoci im tento proces uľahčuje umelá inteligencia, na úpravu tvárí ju zásadne nepoužívajú.

„AI-čko mení črty človeka. Zákazník, ktorý poznal zosnulého celý život, hneď vidí, že to nie je on. Stačí trošku zúžiť líniu tváre a hneď sa pozeráte na iného človeka,“ vysvetľuje Marek. Na tváre preto používajú zakúpené programy, ktoré pôvodné fotografie zaostrujú po pixeloch.

Marek je tiež pyšný na veľký výber pozadí, ktoré klientom ponúkajú. K dispozícii má až okolo osemsto rôznych dizajnov. Niektorí klienti radšej volia tie decentnejšie, no mnohí siahnu aj po farebných.

„Niekto má rád také decentné čierne s nejakým zlatým prvkom a fotku. Proste niečo úplne jednoduché. Niektorí, naopak, majú radi modré pozadia, schody do neba, aby ten hrob až svietil,“ hovorí a dodáva, že on osobne by si vybral to prvé:

„Mne sa páčia decentné veci, skôr čierne, aby to ladilo k cintorínu a ten hrob ako jediný nesvietil. Grafiky však nerobím podľa toho, čo sa páči mne, ale podľa želaní zákazníkov.“

Hotový hrob potom podľa jeho slov na cintoríne skladajú celý deň. Na rozdiel od kamenného hrobu ho nielen lepia, ale aj sťahujú a skrutkujú. Hlavnú tabuľu s fotkou osádzajú do vyfrézovanej drážky v kamennom podstavci. Po mesiaci sa prídu pozrieť, či všetko drží, a ak hrob svieti, skontrolujú ho aj večer.

Za najdrahší hrob zákazník zaplatil 12-tisíc eur

Kým jednoduchý kamenný hrob človek zoženie už aj za 2 500 eur, sklenený jednohrob s osvetlením a metrovou tabuľou stojí v základnej verzii 4-tisíc eur. Väčšie hroby vychádzajú na 5 až 6-tisíc.

Najdrahší hrob, ktorý podľa Marekových slov vyrobili, zatiaľ stál 12-tisíc eur. „Bol to dvojhrob, celosklenený, kde sme hlavnú tabuľu osádzali do veľkých kamenných stĺpov s veľkou kamennou strechou. Kamenné stĺpy boli aj okolo hrobu,“ opisuje.

Odkedy so sklenenými hrobmi vyšli na trh, osadili ich už okolo 25. Do Dušičiek musia stihnúť ďalších 8 a po sviatkoch ich čaká približne 28 objednávok. Zákazníkov majú z celého Slovenska a po novom jazdia už aj do Česka.

Najväčší dopyt po sklenených hroboch je podľa Mareka na východnom Slovensku, pričom najvýraznejšie, svietiace hroby obľubujú najmä Rómovia. „Tí majú radi také honosné a výrazné náhrobné kamene,“ hovorí. Jedným dychom však dodáva, že aj medzi nimi sú zákazníci, ktorí chcú decentný čierny hrob so zlatými prvkami, a naopak, nerómskym zákazníkom už tiež robili ružový či modrý hrob.

Osobne ma prekvapilo, keď mi povedal, že o sklenené hroby majú často záujem aj mladí ľudia. „Naši zákazníci majú 30 rokov a viac. Teraz sme napríklad robili hrob v Čiernom Balogu pre 68-ročnú pani. Páčilo sa jej to sklo. Chcela sklo, chcela tú grafiku a viac ju nezaujímalo,“ hovorí.

Marek každého zákazníka však vopred upozorňuje, že výrazný hrob musí schváliť obec. Na cintoríne totiž môže platiť nariadenie, že hroby majú byť kamenné alebo v tmavých farbách. Zatiaľ hroby podľa slov Mareka povolila každá obec. Maximálne museli kvôli obmedzeniu znížiť výšku hlavnej tabule, napríklad na 1,3 či 1,5 metra.

Keď hrob osádzajú, ľudia na cintoríne sa vraj hneď vypytujú, odkiaľ sú. Fotia si ho, ukážu ho rodine a o týždeň im volajú. Niektorí podľa Mareka cestujú aj 300 kilometrov, len aby si jeho hroby pozreli naživo.

Najsilnejší moment však prichádza, keď zákazníkovi ukážu osadený hrob. Pozostalí si ho podľa jeho slov nedokážu z grafického návrhu tak dobre predstaviť. „Z desiatich hrobov sa mi pri ôsmich stane, že sa rozplačú od dojatia. Potom ma začnú objímať a ďakovať mi. Naživo to vyzerá úplne inak ako na grafike,“ hovorí.

Podľa Mareka sú zatiaľ jediní v Európe, ktorí vyrábajú celé sklenené a osvetlené hroby. Sklenené doplnky vraj bežne robia už aj iné firmy, no hroby nie. Chcú si preto dať svoj postup patentovať. Zo skúseností totiž vie, že sa jeho produktmi rada inšpiruje konkurencia:

„Stálo nás to dosť veľa úsilia. Nechceme, aby nám to niekto ukradol a z ničoho nič prišiel k hotovému,“ hovorí Marek.

Keďže som už zistil všetko, čo ma zaujímalo, pomaly sa rozlúčim s Marekom. Vidím, že má veľa práce, neustále mu vyzváňa telefón, a tak ho nechcem ďalej zdržiavať. Zaprajem mu veľa šťastia a pevné nervy, keďže do Dušičiek zostáva už len niekoľko dní a on bude musieť osadiť ešte osem hrobov.