V minulosti pri pochovávaní ľudia pribíjali odev zosnulého klincami o rakvu. Prečo? Aby nevstal z mŕtvych.
Je chladný jesenný deň. Hoci sa ranné slnko snaží predrať cez sivé mraky, vonku je pochmúrne. Chodník pred kostolom ma zavedie až na cintorín. Zatiaľ čo míňam staré kríže bez označenia zabité do zeme, sledujem, ako silnejúci vietor nadnáša popadané lístie.
Na tomto mieste pred viac ako 100 rokmi otvorila neznáma žena hrob vlastnej sestry a do srdca jej vrazila drevený kôl. Verila totiž, že jej nebohá sestra vstávala v noci z mŕtvych ako upírka a prenášala na ňu a jej blízkych nešťastie, choroby a smrť.
Zdroj: REFRESHER/ Timotej Gašper
„Je to už dávno, čo o tom v dedine hovorili. Počuli sme o tom aj my, ale boli to len klebety. Niekto tomu veril, niekto nie. Ale nedávno som počula, že v okolí ešte niekto stále verí, že za nešťastím sú upírske kliatby,“ prezrádza mi staršia pani z Fekišoviec – z dediny, ktorú pred rokmi preslávilo virálne video z obecného zastupiteľstva.
V tomto článku si prečítaš:
Ako v jednej obci na Zemplíne ani nie pred 40 rokmi otvorili rakvu a odťali hlavu zosnulému.
Prečo ľudia preventívne pribíjali oblečenie mŕtvych o rakvu a o akých ľuďoch si mysleli, že sú upíri.
Čo nám o viere v revenantov povedali ľudia z obcí.
V ktorej obci na upírov údajne veria aj v súčasnosti.
Fekišovce sú však „známe“ aj kvôli temnejším a desivejším veciam než regionálna politika. Ešte v úvode 20. storočia tu ľudia verili na upírov. Zabudni však na Twilight či Upírske denníky. Bytosti, ktorých sa miestni báli, boli omnoho desivejšie:
„Ľudia si dnes upírov predstavujú ako krásne mystické bytosti s čistou pleťou, žiarivými očami a peknými vlasmi. Podľa legiend to však bol presný opak. Zrastené nízko položené obočie, krivá chrbtica či dlhé nechty,“ vysvetlila pre Refresher etnologička Katarína Nádaská.
Zdroj: TASR – Pavol Zachar
Fekišovce nie sú jedinou obcou na východnom Slovensku, ktorá je opradená upírskymi legendami. Verili na ne ľudia z celého Zemplína. V inej menšej obci, ešte na konci 80. rokov, dedinčania vykopali hrob mŕtveho muža a odsekli mu hlavu, lebo boli presvedčení, že je upír.
„Tohto muža počas života označovali za zlého človeka. V podstate mal s každým konflikt. Podľa miestnych klebiet ešte hodinu pred smrťou všetkých okolo seba preklial,“ prezrádza Katarína Nádaská.
Aby som sa dozvedel čo najviac o viere v upírov, vydal som sa do obcí s mrazivou minulosťou. Na spomínané historky som sa pýtal miestnych a zisťoval som, či sa stále nájdu ľudia, ktorí na tieto krvilačné tvory dodnes veria.
V Refresheri ti pravidelne prinášame rôzne reportáže z východného Slovenska. Prečítaj si napríklad o ceste po stopách sériového vraha Jána Románeka, prípadne o miestach, kde sa v 90. rokoch stretávala košická mafia.
Ak ťa baví náš obsah a chceš nás podporiť, vstúp ešte dnes do Refresher Clubu, získaj prístup k stovkám zaujímavých článkov a užívaj si všetky jeho výhody.
Kde sa vzali upíri na východe Slovenska?
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako otvorili rakvu a odťali hlavu nebohému mužovi.
Ako Fekišovskému upírovi vrazili kôl do srdca.
Prečo ľudia preventívne pribíjali oblečenie mŕtvych o rakvu.
Čo sme sa dozvedeli od ľudí o zemplínskych upíroch.
„Na východnom Slovensku ľudia v minulosti robili protivampirické opatrenia. Napríklad za upíra mohli považovať človeka, ktorý mal pichľavý ostrý pohľad, zrastené obočie nad koreňom nosa, neprirodzené učupenie postavy, hádavú a konfliktnú povahu; u týchto ľudí predpokladali, že môžu po smrti vstávať z hrobov a robiť zle,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.
Ľudia v takých prípadoch vykonávali rôzne opatrenia. Zosnulému napríklad zviazali nohy tŕňovým kríkom, pribili jeho šaty o rakvu jaseňovým klincom alebo mu vložili do rakvy cesnak. Podľa Nádaskej išlo o bežné praktiky. Radikálny „kôl do srdca“ využívali oveľa zriedkavejšie.
Zemplínsky upír vraj úradoval ešte na konci 80. rokov
Okrem „fekišovského upíra“ spomenie Katarína Nádaská aj historku o upírovi z malej zemplínskej dediny. Dedinčania tam vraj vykopali muža a odťali mu hlavu ani nie pred 40 rokmi.
„Išlo o muža, ktorý žil vo viacgeneračnom dome. Celý život mal s každým len konflikty. Na smrteľnej posteli všetkých okolo preklial. Krátko po tom, čo ho pochovali, začal rodine hynúť dobytok a chradnúť mladí muži. Dedinčania vzali spravodlivosť do vlastných rúk, vykopali rakvu, otvorili ju a mŕtvole odťali hlavu. K činu sa priznali. Samozrejme, neobišlo sa to bez následkov. Keďže sa to stalo v roku 1989, išli na dva roky do väzenia za zločin hanobenia ľudských pozostatkov, ale ako neskôr vraveli, týmto činom vraj prestalo všetko zlo v obci,“ hovorí Nádaská o poslednej známej a tiež medializovanej upírskej legende na Slovensku.
Názov obce mi však odmieta prezradiť. Navyše, aktéri tohto zločinu v obci vraj stále žijú a pre susedov sú hrdinovia.
Zdroj: REFRESHER/ Timotej Gašper
Pri putovaní Zemplínom chodím z jednej obce do druhej a zisťujem, čo si ľudia o upírskych legendách myslia dnes.
„Kedysi nás tu na Zemplíne babky strašili, že keď nebudeme spať alebo jesť, prídu upíri. Ako deti sme sa, samozrejme, báli, ale potom z toho človek vyrastie,“ dozvedám sa od pána v malej obci, ktorý ako jeden z mála hovorí o tejto téme s jemným pozitívnym úškrnom na tvári.
Neviem, či tomu pridáva aj počasie, no vo väčšine obcí, kam prídem, panuje ponurá atmosféra. Ulice sú takmer prázdne a skoro každý človek, na ktorého narazím, je voči mne nevrlý:
„Že vás takéto hlúposti vôbec zaujímajú, to nemáte o čom písať? Choďte preč, nikoho to tu nezaujíma,“ vybehne po mne starší pán, ktorého evidentne otázka o upíroch nahnevala.
V tejto obci niekto stále verí na upírov
Fekišovce som si zámerne nechal na záver mojej výpravy za upírmi. Keď dorazím do obce, pri kostole stretávam staršiu pani, ktorá naberá vodu zo studne do vedra.
„Čo? Upír? Tak o tom som nikdy nepočula a žijem tu väčšinu života,“ hovorí a odchádza preč. Nedokážem odhadnúť, či o upíroch naozaj nič nevie, alebo mi len klame, aby sa vyhla ďalším otázkam.
Zdroj: Getty Images/Hulton Archive
Na cintoríne sa necítim komfortne, vyberiem sa preto radšej do dediny. Po ceste stretnem starší pár. Hoci sa najskôr so mnou vôbec nechcú rozprávať, nakoniec ich obmäkčím.
„Tak ako sa hovorí v iných regiónoch o iných veciach, tu sa hovorilo o upíroch. Veľa ľudí tomu neverí, niekedy dávnejšie tomu verili hlavne tí starší v dedine. Ale čo som počula, ešte aj dnes sú ľudia tu aj v iných dedinách, ktorí tomu veria, a keď príde niečo zlé, vysvetľujú si to upírmi, ale potom si z nich robia väčšinou susedia srandu,“ dozvedám sa od pani. Len čo mi však odpovie na prvú otázku, trieli preč.
Vo Fekišovciach, rovnako ako v ďalších dvoch dedinách, ktoré som navštívil, ľuďom veľmi do reči o tejto téme nebolo. Pre väčšinu dedinčanov sú upíri len dávno zabudnuté povery, ku ktorým sa nechcú viac vracať.
Prečo ľudia vlastne verili na upírov?
Katarína Nádaská vysvetľuje, že každá kultúra uctievala zosnulých a aj Slovania verili, že zosnulí im môžu pomáhať, ale aj škodiť. V stredoeurópskom priestore podľa nej verili ľudia o to viac na to, že ak pohreb neprebehne presne tak, ako má, potom sa zosnulí môžu vracať, aby škodili.
Zdroj: REFRESHER/ Timotej Gašper
Hoci je rok 2026, podľa Nádaskej dokonca aj dnes nájdeme v Srbsku niekoľko regiónov, kde je stále téma folklórneho upíra pomerne živá. Síce tam žijú ľudia, ktorí sú moderní, majú technológie, prístup k správam a podobne, no ak ich vezmete na cintorín, ukážu vám konkrétne hroby ľudí, ktorých považovali za upírov.
