Prečo sa Michal rozhodol prehovoriť a čo mu sľúbili za stiahnutie žalôb?
29-ročný Michal Hulvan pracuje pre Policajný zbor od októbra 2010. Prvé 4 roky slúžil na krajskom útvare PMJ (Pohotovostná motorizovaná jednotka) Trnava, kde nemal žiadne problémy.
Z dôvodu znižovania stavov na PMJ bol preradený na obvodné oddelenie do Trnavy. Tam za posledné 3 roky spoznal šikanu od nadriadených priamo na svojej osobe. Voči polícii, kde naďalej pracuje, má v aktuálnej dobe podané 4 žaloby, z čoho 2 sú v riešení.
Medzi policajtmi podľa jeho názoru panuje všeobecné pobúrenie, ale iba málokto sa o skorumpovaných pomeroch nebojí hovoriť.
V rozhovore nám mimo iného porozprával o tom, akým spôsobom si vládni politici dosadzujú do policajných radov „svojich ľudí“, u ktorých možno pozorovať abnormálne rýchly kariérny postup. Nevyhli sme sa ale ani téme zavraždeného novinára Kuciaka a jeho snúbenice.
- V akej forme prebieha policajná šikana od nadriadených
- Ako sa ututlala streľba riaditeľa obvodného oddelenia, ktorou takmer zasiahol policajta
- O „raketovej kariére“ syna vtedajšieho poslanca vládnej strany SMER
- O možnom zdielaní policajných informácií o novinárovi Kuciakovi s treťou stranou
- Ako šikana nadriadených dohnala policajtku na psychiatriu
- Čo Michalovi ponúkali za to, že stiahne žaloby
Nebojíš sa o tomto všetkom hovoriť? Nebudeš mať kvôli tomu ešte väčšie problémy?
Nebojím sa toho. Ľudia sa už skrátka musia dozvedieť o tom, čo sa deje v Policajnom zbore. Väčšina ľudí má na policajtov zlý názor, pretože v manažmente nie sú dostatočne fundovaní ľudia, a potom celá polícia aj takto vyzerá. Čo je vidieť aj pri vražde novinára, pri ktorej len málokto pochybuje o napojení na políciu a politiku.
Čo sa dialo v Policajnom zbore po smrti Kuciaka? Ako ste k tomu pristupovali?
Úprimne, podľa toho, čo vidím a čo viem, som neveril, že to objasnia. Len im už natieklo do topánok a začali konečne robiť normálnu prácu.
Myslíš, že keby polícia fungovala tak ako má, dalo sa jeho vražde vyhnúť?
Nemám skúsenosti s kriminálnou políciou, ale z toho, čo sa u nás hovorí, tak sa všetci veľmi čudujú, že v tomto prípade vôbec niekoho obvinili.
Prekvapila vás aj informácia, že si Kuciaka v policajnom systéme niekto lustroval a informácie o ňom sa mohli dostať tretej strane?
Myslím, že to je v Policajnom zbore celkom bežná vec. A pokým neprestane byť polícia prepojená na politikov a podnikateľov, tak to bude aj naďalej trvať. Tam by bolo najlepšie separovať políciu od politiky, a teda od ministerstva vnútra. Aby sa zamedzilo politizácii.
Aký máš názor na bývalého prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara? A eviduješ zmeny po nástupe Lučanského?
Názor na bývalého prezidenta Policajného zboru poviem len ťažko, pretože som s ním nikdy nebol v kontakte. Jediné, čo viem, je to, že sa jedna moja sťažnosť dostala až k pánovi Gašparovi. Ten ju dal prešetriť a uzavrela sa v zákonnej lehote a taktiež zákonným spôsobom.
Čo sa týka pána Lučanského, príde mi celkom rázny a konečne robí potrebné čistky sporných ľudí, ale skôr v rámci najvyšších útvarov takže k nášmu okresu sa to dostane len ťažko.
Myslíš si, že výmena bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka za Denisu Sakovú mala nejaký zmysel? Alebo v tom nevidíš vôbec žiadnu zmenu?
Môj osobný názor je taký, že to tomu veľmi nepomohlo. Oni urobili čistky, aby umlčali verejnosť, ale neviem či to má nejaký zmysel. Tak isto aj voľba policajného prezidenta, čo sa schválila, nemá zmysel. Preto aj s novými odborovými zväzmi máme plány na reformu zboru.
Pretože Policajný zbor je vyslovene zastaralý, tam funguje komunistický režim. Každý policajt sa bojí sťažovať na súd, pretože mu následne začnú robiť ešte viac naprieky. Napríklad, keď som podal prvú sťažnosť, odvtedy mám na konte 4 tresty a štyrikrát sa idem súdiť.
Ako si sa do sporov s políciou vlastne dostal? A prečo si bol nútený podať niekoľko žalôb?
Celé to začalo vtedy, keď som sa na obvodnom oddelení v Trnave, kde som pracoval na priestupkových spisoch, zastal mladších kolegov. Vtedy som asi pravdepodobne urazil zástupcu riaditeľa obvodného oddelenia v Trnave Andreja Bohunického.
Potom sa naskytla príležitosť zažiť niečo nové a nabrať policajné skúsenosti v zahraničí. Rozhodol som sa ísť na výberové konanie do zahraničnej jednotky, pričom som bol úspešný. Keď bolo rozhodnuté o tom, že pôjdem, zástupca Bohunický dal návrh na moje potrestanie.
Vtedajší riaditeľ mi 3 dni pred tým, než som mal odísť do zahraničia, uložil písomné pokarhanie. Aj keď zástupca žiadal percentá z platu. Následne sa situácia začala vyostrovať. Keď som prišiel za zástupcom kvôli zle naplánovaným hodinám v rámci pobytu v zahraničí, povedal mi, že nemám nárok na to, aby mi preplánoval hodiny.
Bol som za ním zhruba trikrát, pričom som mal so sebou aj usmernenie z ministerstva vnútra o tom, ako sa to má naplánovať, ale on trval na svojej pravde. Potom som sa od veliteľa čaty dozvedel, že ma chce zástupca preradiť na hliadku.
Keď som prišiel za zástupcom Bohunickým, povedal mi, že som neschopný a budem robiť na hliadke. Ďalšia vec na seba nenechala dlho čakať a zástupca mi po veliteľovi čaty odkázal, aby som sa vysťahoval z kancelárie. Hrozilo, že ak to neurobím, tak ma potrestá.
Ako si na to reagoval?
Zvažoval som podanie sťažnosti za zle naplánované hodiny a keďže som nechcel zbytočne trest, tak som sa presťahoval do inej kancelárie. Následne som obdržal služobné hodnotenie. Policajti dostávajú známkovanie tak, ako študenti na vysokej škole, čiže od A až po Fx.
Ja som dostal služobné hodnotenie B, ale nejako mi nesedelo, že pri druhom najlepšom hodnotení som bol označený za neschopného policajta, ktorého chcú dať na hliadku. Medzitým som podal prvú sťažnosť týkajúcu sa spomínaných zle naplánovaných hodín a taktiež toho, že ma chceli vysťahovať z kancelárie.
Aj ostatní chalani, ktorí robia na hliadke, majú totiž vlastné kancelárie. Prečo by som sa teda mal vysťahovať práve ja, keď kancelária, kde som sedel, bola pre päť ľudí a toho času sme tam boli dvaja?
Ako prebiehala práca na hliadke? Potýkal si sa naďalej s problémami?
Problémy na čas ustáli. Povedal som si, že budem robiť povinnosti tak, ako treba. Urobím všetko, čo mám, ale nebudem dávať pokuty, pretože zákon mi umožňuje riešiť priestupky aj dohovorom. Z ničoho nič sa ale vedenie rozhodlo, že pôjdem na stálu službu. Bolo mi to ale predostreté tak, že pozíciu stálej služby určite nezvládnem, takže ma zámerne prevelia a časom sa ma možno zbavia.
Prečo si podľa teba mysleli, že danú pozíciu nezvládneš?
Pretože Trnava je najväčšie obvodné oddelenie na Slovensku a je to tam dosť náročné, čo sa týka manažmentu. Stála služba musí zastupovať riaditeľa, a teda v jeho neprítomnosti za neho vykonávať rozhodnutia. Nakoniec som to na ich prekvapenie zvládal, ale potom ma čakalo ďalšie prekvapenie.
Prišli odmeny za služobné hodnotenie, ktoré som podpísal ako „B“, čo je druhá najlepšia známka. Ale ja som žiadne odmeny nedostal. Dotazoval som sa teda, prečo je tomu tak.
Bolo mi povedané, že v systéme je zapísané C miesto B. A odmeny dostávajú len policajti, ktorí boli hodnotení známkami A až B. Začal som teda pátrať v tom, čo sa dialo, a zistil som, že mi dal zástupca Bohunický podpísať hodnotenie, kde bolo uvedené „B“, ale body mi dal na „C“.
Podal si kvôli tomu sťažnosť?
Áno, iste. Tá bola vyhodnotená ako opodstatnená, odmeny mi vrátili, ale zástupca nebol potrestaný, pretože malo ísť údajne len o administratívnu chybu. Bohunický ale robil hodnotenia približne 30 až 40 ľudom a táto kvázi administratívna chyba sa stala práve u mňa.
A ako dopadla prvá sťažnosť týkajúca sa zle naplánovaných hodín?
Bola zhodnotená ako opodstatnená v jednom bode, v rámci tých hodín. Tie mi preplánovali. Namietanú diskrimináciu mi ale neuznali a ako inak, potrestaný nebol opäť nikto. A keďže som bol v podstate problémový policajt, došliapli si na mňa aj za obyčajné policajné čierne tričko.
Naozaj ťa potrestali za policajné čierne tričko? O čo presne išlo?
Celá udalosť sa udiala počas mojej stálej služby pri futbalových opatreniach, kde som zabezpečoval vydávanie a preberanie výstrojných a výzbrojných súčiastok. Pri preberaní služobných zbraní som si zelenú polokošeľu zašpinil, a preto som si musel dočasne obliecť čierne tričko. Po ukončení opatrení prišiel pán zástupca okresného riaditeľa Marián Kováčócy, ktorý je synom Mariána Kovačócyho, bývalého poslanca NR SR za SMER.
Ten sa ma spýtal, čo to mám oblečené, a po mojom vysvetlení mi prikázal, aby som ihneď odstránil závadu a ďalej sa vyjadril, že to budeme riešiť disciplinárne. Od kolegu, ktorý sa vrátil z opatrení, som si požičal zelenú polokošeľu a závadu som odstránil. Za túto drobnosť som dostal písomné pokarhanie a celý nasledujúci rok som bol v treste bez nároku na odmeny.
V ten istý večer, keď som preberal zbrane, prišiel do miestnosti zástupca Bohunický a riaditeľ obvodného oddelenia Sedlačko. Pri odovzdávaní zbrane riaditeľ Sedlačko omylom vystrelil. Išlo to asi 30 centimetrov od kolena policajta a v miestnosti bolo asi 6 alebo 7 policajtov a na chodbe približne 5 civilistov.
Hovoríme tu teda o nebezpečnej manipulácii so zbraňou, no táto vec sa ututlala, pričom mňa potrestali za to, že som mal miesto zelenej polokošele čierne tričko. Mimochodom ide o to isté čierne tričko, s ktorým vystúpil policajný prezident pred médiami.
Na niečo takého dokonale pasuje označenie dvojitý meter.
Veru áno. Ja sa teda pýtam, je spravodlivé, že policajný prezident vystúpil v rovnakom tričku na tlačových konferenciách a ja za takúto banalitu nedostanem celý rok odmeny?
A aká je priama úmernosť medzi trestami medzi mnou a pánom Sedlačkom? Dotyčný dostal za streľbu totiž iba výčitku, ktorá nie je podľa našich zákonov disciplinárnym opatrením. V podstate nad ním len zdvihli prst. Keby niečo podobné vykoná radový policajt, dopadlo by to úplne inak.
Prišlo aj k ďalším neprimeraným trestom voči tvojej osobe?
Iste. Po približne roku na stálej službe som dostal hodnotenie D, ktoré robil zástupca Bohunický. Odvolal som sa, pretože v mojom hodnotení bolo uvedené, že nedávam pokuty a neobjasňujem priestupky. Lenže stála služba nechodí von, takže išlo o nezmysel zo strany zástupcu Bohunického.
Krajským riaditeľom bola nakoniec zriadená komisia, ktorá mi udelila hodnotenie B, čiže zlepšenie o dva stupne. Týchto situácií bolo ale naozaj veľa. Aktuálne mam kvôli trestom podané 3 žaloby (2 sú v riešení) a jedna žaloba sa týka diskriminácie zo strany zamestnávateľa.
Nemal si možnosť obrátiť sa pred súdom na vyššie vedenie?
Áno, bol som u krajského riaditeľa, ten síce povedal, že to, čo sa u nás deje, nie je normálne, ale do dnešného dňa nedošlo k náprave.
Keď som ťa kontaktoval, hovoril si mi aj o dosadzovaní ľudí, ktorí majú rodinu v politike. Vedel by si uviesť príklady?
Napríklad spomínaný zástupca okresného riaditeľa Marián Kováčócy, a teda bývalý syn poslanca za SMER. Po nástupe do Policajného zboru slúžil na Pohotovostnej motorizovanej jednotke a krátko na to z neho spravili inštruktora streľby a sebaobrany.
Následne sa z tejto pozície záhadne dostal až na zástupcu okresného riaditeľa, čo je vyššia manažérska funkcia, kde sa vyžaduje aj prax. Tento jeho raketový kariérny postup prebiehal v dobe, keď bol jeho otec poslancom v Národnej rade SR. Podobné prípady je krásne vidieť aj v obdobiach, kedy sa mení vláda. Vtedy ďalej dôjde taktiež k zmene viacerých funkcionárov.
Môžeš teda z osobných skúseností potvrdiť takzvané policajné „rodinkárstvo“?
Iste. Keď som s týmto vyrukoval prvýkrát, bolo z toho celkom veľké haló, ale mám pocit, že teraz chcú zahrabať všetko pod koberec.
O vedení Policajného zboru v Trnave som sa od známych dopočul, že patrí medzi tie najhoršie na Slovensku. Zdá sa, že to môžeš z tvojich skúseností potvrdiť.
Áno, určite áno. Mám kamarátov z polície z rôznych kútov Slovenska, s ktorými sa rozprávam o týchto pomeroch a všetci vedia, čo sa u nás deje. Vedenie PZ v Trnave by som prirovnal k štátu v štáte. Tu si vyslovene kraľujú sami.
V čom by sa podľa teba potreboval Policajný zbor zmeniť?
Už nežijeme v časoch, kedy sa vládlo strachom. Policajný zbor má byť nápomocný a má držať s dobou. Systém trestania je vyslovene o kamarátstve a o tom, kto koho pozná. Ja by som napríklad navrhol, aby policajt, ktorý nastúpi do zboru, musel odslúžiť 5 rokov na základnom útvare.
Aby som to uviedol na pravú mieru, na základnom útvare sa dá pracovať napríklad aj na skrátenom vyšetrovaní, nie iba ako hliadka. Po piatich rokoch na základom útvare podľa mňa policajt zistí, o čom táto práca je. Potom sa môže rozhodnúť, či ho bude baviť poriadková polícia, dopravná polícia alebo kriminálna polícia.
Aké sú aktuálne šance na kariérny postup?
Myslím, že veľmi chabé. Konkrétne u nás je človek, čo má dve vysoké školy a pracuje 15 rokov na hliadke, čiže robí najzákladnejšiu robotu.
Z akého dôvodu?
Nie je dostatočne dobrý pre funkcionárov, pretože by ich neposlúchal. To isté je aj na iných obvodných oddeleniach. Sú ľudia, ktorí vedia robiť spisy, ovládajú právne predpisy, majú aj školu, ale nikde ich nedosadia, pretože by neskákali, ako oni pískajú.
Neexistujú u vás nejaké podmienky, ktoré keď splníš, automaticky postúpiš vyššie?
Nie, absolútne. A keď chce ísť človek niekde inde, tak ho nepustia. Môže mať aj desať vysokých škôl, ale oni ho nepustia, pretože to odôvodnia tým, že je málo ľudí. Ale potom príde človek, ktorého otec sa pozná s vyššie postaveným funkcionárom, dá si žiadosť – a vybavené. Je to celkom komédia.
Ako to majú policajti s platmi?
Nie sme spokojní. Náš plát sa skladá z príplatkov. Je tam osobné ohodnotenie, ktoré je nenárokovateľné. Niektorí policajti tam majú 300 € a iní po deviatich rokoch 10 €.
Myslíš, že policajtov, ktorí sa odvážia prehovoriť, je čoraz viac?
Áno, pribúda nás, ale stále nás nie je veľa, pretože sa mnohí boja. Ja to beriem tak, že som slobodný, v podstate ešte nemám rodinu, nemám nejaké obrovské finančné záväzky a chcem teda bojovať za tých, ktorí nemôžu.
Pretože keď policajt s rodinou dostane dole z platu 200 €, je to veľká suma. A keď sa u nás dostaneš do trestu, môžu ti strhávať 15% celé 3 mesiace, ale trest ti trvá celý rok. To znamená, že keď prídu odmeny, nedostaneš nič.
Ako sa môžeš trestu zbaviť?
Ja som napríklad prišiel za riaditeľom so žiadosťou o zahladenie trestu. Povedal, že dobre, pozriem sa na to – a nič. Riaditeľ má totiž právo po istej presnejšie nešpecifikovanej dobe trest zahladiť, čím by policajtovi pomohol aspoň v tom, že by mal nárok na nejaké odmeny. Ale keď je človek nepohodlný ako ja, určite mu to nezahladia.
Cítiš v tejto veci podporu od kolegov?
Určite. Ozvalo sa mi strašne veľa policajtov, ktorí prezradili, že k takejto šikane dochádza aj v iných kútoch Slovenska. Za mnou v podstate stojí cele obvodné oddelenie, za čo im patrí veľká vďaka. Mám od nich množstvo čestných prehlásení. Napríklad od policajta, ktorý nosil čierne tričko a po kontrole riaditeľom nedostal žiaden trest či upozornenie.
Ďalej mám čestné prehlásenia aj o tom, že ľudia, ktorí robia na obvodnom oddelení v Trnave, si všimli, že postoj nadriadených voči mne je úplne iný. O čom svedčí aj to, že keď som bol už úplne nepohodlný a začalo sa blížiť k akejsi vzbure medzi kolegami, tak ma vyslali na služobnú cestu do Vrbového, aj keď vedeli, že som v Trnave kúpil byt.
Takže ti chceli zámerne uškodiť?
Jasné. Išiel som aj ku krajskému riaditeľovi, pretože som takéto konanie považoval za schválnosť. Ten mi povedal, že stojí za rozhodnutím okresného riaditeľa, pretože mám akúsi znalosť miestneho prostredia. Ale to, že vo Vrbovom iba prespávam a pracujem 9 rokov v Trnave, už nikoho nezaujímalo.
Veľakrát si už hovoril o takzvaných trestoch. Ako sa približne zavádzajú do praxe?
Začína to tým, že funkcionár dá podnet riaditeľovi. Napríklad zástupca Bohunický povie, že som pochybil, dá návrh riaditeľovi Sedlačkovi a ten ma potrestá. Keď sa odvolám, ide to nadriadenému riaditeľa. V podstate všetci sedia v jednej budove, dobre sa poznajú, a tento človek rozhoduje o mojej „odvolačke“. A za každú cenu budú držať spolu.
A znova sa dostaneme k tomu tričku. Dostal som trest od riaditeľa Sedlačka, odvolal som sa a jeho nadriadený pán Horváth trest potvrdil. Keď ale riaditeľ Sedlačko vystrelil, od svojho nadriadeného dostal iba výčitku. O jeho aj o mojom treste rozhodovala jedna osoba. A s diametrálne odlišným výsledkom.
Spomínal si zastaralý policajný systém. Poznáš názory bývalého plukovníka Branislav Diďaka, ktorý ho taktiež otvorene kritizuje?
Poznám a s jeho názormi sa takmer vo všetkom stotožňujem. Policajný zbor potrebuje jednoznačne reformu, hlavne čo sa týka kariérneho rastu, odbornosti, školení. Toto všetko v policajnom zbore absentuje. Skvelým príkladom je pán Kovačócy.
Ten nerobil na ulici prakticky nič a behom krátkeho obdobia sa dostal na veľmi vysokú funkciu, na ktorej bývajú väčšinou policajti, ktorí majú odslúžených oveľa viac rokov. A takýchto prípadov je naozaj veľa.
Keď sme sa skontaktovali, vravel si o kolegovi, ktorý prípad potiahol až na Najvyšší súd SR a vyhral. O čo v tomto prípade išlo?
Tam išlo v podstate opäť o tresty. Nadriadený policajta potrestal, policajt sa odvolal, trest mu ale potvrdili a išiel sa súdiť. V tejto chvíli už Najvyšší súd SR rozhodol v prospech kamaráta, a teda vyhral. Aj toto je príklad toho, že nejde o márny boj, a preto by som chcel vyzvať ďalších kolegov z polície, aby sa v oprávnených prípadoch nebáli postaviť nadriadeným.
Všeobecne sa ale podľa tvojich skúseností policajti boja hovoriť?
Hej, jasné, preto mám aj toľko čestných prehlásení a ďalšie prehlásenia ešte budú.
Stretol si sa s častými prípadmi korupcie a úplatkárstva?
Podľa mňa je jasným príkladom korupcie aj dosadzovanie ľudí. Pretože človek, ktorý na to má, sa tam nedostane, lebo by nemusel plniť príkazy z hora. O konkrétnych úplatkoch neviem, ale na druhej strane, som len radový policajt, takže nevidím, čo majú medzi sebou hore.
Prečo by podľa teba mali mať ľudia dôveru v políciu, keď ju nemajú ani jej samotní členovia?
Ťažko povedať. Sú policajti dobrí aj zlí. Všetko záleží od charakteru človeka.
Veríš, že by po voľbách v roku 2020 mohlo prísť k zmene? Alebo by si to označil skôr za naivnú predstavu?
V rámci slovenskej politiky si nie som istý. Ale keby tá zmena prišla, tak by to bolo veľmi optimistické.
Nie si z toho ako to u vás chodí demotivovaný? Čo ťa drží, aby si vôbec u polície zostával?
Mňa drží to, že chcem ľudom ukázať, ako naša polícia funguje, prečo tak funguje, a že by mohla fungovať lepšie.
Vedel by si si predstaviť, že kvôli týmto pomerom časom zmeníš povolanie?
Mám v pláne vytrvať dovtedy, kým sa niečo nezmení. Radových policajtov je totiž viac ako funkcionárov. A funkcionári by si mali vstúpiť do svedomia a mali by prestať šikanovať podriadených.
Jedna kolegyňa napríklad kvôli takejto šikane skončila na psychiatrii. Vyštudovala vysokú školu, zamestnala sa v Policajnom zbore, pracovala na obvodnom oddelení a dohnali ju tak ďaleko, že skončila na psychiatrii.
Teraz je pre mňa dôležité, aby som dokončil vysokú školu, a som zvedavý, ako to bude ďalej. Či neskôr odídem do civilu, to sa ešte uvidí.
Presviedčali ťa niekedy, aby si svoje žaloby stiahol?
Hej, bola tam taká ponuka. Krajské riaditeľstvo nášho zboru ma chcelo istým spôsobom zachrániť. Vedeli ma presunúť na iný útvar tak, aby na mňa súčasní vedúci nemali vplyv. Problémom bolo, že za túto službu vyžadovali stiahnutie žalôb. A to som neurobil.
Keby si súhlasil, tieto pomery by sa nijak nezmenili.
Presne ako vravíš, k ničomu by nedošlo, preto som odmietol.
Keď teraz chodíš do práce, zažívaš naďalej prípady šikany voči tvojej osobe?
Momentálne bývam vo Vrbovom a čakám na kolaudáciu bytu v Trnave. Kolegovia mi ale povedali, že ma chcú údajne vo Vrbovom držať tak dlho, ako to len pôjde, pretože som problémový, o čom svedčí aj skutočnosť, že aj keď som na služobnej ceste vo Vrbovom, neustále začínajú proti mojej osobe disciplinárne konania za banality.
Od novembra 2018 do dnešného dňa mi chcú uložiť ďalšie 2 tresty, ktoré budem musieť pravdepodobne riešiť opäť súdnou cestou. V konaní funkcionárov vidím jednoznačný záujem na tom, aby zo mňa urobili nespôsobilého policajta a mohli má prepustiť zo služobného pomeru.
