Strana Smer získala v parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi viac ako 28 %. Dnes jej prieskumy AKO a Focusu ukazujú len 17 % podporu s klesajúcim trendom. Ako suverén dokázal vtedajší premiér a predseda strany Robert Fico zložiť vládu, ktorá síce držala na vlásku (niektorí s humorom hovoria, že na šnúrke od nohavíc Radoslava Prochádzku) napriek tomu prežila aj kauzy, aké na Slovensku nemajú obdobu.

Čti také

10 šokujúcich citátov z Kočnerovej Threemy: Smejú sa zo zavraždeného novinára Jána Kuciaka a Robert Fico podľa správ pije10 šokujúcich citátov z Kočnerovej Threemy: Smejú sa zo zavraždeného novinára Jána Kuciaka a Robert Fico podľa správ pije

Dnes sa vynárajú náznaky, že pri tvorbe koalície mohol Ficovi, aj bez jeho vedomia, pomáhať Marian Kočner cez médiá Jaroslava Haščáka. Daňový podvodník napojený priamo na najvyššie poschodia v štáte, významní predstavitelia prokuratúry, súdov a polície pracujúci v prospech jednotlivcov a hlasovania o niektorých zákonoch s podporou extrémistov. Aj tieto skutočnosti sa odohrali v rokoch 2016 až 2020 počas vlády Smeru, SNS, Mosta-Híd a Siete. Posledná menovaná strana sa pár mesiacov po voľbách a po vstupe do koalície rozpadla. Pred voľbami pritom Sieť Radoslava Procházku ašpirovala na dvojciferný výsledok.

Pripravili sme kritický prehľad toho, ako vláda na čele s Robertom Ficom a po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, s premiérom Petrom Pellegrinim fungovala. Pozrieme sa na niektoré predvolebné aj povolebné sľuby, pripomenieme si kľúčové momenty, konflikty, kauzy, míľniky, zhrnieme, čo sa dialo a čo naopak nie.

Ako koalícia vznikla

Pred voľbami v roku 2016 bola suverenita Smeru zjavná. A to napriek kritike, ktorú strana dostávala za kauzy v zdravotníctve, či v doprave. Moderátori v predvolebných diskusiách zisťovali, ako sa ostatné strany proti Robertovi Ficovi vyhraňujú. Ešte 15. februára – asi 3 týždne pred voľbami, sa Radoslav Procházka ako predseda strany Sieť a Béla Bugár za Most-Híd proti vláde so Smerom vyjadrili veľmi zreteľne. 

„Áno, môžem to na tejto pôde spraviť aj stoprvýkrát,“ odpovedal Procházka na otázku, či jasne vylučuje možnosť vlády Siete a Smeru. Jeho rétorika nebola vždy jednoznačná, slovenčinu pri otázkach na koalíciu s Ficovou stranou poohýbal viackrát. Aj keď kampaň staval na kritike fungovania štátu v rokoch 2012 až 2016, nechal sa počuť, že ak by mu niektoré zákony (protischránkový, hmotná zodpovednosť politikov) pomohol presadiť Smer, išiel by do toho.

Keď dostal Béla Bugár otázku, kde v rebríčku priorít figuruje možnosť spolupráce Mostu a Smeru. „Pán redaktor, nikde. My minimálne rok hovoríme o tom, že sú tri strany, ktoré by na základe hodnotových a programových blízkostí mali byť základom výmeny vlády Smeru. Nielenže o tom hovoríme posledný rok, ale robíme preto všetko,“ povedal skúsený politik pre Tablet.tv. Podobne ako v prípade Procházku, ani jeho rétorika nebola nikdy jednoznačná.  Obe strany nakoniec do vlády vstúpili a toto rozhodnutie ich pripravilo o politickú budúcnosť. Sieť sa rozpadla pár mesiacov po voľbách a Most má vo väčšine prieskumov v poslednom čase menej, ako potrebných 5 percent na vstup do parlamentu.

Kým SNS predsedu Andreja Danka bola po celý čas, pred voľbami aj po nich, „garantovanou nevestou“ Smeru, Procházka s Bugárom sa museli postaviť pred svojich voličov a oznámiť im „zradu“, ktorá by zradou nebola, ak by Slováci pozorne počúvali ich vyjadrenia v politických diskusiách.

„Vzhľadom na prvé rokovanie môžem povedať, že sme nenašli žiadny bod priorít, ktorý by hovoril, že nemôžeme pokračovať ďalej,“ povedal Bugár stojac vedľa Fica, Procházku a Danka 9 dní po parlamentných voľbách 2016. Aj keď kľúčoví poslanci hrozili Procházkovi odchodom, on s Ficom týždeň na to podpísal koaličnú dohodu. 

Po čase začala vládu podporovať aj trojica odídencov z hnutia Sme rodina Borisa Kollára. S koalíciou často hlasovali exmoderátorka Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek.

Ako plnili svoj program