10 vecí, ktoré by si mal vedieť o končiacej koalícii Smeru, SNS a Mosta-Híd. Pamätáš si ešte stranu Sieť?

Vláda si dala v programovom vyhlásení za cieľ boj s korupciou. Čiastočne sa to podarilo prostredníctvom tzv. protischránkového zákona. Jeho úlohou je, aby sa verejnosť dozvedela, kto skutočne profituje na obchode so štátom, teda kto je takzvaným konečným užívateľom výhod takéhoto biznisu. Presadila ho ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská za Most-Híd. 

Medzi ciele koalície patrila aj snaha zatraktívniť podnikateľské prostredie pre menších podnikateľov. Podarilo sa zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov alebo zrušenie daňovej licencie. Aj napriek tomu však nie je možné všetky navyše zaplatené peniaze na licenciách za predchádzajúce roky dostať späť tak, ako vláda sľubovala, informuje poradkyňa zo Združenia podnikateľov a prezidentka účtovnej asociácie. 

Robert Fico pred voľbami sľuboval, že vyrovnaný rozpočet, teda, že štát minie rovnako ako mu príde na účet a nebude si požičiavať, bude mať Slovensko po prvýkrát v histórii v roku 2018. Následne sa ekonomicky míľnik dostal aj medzi priority novej vlády. No v roku 2018 sa to kvôli výdavkom vlády nepodarilo a termín sa posunul. V septembri 2019 nový minister financií za Smer Ladislav Kamenický opäť prišiel s informáciou, že ekonomika Slovenska na tom nie je o nič lepšie. A nevyšlo to ani v roku 2020.

„Vyrovnaný rozpočet na tento rok nebude. Cieľ bohužiaľ nesplníme, hospodárenie skončí opäť v mínuse,“ povedal pre TASR s tým, že niektoré rezorty ako zdravotníctvo alebo sociálne veci si vyžadovali dofinancovanie. Celkový deficit rozpočtu verejnej správy je na úrovni približne pol miliardy eur.

V programovom vyhlásení koaličnej vlády sa píše aj o dokončení diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami: „Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky.“  V súčasnosti už ministerstvo dopravy a šéf rezortu Arpád Ersék hovorí o dokončení najkritickejšieho úseku D1 v trase Turany – Hubová v intervale rokov 2025 až 2027. S touto verziou sa zhoduje aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorá hovorí o dokončení v roku 2026. Ale iba v prípade, že sa nevyskytnú žiadne problémy. 

Stále sa nepodarilo zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov. „Vláda vytvorí podmienky pre zavedenie osobnej hmotnej zodpovednosti osôb nakladajúcich s verejnými zdrojmi,“ píše sa v programovom vyhlásení z roku 2016, ktoré podpísali Fico, Bugár, Danko a aj Procházka, ktorý už medzičasom z politiky odišiel. 

„Pacient na prvom mieste,“ uvádza rovnaký dokument. Zdravotnícky rezort aj napriek tomu neprešiel reformou a ministerka Kalavská ako nominantka Smeru nakoniec podala demisiu, pretože ju vláda nepodporila. Odborníci sa pri tom zhodovali, že ňou navrhnutá stratifikácia nemocníc je potrebná, v rámci volebného cyklu však prišla neskoro.

„Vláda preto konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho, ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu,“ uvádza sa v 70-stranovom programovom vyhlásení. Po roku a pol už odstupoval z ministerstva Peter Plavčan za SNS pre podozrenia z podvodov s eurofondami. Reformy po príchode ministerky Martiny Lubyovej boli skôr čiastkové a aj za tie si priamo od učiteľskej obce často vyslúžila kritiku. 

Ako sa hádali

V auguste 2017 Andrej Danko koaličnú zmluvu vypovedal, odôvodnil to tým, že je nevyhnuté prenastaviť pravidlá. Predseda NR SR a šéf SNS spravil tento krok bez diskusie a verejne ho oznámil v dovolenkovom čase. Aj preto koaliční partneri v tom čase neskrývali prekvapenie. „Rozhodol som sa a Robert Fico vie, čo má robiť. Mňa nebude on dráždiť,“ povedal v tom čase v rozhovore pre Plus 1 deň Danko. Situácia sa týkala podozrení z podvodov s eurofondami na vedu a výskum ministra SNS Plavčana, ktorého Fico pod tlakom odvolal. Zároveň chcel Danko do koaličnej dohody doplniť ďalšie podmienky. 

Obrovská vládna kríza sa ťahala niekoľko týždňov, zároveň sa dala racionálne vysvetliť len veľmi ťažko. „Danko je labilný a nevypočítateľný politik. Ak chce niekto racionálne uvažovať nad jeho krokmi, nemá to zmysel,“povedali v tom čase pre Denník N viacerí politici Smeru a Mosta-Híd. Danko si potom zobral 4 dni na rozmyslenie, či bude vo vláde pokračovať. 

Fico, Danko a Bugár sa nakoniec dohodli a na tlačovke sa už spoločne usmievali. Ficove reči o zlepencoch v opozícii zrazu prestávali dávať význam. 

Dočkali sme sa ešte dvoch otrasov, ktoré pripomenuli, že koalíciu drží pokope len vedomosť, že predčasné voľby by ich stranám pohoršili. V auguste 2018 žiadala SNS odvolanie predsedníčky zahraničného výboru parlamentu z Mosta Kataríny Cséfalvayovej. Dankovej strane prekážalo, že zvolala rokovanie zahraničného výboru ku kríze na Kryme. V tom čase si už posielali aj mediálne odkazy. „Ak sa Mostu-Híd nepáči táto vládna koalícia, nech nám nedáva mediálne odkazy, ale nech politicky koná, ako cíti,“ povedal Andrej Danko.

V prvej polovici roka 2019 ešte Danko zaútočil na Petra Pellegriniho – spochybňoval ho ako premiéra a opäť hrozil predčasnými voľbami. 

Ako vyšetrovali vraždu Jána Kuciaka

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú chladnokrvne zavraždili kvôli Kuciakovej novinárskej práci. Odhaľoval a písal o ekonomickej trestnej činnosti oligarchov. Dnes je z objednávky vraždy obžalovaný Marian Kočner.

Počas hlavného pojednávania kolegovia Kuciaka z redakcie Aktuality.sk skonštatovali, že investigatívec sa v článkoch venoval aj sponzorom strany Smer a podnikateľom Bödörovcom z Nitry, nemajú však pochybnosť o tom, že jediný, kto mal reálny motív dať ho zavraždiť, je Marian Kočner. Dôvodom má byť, že Kuciak svojou prácou Kočnerovi ohrozoval viac ako 100 miliónov eur. 

Pri vyšetrovaní vraždy došlo k viacerým pochybeniam.  Miesto činu obhliadal nekvalifikovaný patológ a medzi prvými bol na mieste dvojnásobnej vraždy šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, čo policajný prezident Tibor Gašpar dlho popieral. Potom uzrelo svetlo sveta video, ktoré priamo dokázalo, že Gašpar klame. Ukázalo sa tiež, že z polície, pravdepodobne z jej najvyšších poschodí unikali informácie z vyšetrovania vraždy aj k tým, ktorí sú z nej dnes obžalovaní.

Až po výmene ministra vnútra a následne aj policajného prezidenta skutočne nabralo vyšetrovanie na obrátkach a slovenský vyšetrovací tím v spolupráci s Europolom vykázal hmatateľné výsledky. Na ich základe páchateľov zadržali, obvinili a postavili pred súd.

Ako odstupovali

24 hodín po rozšírení informácie o smrti Jána Kuciaka vystúpili na tlačovej besede premiér Fico, minister vnútra Kaliňák a policajný prezident  Gašpar s miliónom eur na stole. Jedinou informáciou, ktorú poskytli bolo, že ponúkajú milión pre svedka, ktorý prinesie relevantné informácie k dolapeniu vraha. 

12. marca 2018 už podával demisiu Robert Kaliňák, policajného prezidenta Gašpara, ktorému bol priamo nadriadený, vo funkcii ponechal. A to napriek tlaku verejnosti, demokratickej opozície a v tom čase aj Bélu Bugára. Zverejnené časti komunikácie z Kočnerovho telefónu cez aplikáciu Threema naznačujú prepojenia medzi vtedajším šéfom policajného zboru Gašparom a podnikateľom Norbertom Bödörom.

Po tlaku Mosta Híd podal 15. marca demisiu aj premiér Robert Fico a nahradil ho Peter Pellegrini. Pri odchode dal jasne najavo, že zostáva v čele strany, len musel ustúpiť kolegom z koalície, aby udržal vládu: „Dámy a páni, ja sa vôbec s vami nelúčim, skoro sa uvidíme na tlačových konferenciách a ako predseda najsilnejšej strany budem súčasťou koaličnej rady s tým, že sa absolútne spolieham na profesionalitu Petra Pellegriniho,“ povedal Robert Fico.

Z Threemy ďalej vyplýva aj to, že situáciu okolo možného pádu vlády veľmi intenzívne sledoval aj Marian Kočner. Bolo v jeho záujme, aby vláda vydržala. Jeho volavka Alena Zsuzsová, tiež obžalovaná z objednávky vraždy Jána Kuciaka, sa v jednej komunikácii pýtala Kočnera, čo sa stane, ak Most odíde z vlády. „Ešte je tu Kotleba. Podrží vládu,“ odpovedal jej Kočner. Nakoniec sme sa nedozvedeli, či by to bola pravda, pretože vládu podržal Béla Bugár. 

Fico a Kaliňák neboli jediní, ktorí opustili vládu. Niektorí ministri museli odísť kvôli podozreniam z podvodov, iní sa nestotožňovali so smerovaním vlády a krokmi predsedov politických strán po vražde Jána Kuciaka. Našli sa aj takí, ktorí chceli presadzovať dôležité záujmy Slovenska, nenašli však podporu vo vlastnej vláde. 

Ako vplývali na dôveryhodnosť orgánov činných v trestnom konaní

Slovensko v roku 2019 opäť kleslo v celosvetovom rebríčku vnímania korupcie od Transparency International. Kým v roku 2018 skončila naša krajina na 57. mieste, vlani to už bolo 59. miesto. Za nami je len 5 krajín EÚ – Maďarsko, Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko.

To, ako v niektorých prípadoch fungovala justícia, prokuratúra a polícia naznačuje aj Kočnerova Threema. Kočner mal moc ovplyvňovať vo svoj prospech to, komu budú na súdoch prideľované jeho prípady a ako sa v nich rozhodne. Dokázal ovplyvňovať mnohých sudcov na kľúčových súdoch, prokurátorov, získavať informácie z polície a ovplyvňovať aj cez najvyššie miesta týchto zložiek.

Pomáhať mu vraj mala aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer  Monika Jankovská. Kvôli podozreniam odstúpila z funkcie. Keď odstupovala, Robert Fico jej poďakoval za kus dobrej roboty a spochybnil podozrenia. Dnes správy z Kočnerovej Threemy čítajú na súdoch a sudcovia Špecializovaného trestného súdu nepochybujú o jej zákonnosti. Kompromitujúce správy sa týkajú celej plejády sudcov, ktorí postupne odstupujú, prípadne je im pozastavený výkony funkcie a na ich konanie sa už pozerá aj policajný vyšetrovateľ. 

Krkolomná bola aj voľba ústavných sudcov, ktorú Smer niekoľko mesiacov blokoval po tom, čo bol Robert Fico nútený stiahnuť kandidatúru a jeho sny o poste predsedu Ústavného súdu sa rozplynuli. Táto kľúčová inštitúcia však bola skoro celý rok nefunkčná a nemohla naplno pracovať ani rozhodovať. 

Dôveryhodnosti nepomohol ani špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého skóre je, po zrušení obvinenia Roberta Fica za schvaľovanie rasistických výrokov odsúdeného extrémistu Mazureka, už 62:0. Presne v toľkých prípadoch neboli z jeho strany vyvodené žiadne dôsledky. 

Pomyselným klincom do rakvy dôvery boli zverejnené zvukové nahrávky a videá bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý až do pozastavenia funkcie, pôsobil ďalej na prokuratúre. Dnes ho vyšetrujú pre viaceré trestné činy a z nahrávok vyplýva, že v čase svojho pôsobenia na poste generálneho prokurátora konal v prospech Marian Kočnera.

Dôveryhodnosti orgánov činných v trestnom konaní nepomohlo ani jeho zadržanie. Policajti ho z domu odviedli v putách a prokurátor ho po niekoľkých hodinách z cely prepustil. Aj samotná ministerka vnútra Denisa Saková priznala, že problémom bola koordinácia medzi vyšetrovateľom a prokurátorom, ktorí mali na posúdenie obvinenia rozličné názory. 

„Vláda sa bude usilovať o zvýšenie dôvery verejnosti k súdnej moci a jej orgánom v rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a sudcov ako odborných a morálnych autorít,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády z roku 2016, ktoré podpísali predsedovia koaličných strán. 

Ako odolávali kauzám

Vražda Jána Kuciaka, nálož správ z Kočnerovej Threemy, 36-hodinová nahrávka Gorily, obžalovaný aj odsúdený daňový podvodník napojený na stranu Smer, nevýhodné zmluvy pre štát, netransparentné výberové konania ani osobné zlyhania nepoložili mnohých predstaviteľov Slovenska, aj keď v zahraničí by sme sa s veľkou pravdepodobnosťou dočkali vyvodenia politickej zodpovednosti. Ministrom sa odstupovať nechcelo.

Vyvodenie zodpovednosti bolo pomalé aj v tak závažnom prípade, akým je nepochybne vražda Jána Kuciaka.

Ukazuje to ale aj kauza odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka. Dlhé roky sa vyhýbal vyšetrovaniu aj možným postihom, pravdepodobne aj vďaka svojim vzťahom na najvyšších miestach. Na jeho svadbe bol exminister vnútra Kaliňák čo dokazujú fotografie zo svadby, ktoré zverejnil Denník N.

Robert Fico, si od tohto daňového podvodníka v komplexe Bonaparte dlhé roky prenajímal byt. Expremiér mesačne platil nájomné vo výške 2650 eur. Odišiel z neho asi až pol roka po odsúdení Bašternáka a v byte nezostali podlahy, kachličky, dvere ani vodovodné batérie. 

Ako si Andrej Danko strieľal vlastné góly

Tlačové konferencie Andreja Danka, na ktorých sa snažil veci vysvetľovať, mu skôr ničili reputáciu a vo vláde končí na hranici zvoliteľnosti svojej strany.  Andrej Danko si strieľal v prvom rade vlastné góly. Bolo ich viac, stožiar s vlajkou, či údajné otváranie listov poslancov považujeme za tie menšie. 

Výložky. V januári 2017 minister obrany za SNS Peter Gajdoš v tichosti povýšil Danka do hodnosti kapitána v zálohe, následne o tom napísal Denník N a predseda SNS zvolal tlačovku.  Priniesol si na ňu aj ozdobné puzdro s výložkami a rozprával o tom, že si povýšenie zaslúžil, lebo v mladosti absolvoval základnú vojenskú službu. Danko si aj po otázkach novinárov stál za tým, že si hodnosť zaslúži. „Viete čo, urobím to tak, že nikdy,“ povedal Danko a pobozkal výložky. Od tohto momentu spojenie „kapitán Danko“ zľudovelo aj pre tých, ktorí politiku nesledujú. Dnes už pripúšťa, že spravil chybu.

Rigorózna práca. V septembri 2018 Denník N zverejnil článok o nejasných okolnostiach získania titulu doktora práv (JUDr.) v prípade Andreja Danka s tým, že jeho rigorózna práca má znaky plagiátu. Následne sa nedala nájsť, a potom predseda NR SR požiadal o jej nesprístupnenie. Keď sa médiám podarilo získať jej prepis, zistili, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o kompilát piatich učebníc. Dnes sa Danko bráni, že v tej dobe to bolo v poriadku a prácu vytvoril podľa zákonov. 

Alkohol? Z časti záznamu zo schôdze NR SR dostupného na stránke Zomri vyplýva, že mal Andrej Danko zjavné problémy s artikuláciu. Urážal opozičných politikov aj prezidentku. Viacero poslancov ho preto verejne požiadalo, aby podstúpil dychovú skúšku na alkohol. Podľa Danka poslanci nie sú zamestnancami Národnej rady, a tak nemusia dychovú skúšku absolvovať. 

Alena Zsuzsová. V čase, keď už bol Andrej Danko predsedom parlamentu, najmenej trikrát si volal s Alenou Zsuzsovou – Kočnerovou volavkou, no kontakt zamlčal. Z komunikácie vyplýva, že Marian Kočner chcel kontakt Zsuzsová-Danko využiť na to, aby po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zistili, či padne vláda: „Skús kontaktnúť Andreja, že či idú ďalej alebo budú nové voľby,“ napísal jej Kočner 4. marca 2018. Na tlačovke sa potom bránil, že Zsuzsová pre neho bola virtuálna žena a nikdy sa nestretli. Aj napriek tomu mohol byť vydierateľný.

Ako hlasovali s pomocou Kotlebu

Ešte v novembri sa malo moratórium na predvolebné prieskumy predĺžiť zo súčasných 14 na 50 dní pred voľbami. Poslanci Národnej rady odmietli pripomienky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá  zákon vetovala a navrhovala, aby sa zákaz zverejňovať prieskumy nepredlžoval, pretože je protiústavný a odopiera Slovákom právo na základné informácie pri rozhodovaní. Zároveň by išlo o neférový zákon, pretože politické strany a ich spolupracovníci by prístup k prieskumom stále mali.

Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva nakoniec poslanci schválili v pôvodnom znení a prelomili veto. Za 50-dňové moratórium hlasovali všetci poslanci strany SMER, SNS aj extrémistickej ĽSNS. Nakoniec Ústavný súd platnosť novely pozastavil.

Extrémisti pomohli vládnej koalícii viackrát, naposledy pred pár dňami. Andrej Danko avizoval, že plánuje zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu v utorok 18. februára. Do programu schôdze sa má zaradiť Istanbulský dohovor, zdvojnásobenie prídavkov pre rodičov, zavedenie 13. dôchodku, ako aj zrušenie diaľničných známok.

Tieto opatrenia by mohli stáť Slovensko viac ako 700 miliónov eur. Kým odborníci bijú na poplach, že si to nemôžeme dovoliť, niektoré strany môžu toto rozhodnutie považovať za časť predvolebnej kampane tesne pred voľbami. Je obzvlášť dôležité zdôrazniť, že prezidentka môže všetky zákony vetovať už po voľbách do parlamentu. Schôdzu iniciovali Smer a SNS, Most-Híd nesúhlasí. Podobne ako vo viacerých prípadoch v minulosti, Robert Fico a Andrej Danko našli podporu u Kotlebovcov. 

Ako to môže volič vyhodnotiť

V prvom rade to každý z nás môže vyhodnotiť 29. februára vo voľbách – vyjadriť svoj názor na minulé, aktuálne aj budúce politické dianie. Sociológovia apelujú na to, aby Slováci sledovali politické diskusie tesne pred voľbami, práve v nich sa ukáže, ako potenciálni predstavitelia štátu na nasledujúce 4 roky vystupujú. Zároveň, slová v diskusiách musíme porovnávať aj s reálnymi činmi.

Už vieme, že si musíme dávať pozor na plané sľuby. Príkladom môže byť aj Radoslav Procházka. Naučil nás, že musíme počúvať oveľa pozornejšie a aj jedno „áno“ medzi stovkou „nie“ môže byť veľký výkričník.

Dávať si pozor a rozlišovať sľuby. Realizovateľné návrhy riešení a politický marketing nie je jednoduché rozlíšiť. Vždy sa môžeme pridržiavať faktov, dohľadávať si informácie a overovať zdroje. Pri rozhodovaní o konkrétnej politickej strane je dôležité „preklepnúť“ aspoň niekoľko významných kandidátov, čo sme už urobili za teba v tomto článku o kandidátkach.