Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Pády zo sedla už vraj prestala počítať. Neraz ju kôň kopol alebo uhryzol do zadku, tvrdí Vanessa, ktorá počas svojej kariéry stihla ošetriť už stovky koní.
Vanessa Haulíková má síce len 19 rokov, no aj napriek mladému veku sa stihla vypracovať na jednu z najlepších konských terapeutiek na Slovensku. Kone miluje odmalička. Najprv na nich jazdila, až ich postupne začala liečiť. Hľadala totiž spôsob, ako pomôcť svojej kobyle, ktorú trápili bolesti.
Začala sa viac zaujímať o veterinárstvo a predovšetkým alternatívne terapie. Vanessa študuje na Veterinárnej a farmaceutickej univerzite v Brne a mimo štúdia chodí chodí liečiť kone po celom Slovensku a Česku. „Šanón s kartami mojich pacientov je pomerne ťažký. Ošetrovala som už viac ako 300 koní,“ tvrdí v rozhovore.
V tomto článku si prečítaš:
Ako vyzerá konská terapia
Či prežívajú kone rovnaké emócie ako ľudia
Aké najzaujímavejšie kone už ošetrovala
Čo treba robiť v prípade, že má kôň sklopené uši
Prečo neodporúča hladkať a kŕmiť cudzie kone
Zdroj: Vanessa Haulíkova archív
Prečo potrebujú kone terapiu?
Pri jazdení ľudí na koni sa tieto zvieratá krivia a ich bolesť vyúsťuje do neposlušnosti. Tú však jazdci často trestajú pred tým, ako sa uistia, že sú ich kone zdravotne v poriadku.
Terapie však nenahrádzajú klasickú veterinárnu starostlivosť. Slúžia len ako alternatíva k udržiavaniu kondície koní. Ak kôň prejavuje zvýšenú citlivosť v určitých oblastiach alebo sa mení jeho správanie, mal by sa naňho pozrieť odborník.
Ako sa môže meniť jeho správanie?
Viacerými spôsobmi, ako zvýšenou nervozitou, vykopávaním, neochotou k pohybu, hádzaním hlavy, klopením uší alebo inými nepriaznivými prejavmi, ktoré u koňa neboli predtým štandardom. Pri väčších bolestiach môžu začať zhadzovať jazdca alebo sa pokúšať o únik pred prácou.
Súvisí to teda nielen s ich mentálnym, ale aj fyzickým zdravím.
Je to veľmi úzko spojené, pretože ak dochádza k nerovnováhe tela u zvierat, nevedia to verbálne vyjadriť a začnú robiť zlobu. Nemôžeš navonok fungovať v poriadku, ak ťa niečo bolí. Vo väčšine prípadov, ktoré som riešila boli nevhodné prejavy správania koní spojené s bolesťou alebo nerovnováhou organizmu.
Z čoho taká konská terapia pozostáva?
Terapia pre kone sa skladá z viacerých metód, v závislosti od vzdelania terapeuta. Osobne sa venujem Dornovej metóde, metóde the Equine Touch (dotyk pre kone, pozn. red.) a suchému bankovaniu. V rámci svojej práce používam aj terapie teplom prostredníctvom výhrevnej podložky, ktorá koncentruje teplo do mäkkých tkanív a pomáha uvoľňovať stuhnutosti pred naprávaním.
Ako sa to potom odohráva?
Ja ku každému koňovi pristupujem individuálne, pred každým výkonom prebehne rozhovor s majiteľom o minulosti a aktuálnom fungovaní koňa. Po rozhovore prejdem celé telo, všímam si teplejších či stuhnutejších miest, jaziev, reakcií koňa atď. Potom vykonám terapiu, kde nevynechám jediný kĺb tela a prechádzam od nôh až k hlave.
K základu Dornovej metódy pridávam individuálne vystavané hmaty metódy Equine Touch, prípadne banky. Terapiu ukončujem diskusiou s majiteľom o nálezoch a prípadnom nasledujúcom terapeutickom pláne pre koňa.
Zdroj: Vanessa Haulíkova archív
Ako dlho tento proces trvá?
Trvanie jedného sedenia je veľmi individuálne v závislosti od spolupráce a zdravotného stavu koňa. Ale tak klasicky sa pri jednom koni zdržím okolo hodiny.
Je konská terapia ťažšia ako tá tradičná ľudská?
Na toto neviem úplne odpovedať, keďže som nikdy metódu nepraktizovala na ľuďoch. Jedno je však isté. Zviera ti nepovie, kde ho bolí, prečo ho to bolí, prípadne ako sa mu to stalo. Navyše, ja pri práci ručne imitujem prirodzený pohyb koňa, čo znamená, že každý kĺb tela prechádzam s tým, že vykonávam jeho fyziologický pohyb. Skúšal si už niekedy pohnúť konskou nohou, keď sa kôň rozhodne, že nechce? (smiech)
Ak sa k tebe blíži koník, ktorý nemá viditeľné uši, utekaj (smiech). A tiež neodporúčam hladkať cudzie kone a už vôbec nie ich kŕmiť.
Prežívajú kone rovnaké emócie ako ľudia?
Určite áno. Kone komunikujú rečou tela, ktorá je veľmi komplexná a špecifická, preto človek musí poznať signály, ktoré mu kôň vysiela.
Ako vieš, či je kôň práve šťastný, smutný alebo nahnevaný?
Priaznivé signály, ktoré očakávam pri terapii sú napríklad prežúvanie, zívanie, žmurkanie, oblizovanie sa, privieranie očí. Naopak, ak kôň cerí zuby, klopí uši ku krku, zaháňa sa nohami alebo hlavou, je to signál, že má človek buď utekať, prestať, zjemniť. Ak sa k tebe blíži koník, ktorý nemá viditeľné uši, utekaj (smiech). A tiež neodporúčam hladkať cudzie kone a už vôbec nie ich kŕmiť.
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Od čoho závisí cena jedného terapeutického sedenia
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Kone majú veľmi komplikovaný tráviaci systém a sú veľmi náchylné a citlivé na svoju kŕmnu dávku. Ak by každý okoloidúci dal koňovi čo i len jedno jablko, mohli by sa mu upchať črevá, prípadne sa zamotať a prasknúť. Tento jav sa nazýva kolika. Kolika je veľmi bolestivá a musí sa okamžite riešiť operačne, inak kôň umrie v neskutočných bolestiach. Je potrebné si uvedomiť, že kvôli niekoho potrebe dať koníkovi jabĺčko môže jeho majiteľ prísť o veľkú čiastku peňazí, pripadne o životného parťáka.
A v čom je problém pri hladkaní?
Nikdy nevieš, akú má daný kôň minulosť. Môže byt zachránený zo zlých podmienok so psychickými problémami a môže na teba zaútočiť. Tiež by sa ti nepáčilo, keby ti niekto kŕmi a hladká deti alebo psy bez povolenia. Ak chceš hladkať koníky a byť v ich prítomnosti, mal by si sa dohodnúť s majiteľom, ktorý s tým určite nebude mať problém, ak bude prítomný. Všetci majitelia to ocenia.
Kedy si začala s terapiami?
Od malička som bola posadnutá koňmi a zvieratami, takže som mala od svojich 4 rokov jasno v tom, že chcem študovať veterinu. Čím viac som bola pri koňoch, tým viac ma začali zaujímať aj alternatívne medicínske postupy. Moja kobyla má problémy s nohami, tak som hľadala spôsob, ako jej pomôcť. Kurz Dornovej metódy pre kone som dostala od maminy ako darček.
Certifikát som získala v 17 rokoch, avšak pár mesiacov som sa terapiám venovala len pre svojho koňa, kone kamošov a blízkych známych. Jedného dňa som sa cez kamarátku dostala do prestížnej parkúrovej stajne Areál Rozálka v Pezinku, kde si ma začali všímať ľudia a stúpal dopyt.
Zdroj: Vanessa Haulíkova archív
Začínala si so svojou kobylou Fridou, dnes už liečiš kone po celom Slovensku. Akých najzaujímavejších štvornohých pacientov si doteraz mala?
Každý kôň je svojím spôsobom iný a zaujímavý, preto na každého svojho konského pacienta spomínam s láskou a radosťou. Každopádne za také najväčšie highlighty svojej praxe považujem možnosť pracovať v prestížnych areáloch typu Vítkovské stajne, Areál Rozálka Pezinok, Areal Čierna voda, El Rancho Ivanka pri Dunaji, Kam Quarter Horses Hrabušice a mnoho iného. Tiež som vďačná za spoluprácu so Zväzom Írskych Cobov na Slovensku a asociáciou barrelových koní.
Aktuálne študuješ veterinu na univerzite v Brne. Aké sú tvoje plány po ukončení štúdia?
Minulý rok sa mi splnil detský sen o štúdiu veterinárneho lekárstva na VFU v Brne. Čaká ma ešte kopec práce na tejto náročnej fakulte, ale dúfam, že sa mi raz podarí úspešne odštátnicovať a stať sa konskou ortopedičkou. Určite by som sa chcela venovať klasickej ortopédii, alternatívnej medicíne ako aj teraz a tvorbe rehabilitačných plánov koní po zraneniach a koní v aktívnej športovej záťaži. Predstava je pekná, no uvidíme, kde skončím o 5 rokov (smiech).
Čo hovoria tvoji profesori na to, že už počas štúdia sa živíš tým, čo v podstate študuješ?
S profesormi nenadväzujeme nejaké priateľské vzťahy, ani nevedieme dialógy o našich súkromných životoch, takže o tomto fakte nemajú veľmi od koho vedieť. Taktiež nie som typ človeka, čo vychrlí svoje aktivity každému na ulici. Odborná verejnosť ma pozná, ostatní sa o mne dúfam raz dozvedia, haha.
Počas terapie presviedčam kone jemným, citlivým prístupom, aby sa nebáli a užívali si to.
Štúdium na veterinárskej fakulte je pomerne náročné. Ako zvládaš popri tom chodiť po Slovensku a liečiť kone?
Háčik v mojej práci je ten, že ja pracujem dokopy len niekoľko týždňov v roku, čiže to skôr považujem za brigádu. Popri škole ledva stíham svoj súkromný život a svoju kobylu, takže v priebehu semestrov pracujem dokopy asi 5 dní. Môj pracovný čas nastáva len cez prázdniny, skúškové obdobia a aktuálne cez koronu.
Takže terapie nemávaš pravidelne.
Áno, nahadzujem termíny a trasy vždy podľa toho, ako sa mi nazbierajú ľudia a kone. Ak by som to mala zrátať na dni ročne, nepresiahol by môj pracovný čas viac ako 40 dní.
Zdroj: Vanessa Haulíkova archív
Koľko koní si približne už liečila?
Vediem si síce karty pacientov, a môžem povedať, že ten šanón je pomerne ťažký, ale presné číslo neviem. Veľa klientov som naprávala aj opakovane. Celkové číslo sa však môže pohybovať cez 300 koní.
Pamätáš si na svoju najťažšiu terapiu?
Veľa terapii bolo ťažkých, keďže nie každý kôň tento „dar“ prijme s radosťou. Niektoré kone sú na seba priveľmi citlivé, prípadne majú zlé skúsenosti s veterinármi alebo inými terapeutmi, a preto nedôverujú a nevedia, čo odo mňa očakávať. Počas terapie tiež presviedčam kone jemným, citlivým prístupom, aby sa nebáli a užívali si to.
Vždy som terapiu ukončila v pohode koňa aj za spokojnosti majiteľa. Boli terapie, kde som na prvý raz neprešla kompletne celé telo a niektoré hmaty, ktoré by mohli byť spúšťacím bodom paniky som vynechala.
Pokojne však môžem povedať, že takéto kone na druhej či tretej terapii spolupracovali ako profíci a terapiu sme boli schopní skompletizovať. Recenzie od majiteľov na úspešnosť terapie som mala zatiaľ 99,9 % so zlepšením zdravotného stavu.
A čo zvyšných 0,1 %?
Zvyšná menšina nespozorovala žiadne zmeny na koni.
Predpokladám, že si z toho vieš aj slušne zarobiť. Predsa len na Slovensku nie je veľa konských terapeutov. Koľko si pýtaš za jedno sedenie?
Cena je individuálna v závislosti od trasy, na ktorej sa v daný okamih pohybujem. Cena zahŕňa nastavenie terapie na mieru pre koňa a skombinovanie všetkých metód, ktoré ovládam. Keďže túto činnosť vykonávam len v časoch, keď mám voľno od školy, nemôžem to označiť ako zárobkovú činnosť.
Okrem toho, že kone potrebujú svojho terapeuta, rovnako aj ony samé dokážu liečiť, podobne ako napríklad delfíny. Nerozmýšľala si aj nad touto formou terapie?
Kone sú výborní terapeuti, ak sú na to dostatočne pripravení a trénovaní. Za konskými terapeutmi, ktorí liečia napríklad deti s autizmom, stojí kopa práce a času, na ktorý by som nemala ja osobne čas ani skúsenosti. Ľudia by mali dbať pri výbere hipoterapií či animoterapií na to, aby terapeuti boli skúsení, kvalifikovaní a certifikovaní.
V týchto veciach neplatí „čím lacnejšie, tým lepšie“, aby vaše detičky neprišli k úrazu. Mňa vždy lákala viac práca so zvieratami, takže túto rolu prenechám niekomu inému. Ako odporúčanie na kvalifikovaného hipoterapeuta a skvelé kone poskytujem areál Villa Betulla v Liptovskej Sielnici.
Zdroj: Vanessa Haulíkova archív
Aký najbizarnejší zážitok sa ti počas práce stal?
Na nič konkrétne si nespomínam, teda okrem kopancov a obrovských modrín po nich, ktoré mi boli darované od zopár klientov. S majiteľmi sa však vždy pobavíme a prežijeme terapie v príjemnej atmosfére.
Dokážeš terapiami liečiť aj iné zvieratá? Alebo na každé zviera existuje špecifický terapeut?
Existujú terapie aj pre iné zvieratá, no nakoľko dlhodobo pracujem len s koňmi, netrúfam si absolvovať tieto kurzy.
Svoje pády z koňa som prestala počítať niekde okolo tridsiatky. Zranenia pri práci som mala v menšom počte. Väčšinou kopance a jeden hryzanec do zadku (smiech).
Do koní si blázon odmalička, neskúšala si aj profesionálne jazdectvo?
Lákal ma vždy parkúr, aj som istú dobu skákala, ale nie súťažne. Avšak, kvôli zdravotným problémom mojej kobyly som prešla na drezúru (druh jazdenia na koni, pozn.red.). Absolvovala som skúšky základného výcviku jazdca, kde som získala jazdeckú licenciu.
Tiež som sa zúčastnila pretekov, ale nepáči sa mi prístup niektorých jazdcov, rozhodcov a celkovo športového prostredia na Slovensku, preto som sa rozhodla svoju profesionálnu jazdeckú kariéru zavesiť na klinec. Venujem sa teda jemnému prevedeniu drezúry so zameraním na správnu biomechaniku koňa.
Napadol ťa niekedy kôň?
Nespomínam si, že by ma kôň niekedy napadol. Viem totiž čítať mimiku a reč tela koní, preto som vždy zareagovala na jemný signál zo strany koňa skôr, ako prišlo k úrazu. Samozrejme k práci s koňmi, či už zo zeme alebo zo sedla patria aj pády a zranenia. Svoje pády z koňa som prestala počítať niekde okolo tridsiatky. Zranenia pri práci som mala v menšom počte. Väčšinou kopance a jeden hryzanec do zadku (smiech).
Čo v takom prípade treba robiť?
My koniari vieme, ako kone reagujú a ako rôzne situácie riešiť. Ostatní ľudia, návštevníci rančov, okoloidúci pri výbehoch a podobne by sa k týmto zvieratám nemali ani približovať a ani ich kŕmiť bez prítomnosti majiteľa.
