Žijú na Slovensku, ale vystačia si s maďarčinou. Ako je to možné? Spýtali sme sa ľudí z maďarskej národnostnej menšiny

Keď to však bolo urgentné, dorozumel sa. „Keď som niečo nutne potreboval riešiť v slovenčine, tak som neraz používal prekladač na telefóne, aby som si preložil nejaké slovíčka. Rukami-nohami, ale vybavil som, čo bolo treba,“ dodal Levente s tým, že doteraz má kamarátov, ktorí žijú v okolitých dedinách a po slovensky nevedia.

Podľa jeho slov sa na južnom Slovensku dokázal s maďarčinou dohovoriť takmer všade. „Bez problémov sa s ňou zaobídeš či už v Nových Zámkoch, v Komárne, alebo v Dunajskej Strede. Tu všade mi stačí len maďarčina. Aj keď nie každý v tomto regióne vie hovoriť maďarsky, minimálne mi ľudia rozumejú. Nikdy sa mi nestalo, že by som sa niekde nedorozumel.“ Dodal však, že za posledné tri roky sa naučil slovenčinu na takej úrovni, že nemá problém dohovoriť sa ani po slovensky.

S posmeškami za zlú slovenčinu sa Levente doposiaľ nestretol, avšak priznal, že veľakrát si z neho v dobrom uťahovali najmä dievčatá, že „zlato zaťahuje“. Občas skomolenou vetou rozosmial aj svojich kolegov, ale útoky preto, že je Maďar, nikdy nezažil.

Napriek tomu, že mu je maďarčina ako jazyk bližšia, zaujíma sa najmä o slovenské dianie. „Snažím sa mať všeobecný prehľad, čiže áno, som zvedavý, čo sa deje v Maďarsku. Najdôležitejšie však je pre mňa to, čo sa deje tu, lebo tu žijem.“

Levente tvrdí, že mu na Slovensku nič nechýba a nemá pocit, že štát nejakým spôsobom zanedbáva maďarskú menšinu. „Niektorým Maďarom záleží na tom, aby boli všetky opisy napísané aj v maďarčine, hľadajú chyby na tom, čo už je zabehnuté, ale mne je to jedno, hlavne nech sme k sebe ako ľudia normálni.“

Prezradil nám, že hoci politické dianie v Maďarsku dôsledne nesleduje, Viktora Orbána veľmi v láske nemá. Rovnako mu viac vyhovujú eurá ako forinty. „Mám internetový obchod, s ktorým pôsobím aj v Maďarsku, a úprimne ti poviem, prerátavať milióny forintov je hrozné.“

Levente nám povedal, že konflikty z minulosti nerieši. „Som hrdý na to, že som Maďar, ale nemám zapotreby vypisovať rôzne nacionalistické statusy na Facebooku.“ 

Peter má so Slovákmi opačné skúsenosti ako Levente. Viackrát sa pre neznalosť úradného jazyka dostal do nepríjemných situácií, a to najmä na slovenských úradoch, kde by sa to nemalo stávať.

Peter sa slovenčine vyhýba, ako sa len dá. Prezradil nám, že lepšie ako slovensky hovorí dokonca aj anglicky a práve tak aj veľakrát komunikoval na Slovensku. Hoci základy slovenčiny už ovláda, tento jazyk mu robí problém najmä preto, lebo ho vždy študoval ako cudzí. „Chodil som na strednú školu s maďarským vyučovacím jazykom a vysokú som študoval vo francúzštine, ale v Budapešti,“ hovorí s tým, že štúdium bolo pre neho nepríjemné, lebo ním spolužiaci opovrhovali preto, že je Slovák.

„Bol som nervózny, keď mi napríklad volali z nejakej spoločnosti a musel som komunikovať pred spolužiakmi slovensky. Veľakrát sa ma pýtali, či viem taliančinu, lebo ani nerozpoznali slovenský jazyk.“ Stretával sa aj s otázkami typu, či ešte stále Slováci nenávidia Maďarov a ako tu dokáže žiť. Mysleli si, že na Slovensku je situácia medzi národnostnou menšinou a domácimi zlá.

Podľa Petrových slov sa jeho maďarskí spolužiaci najmä v zahraničí povyšovali nad Slovákov, a to hlavne vtedy, ak boli rodákmi z Budapešti. „Keď som povedal, že som Slovák, dávali mi pocítiť, že sú niečo viac,“ dodal.

Doporučeno

Do Česka cestují každý týden desítky těhotných Polek. Zákon jim totiž zakazuje interrupci pod dohledem lékaře 16. dubna 2021 v 9:30

Keďže však Peter nie je ani úplný Slovák, aj na území Slovenska sa veľakrát dostal do nepríjemných situácií. „Viackrát sa mi stalo, že sa mi Slováci posmievali za moju neznalosť jazyka, a nebolo mi to príjemné. Čo bolo najhoršie, stalo sa mi to napríklad na mestskom úrade, kde by mal aspoň niekto vedieť menšinový jazyk,“ dodal Peter s tým, že má skúsenosti, že ho vždy vybavoval len slovenský úradník.

„Odborné pojmy ovládam len v maďarčine, po slovensky vôbec, preto sa veľakrát stalo, že odo mňa chceli, aby som im vysvetlil, čo potrebujem, úradným jazykom, to som však nedokázal. Vždy ma chceli odbiť tým, že zavolajú niekomu, aby im to preložil do slovenčiny. Keď som ich však poprosil, aby sme to nezdržiavali, že to skúsim lámaným jazykom vysvetliť polopatisticky a jednoduchšie, odbili ma.“ Hoci vždy vyhľadával úradníka, ktorý by ovládal aj maďarčinu, vraj nepochodil a označuje to za zlyhanie štátu. 

Peter tvrdí, že na Slovensku sa mu už ako členovi menšiny žije dobre, ale nebolo to tak vždy. „Pred dvomi až tromi rokmi to bolo ťažšie. Teraz skoro všade natrafím na niekoho, kto vie po maďarsky. Napríklad keď som minulý týždeň išiel na pohotovosť, bál som sa, či budem vedieť vysvetliť, čo mi je. Sestrička však hneď, keď videla, že som Maďar, so mnou začala komunikovať v maďarčine. Vtedy sa mi veľmi uľavilo,“ vysvetlil Peter svoju pozitívnu skúsenosť. Dodal však, že v minulosti sa na tej istej pohotovosti ocitol v situácii, keď počul sestričky komunikovať medzi sebou po maďarsky, a tak sa aj on ako pacient ozval v tomto jazyku, no odbili ho. „Sestra na mňa nepríjemne zakričala, že nevie maďarsky a že mám hovoriť len slovensky.“

Peter priznal, že v minulosti po slovensky nevedel takmer vôbec a dorozumieval sa rukami-nohami. Preto sa radšej vyhýbal miestam aj vo svojom meste, o ktorých vedel, že mu tam nebudú rozumieť. To ho výrazne obmedzovalo. „Radšej som hovoril anglicky alebo ukazoval. Niekde som sa však ani nedohovoril, ako napríklad na úradoch. Problém som mal aj v baroch, toho však bolo minimum.“

Petrovi sa páči, že slovenskí politici konečne začali dávať najavo, že im Maďari, ktorí žijú na území Slovenska, neprekážajú. Pochvaľuje si aj dvojjazyčné preklady v obchodoch, kde zo zákona ani nemusia byť. Považuje to za správny krok. „Napríklad v Mercury Markete máš aj maďarské cedule a nápisy. Hoci sa to niektorým Slovákom nepáči, nám to život uľahčuje. Neviem, prečo by to malo niekomu prekážať. Maďarské nápisy kritizujú a anglické sú všade bez problémov, čo je v podstate tiež cudzí jazyk,“ rozhorčil sa Peter.

Peter priznal, že počas piatich rokov, keď študoval v Budapešti, sa prezentoval ako Slovák, no keď prišiel domov do Nových Zámkov, už bol z neho Maďar. „Vedeli, že študujem v Maďarsku a skôr hovorím tým jazykom, tak ma okolie zaškatuľkovalo ako Maďara. Ja osobne sa však cítim ako Slovák, lebo tu žijem.“ 

Ádam po slovensky rozpráva bez problémov, aj keď na jeho prízvuku môžeš počuť, že mu je maďarčina blízka. Priznal sa, že hoci slovensky dokáže komunikovať na vysokej úrovni, s pravopisom je na tom o niečo horšie.

Podľa jeho slov sa maďarsky síce dohovorí takmer všade v okolí, no snaží sa rozprávať prevažne slovensky, keďže je to úradný jazyk. „Ak počujem, že niekto rozpráva po maďarsky, pridám sa aj ja,“ hovorí Ádam.

Ádam doma komunikuje výlučne maďarsky, keďže obaja jeho rodičia sú Maďari. S kamarátmi to však má na striedačku – raz slovensky, raz maďarsky.

Maďarčinu používal aj v škole, pretože chodil do maďarskej škôlky aj maďarskej základnej školy. „Strednú školu som síce vychodil slovenskú, ale väčšina mojich spolužiakov boli Maďari, čiže sme sa bavili medzi sebou len po maďarsky. V slovenčine prebiehali len hodiny,“ dodal.

Podobne ako Levente ani Ádam nemá žiadne zlé skúsenosti, že by sa mu Slováci smiali za jeho prízvuk. „V detstve sa so mnou nechceli iné deti kamarátiť iba preto, že som Maďar. Mysleli si, že chcem obsadiť Slovensko,“ rozosmial sa Ádam. Mimo regiónu natrafil aj na ľudí, ktorí mali problém s jeho pôvodom. „To však bolo skôr v iných častiach Slovenska, v ktorých sa ľudia nestýkajú tak často s Maďarmi.“

Doporučeno

Mladíci zavraždili člověka, aby zkusili, jaký je to pocit poslat někoho na onen svět. O měsíc později zmizel jejich kamarád 1. března 2021 v 9:34

Hoci Ádamova slovenčina bola vždy na dobrej úrovni, o všetkých jeho spolužiakoch na základnej škole sa to povedať nedá. „Mal som spolužiakov, ktorí sa ako dvanásťroční nevedeli dohovoriť po slovensky a musel som im tlmočiť rozhovor s predavačkou v obchode.“

Rovnako ako Levente ani Ádam sa napriek maďarským koreňom o politiku v Maďarsku extra nezaujíma. Tiež povedal, že Orbána nemusí.

Ádam sa nestotožňuje s ľuďmi, ktorí chcú veľmi presadzovať maďarčinu na Slovensku, rovnako ako nerieši ani konflikty medzi Maďarmi a Slovákmi z minulosti, ktoré mnoho ľudí vyťahuje. „Považujem sa za Slováka a som na to hrdý, avšak som hrdý aj na to, že mám maďarské korene. Vyslovene za Maďara sa však nepovažujem, keďže som sa narodil na Slovensku.“

Hoci prvý jazyk, ktorý Sebastián ovládal, bola maďarčina, dnes sa po slovensky dohovorí plynulo. Aj on však prezradil, že v minulosti musel veľakrát prekladať svojim spolužiakom. Maďarčinu sa dnes snaží využívať minimálne, komunikuje ňou najmä doma a v Maďarsku. „Z vlastnej skúsenosti viem, že v regiónoch ako Komárno alebo Štúrovo je výhodnejšie použiť maďarský jazyk, nie slovenčinu.“ 

Sebastián podotkol, že maďarčina, ktorá sa používa na území Slovenska, nie je spisovná, ale skôr ide o jej mix so slovenčinou. „Aj doma sa rozprávame bilingválne, avšak tá maďarčina, ktorú počuješ tu, je kuchynská.“

Podobne ako dvaja predošlí respondenti ani Sebastián sa nestretol so žiadnym výsmechom pre svoj prízvuk. „Maximálne, keď som prišiel ako Novozámčan do Bratislavy, všetci mi hovorili, že rozprávam strašne mäkko. Nie sú zvyknutí na naše nárečie,“ zasmial sa.

Sebastián sa ako člen národnostnej menšiny cíti na Slovensku úplne spokojný. „Nemôžem sa však vyjadrovať za všetkých. Som jeden z tých ľudí s maďarskou národnosťou, ktorí slovenčinu ovládajú pomerne dobre, a nemám rečovú bariéru,“ dodal s tým, že veľa ľudí to má inak.

Hoci sám si nedokáže predstaviť žiť tu bez znalosti úradného jazyka, pozná ľudí, ktorí ho neovládajú. „Väčšina z nich síce hovorí lámanou slovenčinou, ale je na naozaj minimálnej úrovni. Predal by si ich, keby si chcel. (smiech) Pamätám si, že ešte ako tínedžer som musel svojim kamarátom z maďarských škôl robiť tlmočníka všade, kam sme prišli.“

Sebastián priznal, že slovensky vie pekne rozprávať najmä vďaka svojim rodičom. „Ako dieťa som trucoval, že budem rozprávať len maďarsky. Po slovensky som nevedel skoro nič. Vtedy sa moja mama zľakla, že dopadnem tak, že budem čistý Maďar, a šupla ma do slovenskej škôlky. Tam už som bol nútený naučiť sa aj úradný jazyk,“ zasmial sa.

Doporučeno

10letého slovenského baskytaristu sleduje i Justin Timberlake. Zahrál si s hvězdami amerického R&B 25. března 2021 v 9:30

Sebastián sa napriek svojim koreňom cíti byť Slovákom, keďže sa narodil na Slovensku a púta ho k nemu viac vecí na rozdiel od Maďarska. S ním má podľa jeho slov spoločný len jazyk. Ani on nerieši územné spory, ktoré medzi Maďarmi a Slovákmi pretrvávajú: „Cítim sa dotknutý a ubližuje mi ľudská hlúposť, prečo treba riešiť veci, ktoré sa stali. Podobné veci sa ešte aj stanú a toto je dávna minulosť. Nedokážem pochopiť, prečo sú ľudia preto tak strašne zatrpknutí.“

Attila pochádza z obce Diakovce, v ktorej žije až 65,65 % maďarských obyvateľov. Hoci sám slovenčinu ovláda perfektne a dokonca ju aj využíva vo svojej profesii, celý život sa stretával s ľuďmi, ktorým úradný jazyk robil nemalé problémy.

Tvrdí, že medzi nich patria dokonca aj jeho blízki. „Dorozumejú sa, kým ide o nejaké základné veci, problém však nastáva vtedy, keď musia riešiť niečo cez úrady,“ priblížil Attila s tým, že podľa neho je problém najmä vo výučbe slovenčiny na maďarských školách. „Ja som napríklad chodil do maďarskej základnej školy, kde vyučovali pedagógovia, ktorí sami mali problém so slovenčinou ako s úradným jazykom,“ dodal.

Attila sa domnieva, že okrem školstva môžu za slabú znalosť slovenského jazyka u niektorých detí aj samotní rodičia. „Ak má dieťa oboch rodičov maďarskej národnosti, pričom ani jeden z nich nevie poriadne po slovensky, nemá odkiaľ pochytiť ten jazyk.“

Podľa slov Attilu sa maďarská národnostná menšina rozdeľuje na dve frakcie: jedna tvrdí, že sú málo podporovaní štátom a nie je im dostatočne umožnené študovať ich materinský jazyk maďarčinu, pričom druhá sa na nič nesťažuje a cíti sa tu spokojne. Do tej sa radí aj on sám.

„To, že prídeš na južné Slovensko a v obchode ťa najprv oslovia po maďarsky a potom po slovensky, je spôsobené, bohužiaľ, regiónom. Ja osobne si však myslím, že aj tie menšiny, ktoré žijú na Slovensku, no považujú sa za Maďarov, by mali rešpektovať to, že žijú v krajine, nie v cudzej krajine. Stále je to ich krajina, a preto by sa mali vzdelávať aj v znalosti slovenčiny.“

Ďalší problém, ktorý Attila spozoroval, podľa neho spôsobuje politický presah z Maďarska na Slovensko, a to najmä v južných oblastiach, ako napríklad Dunajská Streda alebo Komárno. „Maďarskí politici si tu robia reklamu Maďarska ako krajiny. Ak chce mať nejaká krajina politický dosah na nás, je to problém, ktorý by sme mali podľa mňa riešiť.“

V dedine, z ktorej pochádza, vraj žije veľmi veľa nacionalistov mysliacich si, že územie južného Slovenska stále patrí Maďarsku: „Ja to vnímam tak, že som človek, ktorý žije na Slovensku, pričom som dostal možnosť vzdelávať sa v dvoch jazykoch. Vnímam to tak, že mi to skôr pomohlo, než ublížilo. Necítim sa ako hrdý Maďar žijúci na Slovensku, nie som ani hrdý Slovák, ale som hrdý človek, ktorý žije v krajine, teda v tomto prípade na Slovensku.“