„Prvý sériový vrah z internetu“ vraždil svoje sexuálne otrokyne. Matku ubil kladivom a bábätko predal na adopciu bratovi

John Edward Robinson sa narodil v roku 1943 v štáte Illinois. Spolu so svojimi štyrmi súrodencami vyrastali v robotníckej štvrti Cicero, na predmestí Chicaga. Johnov otec Henry pracoval ako údržbár strojov vo fabrike veľkej nadnárodnej spoločnosti Western Electric. Po ťažkom pracovnom týždni sa cez víkend rád odviazal v bare a nikdy to neskončilo pri jednom poháriku, píše Vanity Fair.

Nad šesťčlennou domácnosťou držala pevnú ruku chlapcova matka Alberta, ktorá sa usilovala o to, aby zo svojich detí vychovala úspešných a slušných ľudí. Keď mal John 13 rokov, zapísala ho do internátnej katolíckej školy pre chlapcov v Chicagu.

V škole zabodoval už v prvom ročníku a získal najvyššiu skautskú hodnosť. So skupinou 120 skautov potom vycestoval do Londýna, kde odohrali a odspievali vystúpenie pre kráľovnú Alžbetu II. Hlavnou hviezdou vystúpenia bol práve John. Chlapec si vraj túto poctu vyslúžil pre výborné akademické výsledky, skautské schopnosti a v neposlednom rade aj „oslnivý úsmev“.

Mladý Robinson sa v zákulisí dokonca stretol i so slávnou muzikálovou herečkou Judy Garland, ktorá mu venovala bozk na líce. „My Američania musíme držať spolu,“ povedal školák pri tejto príležitosti herečke.

Hoci to vyzeralo, že Johna čaká sľubná budúcnosť, v nasledujúcich ročníkoch sa mu už tak nedarilo. Mal priemerné až podpriemerné známky a často sa bil s rovesníkmi. V roku 1961 začal štúdium medicínskej rádiológie na Cicero Junior College, ktoré nikdy nedokončil.

Po škole sa presťahoval do Kansas City v Missouri, kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Nancy Jo Lynch. Zobrali sa, keď mal 21 rokov.

Falošný „muž roka“: Johnove prvé podvody

John sa krátko po svadbe zamestnal ako laboratórny technik a manažér súkromnej kliniky Wallacea Grahama – uznávaného špecialistu a osobného lekára prezidenta Harryho Trumana. V tejto práci sa však dlho neohrial, pretože si lekár všimol, že kradne firemné peniaze a manipuluje so šekmi.

Robinsona nahlásil na políciu, ktorá začala prípad ihneď vyšetrovať. O niekoľko mesiacov neskôr ho vyšetrovatelia obvinili zo sprenevery až 33-tisíc dolárov (približne 28-tisíc eur, pozn. red.) a Johna poslali pred súd. Napriek tomu, že bol podľa poroty vinný, vyviazol z prípadu len s podmienečným trestom, píše Vanity Fair.

Johna táto skúsenosť veľmi poučila – no inak, ako by sa dalo čakať. Podvody začal robiť sofistikovanejšie. Počas nasledujúcich rokov sa zamestnal vo viacerých firmách, kde kradol tovar či spreneveroval peniaze, a to napriek tomu, že bol v podmienke. Hoci mu na to niektorí zamestnávatelia rýchlo prišli, nemali dostatok dôkazov, aby ho usvedčili.

Okrádal aj svojich známych. Napríklad svoju susedku, učiteľku na dôchodku Evalee McKnight, okradol o 30-tisíc dolárov (približne 26-tisíc eur, pozn. red.). Povedal jej, že peniaze investuje a vráti aj s úrokmi, no dôchodkyňa svoje úspory už nikdy nevidela.

John do roku 1977 nakradol toľko peňazí, že si mohol dovoliť kúpu 9-izbového domu s obrovským pozemkom v Pleasant Valley Farms, neďaleko od hraníc Missouri. Do honosnej vily sa presťahoval so svojou manželkou Nancy a štyrmi deťmi, ktoré splodili ešte v Kansase.

Spolu s novým bývaním si John vymyslel aj nový biznis. Založil firmu Hydro-Gro Inc., ktorá sa špecializovala na hydroponické pestovanie zeleniny (pestovanie vo vode namiesto pôdy, pozn. red.).

Susedia z Pleasant Valley Robinsona vnímali ako inteligentného a energického podnikateľa. Pravidelne ho vídavali pracovať vo svojej záhrade a obľúbili si aj jeho deti, ktoré mu pritom často pomáhali.

Vo svojej firme si založil chránenú dielňu a zamestnával zdravotne znevýhodnených. Podľa miestnych novín si za svoje charitatívne aktivity vyslúžil od primátora Pleasant Valley cenu „Muž roka“. Ako neskôr zistili novinári, túto cenu si sám vymyslel a sám sa na ňu aj nominoval sériou podvodných listov, ktoré poslal na radnicu.

Keď susedia Robinsona lepšie spoznali, uvedomili si, že ani zďaleka nebol taký, ako sa prezentoval. Oči im neotvorilo len fiasko ohľadom fiktívneho ocenenia, ale aj jeho nevrlé správanie. Často reagoval podráždene a panovačne.

Rovnako ako nebol dokonalý sused, nebol ani dokonalý manžel. Firemné peniaze, ktoré oficiálne daroval na charitu, v skutočnosti míňal na ženy. Na údajných „pracovných cestách“ do Olathe sa stretával s dvoma ženami, s ktorými si užíval milostné romániky.

„John ma ohromil. Správal sa ku mne ako ku kráľovnej. Vždy mal so sebou peniaze, aby ma mohol pozvať do pekných reštaurácií a hotelov,“ povedala neskôr policajtom jedna z jeho mileniek.

Dieťa svojej obete predal na adopciu bratovi

John Robinson v roku 1984 založil ďalšiu charitatívnu spoločnosť na pomoc mladým ženám vo finančnej núdzi. Ako úplne prvej ponúkol pomoc nádejnej krasokorčuliarke Paule Godfrey. Dievča dokončilo strednú školu a hľadalo sponzora, ktorý by jej zaplatil tréningový kemp v Texase. Robinson sa ochotne ponúkol.

Podľa dohody podnikateľ vyzdvihol dievča doma u rodičov a odviezol na letisko. Paula im sľúbila, že sa ozve, keď priletí do Texasu, no očakávaný telefonát neprišiel ani po niekoľkých dňoch. Vystrašení rodičia preto zalarmovali políciu, ktorá začala pátrať po dievčati.

Skôr, než policajti stihli niečo zistiť, prišiel na políciu list podpísaný Paulou. Nezvestná v ňom napísala, že je v poriadku, a že už nechce vidieť svoju rodinu. Keďže muži zákona nevideli dôvod spochybňovať dôveryhodnosť listu, navzdory nespokojnosti rodičov pozastavili vyšetrovanie.

V decembri toho istého roku sa John Robinson zoznámil s personálom verejnej nemocnice Truman Medical Center v Kansas City. Predstavil sa ako majiteľ charitatívnej organizácie, ktorá poskytuje poradenstvo a pomoc tehotným mladým ženám po pôrode. Len o mesiac neskôr, v januári 1985, posunuli zamestnanci nemocnice kontakt na Robinsona 19-ročnej pacientke Lise Stasi. Čerstvá mamička, ktorú opustil jej manžel, hľadala dočasný domov pre seba a svoju dcérku Tiffany.

John na niekoľko dní ubytoval Lisu s dcérkou vo svojom prenajatom byte v Kansas City. Povedal jej, že má známych v Chicagu, a ak má záujem, pomôže jej získať maturitu v Denveri. Mamička súhlasila. Krátko pred odchodom do iného štátu navštívila svoju švagrinú Kathy Klinginsmith, ktorá žila v Kansase. Povedala jej o svojich plánoch, o štúdiu v Denveri ,a Robinsona opísala ako šarmantného gentlemana.

V deň odchodu 8. januára Robinson požiadal Lisu, aby podpísala štyri prázdne listy papiera a dala mu adresy príbuzných. Odvtedy mladú ženu nikto nevidel.

Johnov brat Don Robinson sa so svojou manželkou Helen roky pokúšali splodiť dieťa. Dokonca sa prihlásili aj do adopčného programu. John o tom veľmi dobre vedel. Počas rodinnej oslavy, ktorú zorganizoval presne v ten istý deň, keď Lisa údajne vycestovala do Denveru, prišiel za bratom so zaujímavou ponukou. Povedal mu, že má v Kansas City kontakty a vie o jednom dievčatku, ktoré súrne potrebuje nový domov, pretože jeho matka spáchala samovraždu.

Hneď na ďalšie ráno sa s bratom stretli v kancelárii jeho firmy, kde mu dal podpísať falošné adopčné dokumenty. Od brata si dokonca vypýtal 5-tisíc dolárov (približne 4 200 eur, pozn. red.) za „právne náklady“. Z kancelárie sa autom odviezli k Johnovi domov, kde na nich už čakala jeho manželka Nancy s bábätkom v náručí, píše Biography.

Ako o niekoľko desiatok rokov neskôr potvrdili biologické testy, bábätko, ktorému nič netušiaci adoptívni rodičia dali meno Heather Robinson, bola v skutočnosti Tiffany Stasi.

Johnov tajný koníček: BDSM

Niekedy na začiatku roku 1985 si John Robinson našiel záľubu v BDSM. Nielenže sa týmto praktikám venoval pre vlastné potešenie, začal v tomto odvetví aj „podnikať“. V tom čase ho však mala už polícia v hľadáčiku pre finančné podvody spojené s jeho legálnym podnikaním. Keď sa policajti od ľudí z Johnovho blízkeho okolia dopočuli, že robí pasáka, poslali za ním FBI agentku v utajení, píše Vanity Fair.

Keď sa policajtka stretla s Robinsonom, predstavila sa mu ako prostitútka, ktorá hľadá prácu. Podnikateľ jej povedal, že jeho klienti sú prevažne právnici, lekári a sudcovia. Za víkend s klientom jej prisľúbil odmenu 2 až 3-tisíc dolárov (1 800 až 2 700 eur, pozn. red.) Upozornil ju však, že musí dobre znášať bolesť a zvládnuť aj náročnejšie BDSM praktiky, ako napríklad mučenie škripcami na bradavky. Po tomto rozhovore sa FBI radšej rozhodla agentku z prípadu stiahnuť pre jej bezpečie.

Jednou zo žien, ktoré pre Robinsona pracovali, bola 21-ročná Theresa Williams. Robinson ju spoznal v Kansas City a pozval do hotela, kde si ju vyfotil nahú. Dohodli sa, že bude jeho osobnou milenkou, ale občas ju pošle aj za svojimi klientmi. Výmenou za to ju ubytoval vo svojom byte, platil za ňu všetky životné náklady, kupoval jej drogy a za každý „výjazd“ vyplácal bonusy.

Podľa súdnych spisov 30. apríla 1985 zaplatil Therese Williams 1 200 dolárov (približne 1 115 eur, pozn. red.), aby strávila noc s jedným z jeho klientov. Robinson dievča obliekol do elegantných zvodných šiat a posadil do limuzíny, ktorá ju so zaviazanými očami odviezla na neznáme miesto. Šofér zaviedol dievča až do suterénu honosného domu, ktorý podľa jej slov pripomínal väzenie. Čakal tam na ňu starší šedivý muž. Šofér ho oslovil „sudca“.

Muž ju vraj vyzliekol donaha a násilím priviazal na škripec, ktorý vyzeral ako zo stredovekej mučiarne. Vyplašená Theresa začala kričať, aby ju pustili preč. Po chvíli sa do suterénu vrátil šofér, zaviazal jej oči a limuzínou ju odviezol naspäť do Robinsonovho bytu.

Keď sa John Robinson o incidente dozvedel, zúril, pretože mu urobila zlú reklamu pred jedným z jeho najdôležitejších klientov. Na ďalší deň ráno vtrhol do bytu, kde bývala, zbil ju a sexuálne napadol pištoľou.

O niekoľko mesiacov neskôr, 7. júna, Theresu vypočuli policajti, keď preverovali nehnuteľnosti, ktoré si prenajímal. Na základe jej výpovede požiadali sudcu, aby zrušil Robinsonovi podmienku a vzal ho do väzby. Sudca súhlasil, ale John Robinson zaplatil nemalú kauciu a zostal na slobode.

Svojím počítačovým programom ušetril väznici tisíce dolárov

V roku 1987 policajti nazbierali dostatok dôkazov, aby Johna obvinili z finančného podvodu a postavili ho pred súd. Krátko predtým, než ho porota súdu poslala za mreže, zmizla ďalšia žena, s ktorou bol v kontakte.

Catherine Clampitt sa hlásila do jednej z jeho firiem na pozíciu asistentky a absolvovala pohovor. Odvtedy ju nikto nevidel. Keďže neexistovali žiadne dôkazy, že za jej zmiznutie môže Robinson, policajti tento prípad ďalej nepreverovali. Mali ho za podvodníka a pasáka, nie za vraha.

John bol veľmi dobrý manipulátor a rečník, čo predviedol aj vo väzení. Podľa personálu väznice v Kansase sa za mrežami správal vzorne. Vypracoval sa až na vedúceho pracovnej väzenskej skupiny a vyvinul počítačové programy, ktoré ušetrili väzenskému systému 100-tisíc dolárov ročne (93-tisíc eur, pozn. red.), píše Vanity Fair.

Počas toho, ako si odpykával trest, sa spriatelil s väzenským lekárom Williamom Bonnerom a jeho 47-ročnou manželkou Beverly, väzenskou knihovníčkou. Za mrežami strávil šesť rokov. Po prepustení si začal milostný románik s Beverly, ktorá kvôli nemu opustila svojho manžela.

Presťahovala sa za Robinsonom do Kansas City, odkiaľ pravidelne posielala listy svojej matke. Písala v nich, že sa má veľmi dobre a cestuje po svete, keďže z nej jej nový partner urobil prezidentku jeho spoločnosti Hydro-Gro Inc. Od januára 1994 sa však Beverly Bonner akoby prepadla pod zem.

Zavraždil vdovu s hendikepovanou dcérou

John Robinson spočiatku hľadal svoje obete cez zoznamky v novinách. V lete 1994 ho zaujal inzerát osamelej vdovy Shiely Faith, ktorá týmto spôsobom hľadala vážnu známosť alebo aspoň priateľstvo. Sheila nemala nikoho okrem dcéry Debbie, pripútanej na invalidný vozík. Bývali v malom byte v Colorade a žili iba zo sociálnych dávok. Vážna diagnóza – rázštep chrbtice – nedovolila Sheile, aby sa od svojej dcéry pohla čo i len na krok.

Keď na inzerát zareagoval John, nasľuboval jej „hory-doly“. Povedal, že sa o ne finančne postará a spoločne precestujú svet. Sheila Robinsonovi uverila a spolu s dcérou za ním vycestovali do Kansas City. Podnikateľ ich vyzdvihol na letisku a odvtedy ich nikto nevidel, píše ABC News.

Robinson ešte pred ich príchodom do mesta povedal Sheile, aby presmerovala svoje šeky na výplatu sociálnych dávok do poštového boxu jednej z jeho firiem. Zatiaľ čo sa po oboch zľahla zem, on pravidelne vyberal dávky a míňal ich peniaze. V priebehu rokov takýmto spôsobom vybral až 80-tisíc dolárov (približne 75-tisíc eur, pozn. red.).

O rok neskôr Robinson zareagoval na ďalší zoznamovací inzerát z novín, tentoraz v rubrike pre nekonvenčné vzťahy. Istá úspešná podnikateľka, ktorá vystupovala pod menom Chloe Elizabeth, hľadala milenca s pozitívnym vzťahom k BDSM. Túžila po niekom, kto jej bude dominovať.

Keď na inzerát zareagoval John Robinson, spočiatku bola veľmi opatrná. Pred prvým stretnutím chcela vedieť, o koho ide, a tak jej podnikateľ poslal rôzne ústrižky z novín, ktoré o ňom písali. Poslal jej články o tom, ako vystupoval pred kráľovnou, o jeho hydroponickej firme a nezabudol spomenúť ani to, že v Pleasant Valley dostal za svoju dobročinnosť ocenenie „Muž roka“.

Robinson vyzeral dôveryhodne, a tak po niekoľkých telefonických rozhovoroch žena súhlasila so stretnutím.

„Chcel, aby som ho čakala pri dverách len v priehľadnom župane, čiernych sieťovaných tangáčoch, podprsenke s polokošíkmi, pančuchách a čiernych vysokých podpätkoch. Prikázal mi, aby som si namaľovala tmavý make-up a na pery naniesla sýtočervený rúž. Mala som si pred ním kľaknúť,“ prezradila neskôr žena pre Vanity Fair a pokračovala v rozprávaní:

„Keď vošiel do dverí, vybral z bundy kožený obojok a pripevnil mi ho okolo krku… Nechal ma podpísať zmluvu o otroctve, v ktorej som súhlasila s tým, že ma bude používať ako svoju sexuálnu hračku a trestať akýmkoľvek spôsobom.“

Chloe Elizabeth – skutočné meno respondentky pre ochranu jej súkromia neprezradil ani magazín Vanity Fair – podrobne opísala, ako ju Robinson počas stretnutia bil, mučil jej intímne partie a nakoniec ju donútil, aby ho orálne uspokojila. Žena sa však nesťažovala. Keďže aj ona bola sadomasochistka, stretnutie sa jej páčilo.

Na druhej strane si uvedomovala, že pustiť cudzinca do domu a nechať sa ním zviazať je veľký risk. Preto poprosila kamaráta, aby sa tajne ukryl v dome a v prípade núdze zakročil. Muž, ktorý sa skrýval na poschodí domu, si stihol opísať evidenčné číslo Robinsonovho auta.

Ešte pred ďalším stretnutím začal podnikateľ na Chloe tlačiť, aby mu odovzdala svoj majetok ako otrockú daň. S tým nesúhlasila, a preto nakoniec prerušili kontakt.

„Slavemaster“: prvý vrah z internetu

S rozmachom internetu sa postupne zmenil aj modus operandi Johna Robinsona. Už nevyhľadával obete cez novinové inzeráty, ale na prvých online BDSM zoznamkách, kde vystupoval ako „Slavemaster“. Doma mal päť počítačov – dve stolové „bedne“ a dva notebooky, pričom celé hodiny trávil na „zakázaných stránkach“.

Na začiatku roku 1997 sa cez internet zoznámil s 19-ročnou študentkou Izabel Lewick, ktorá žila v Indiane, ale pôvodom bola Poľka. Študentke výtvarného umenia sľúbil, že jej vybaví stáž vo svojej firme. Dievča sa presťahovalo do jeho bytu v Kansas City. Robinson Izabel poskytol bývanie aj financie na život výmenou za sex.

Zatiaľ čo na verejnosti ju predstavoval ako svoju adoptívnu dcéru či neter, v súkromí sa spolu oddávali tvrdým BDSM praktikám. Na fotografiách, ktoré neskôr objavili policajti doma u Robinsona, mu Izabel pózovala nahá, spravidla spútaná a s jazvami na tele po bičovaní.

Johna jeho obchodní partneri vídali v spoločnosti Izabely približne do augusta 1999. Potom náhle zmizla. Robinson jednému zo svojich priateľov povedal, že ju policajti prichytili pri fajčení marihuany so svojím priateľom a deportovali naspäť do Poľska. Samozrejme, išlo o lož.

Poslednou známou obeťou Robinsona bola 27-ročná opatrovateľka Suzette Trouten, ktorú rovnako ako Izabel spoznal cez internetovú BDSM zoznamku. Keď za ním žena na jeseň 1999 vycestovala do Kansasu, zobrala si so sebou plný kufor erotických pomôcok. John si ju najal, aby opatrovala jeho otca a zároveň uspokojovala jeho sadomasochistické sexuálne túžby. Háčik spočíval v tom, že jeho otec bol už vyše 10 rokov mŕtvy.

Predtým, než Suzette zmizla, porozprávala o Robinsonovi svojej priateľke Lori, ktorú tiež spoznala cez BDSM zoznamku. Keď sa jej dlhšie neozvala, žena zalarmovala FBI a povedala im o záhadnom podnikateľovi z Kansas City.

Zlomový moment v prípade však nastal až vo februári 2000, keď voči Robinsonovi vypovedala sexuálna pracovníčka menom Jeanne. Na podnikateľa podala trestné oznámenie za sexuálne napadnutie. Policajtom povedala, že hoci je submisívna a má rada tvrdý sex, John ďaleko prekročil jej hranice bolesti a hoci ho prosila, aby prestal, pokračoval ďalej.

Zo strýka sa vykľul vrah jej matky

Policajti zhromaždili všetky informácie, ktoré mali na Johna Robinsona, a naplánovali jeho zadržanie na začiatok júna roku 2000. Podnikateľa zatkli v mobilnom dome v Olathe, kde býval aj so svojou manželkou Nancy, a obvinili ho zo sexuálneho napadnutia, píše ABC News.

Počas prehliadky jeho pozemku v Kansas City našli kovové sudy, v ktorých ukrýval mŕtve telá vo vysokom štádiu rozkladu. Pitva odhalila, že išlo o telá Izabely Lewick a Suzette Troutenovej. Obe ženy zomreli na následky úderu do hlavy.

O niekoľko dní neskôr vyšetrovatelia prehľadali aj sklady jeho firmy v Missouri, kde našli ďalšie tri sudy s mŕtvolami. Išlo o pozostatky Beverly Bonner, Shiely Faith a jej dcéry Debbie Faith. V uzamknutej skrini vo fabrike objavili prázdne listy podpísané ženami, BDSM pomôcky a nahé fotografie obetí.

V júli 2000 obžaloval prokurátor Johna Robinsona z piatich vrážd. Podľa súdneho lekára všetky ženy zavraždil tupým predmetom – najpravdepodobnejšie kladivom. O tri roky neskôr ho súd uznal vinným z vraždy Suzette Trouten, Izabely Lewick a Lisi Stasi. Od poroty si vypočul ten najvyšší trest: trest smrti.

John Edward Robinson sa o niekoľko mesiacov neskôr priznal k ďalším piatim vraždám, aby sa vyhol trestu smrti. To sa mu však nepodarilo a dodnes žije v cele smrti vo väznici El Dorado v Kansase. V súčasnosti má 82 rokov a svoje zločiny nikdy oficiálne neoľutoval.

Temné tajomstvá Johna Robinsona psychicky zničili najmä jeho brata Dona s manželkou Helen a ich adoptívnu dcéru Heather. Dievča malo 15 rokov, keď sa dozvedelo, že jej mamu zavraždil jej „strýko“. Najhoršie domnienky potvrdili aj DNA testy, ktoré potvrdili jej identitu ako Tiffany Stasi.

„Vždy som mala z neho zvláštny, odpudzujúci pocit v žalúdku. Akoby som kráčala temnou uličkou uprostred noci s vedomím, že niekto kráča za mnou a približuje sa,“ povedala Heather Robinson v roku 2019 pre ABC News.

Napriek všetkému, čo sa stalo, Heather miluje adoptívnych rodičov ako svojich vlastných a považuje ich iba za ďalšie obete Johna Edwarda Robinsona.