Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Ak tam makáš poctivo a dostatočne, vieš si zarobiť aj viac ako 30 eur na hodinu.
Do Švédska prišiel vo veku 22 rokov. Nebol na tom dobre s cudzími jazykmi, netušil nič o lešení a materiáloch, a čo viac, veľmi sa bál výšok.
„Keď ti poviem, že som mal extrémny strach z výšok, tak bol naozaj extrémny. A hlavne si predstav, že to nie je prísť na vyhliadku, spraviť si video a ísť dole, ale manipulácia s ťažkými predmetmi a koordinácia, to nie je sranda,“ opisuje Aďo svoju prácu.
V tomto článku si prečítaš:
Ako v zahraničí najprv bojoval s alkoholom.
Ako nafúkal v práci a kedy prišla tvrdá stopka.
Čo všetko musí ako lešenár ovládať.
Ako sa mu pracovalo pri -28 stupňoch Celzia.
Čo robil, aby prekonal strach z výšok.
Ako si zvykal na prácu v 60-metrovej výške.
Čo musí splniť, aby zarobil 5 000 eur mesačne.
Koľko stojí život v Štokholme.
Dnes je Aďo v Štokholme ako doma, vo Švédsku pracuje 7 rokov, počas ktorých prešiel viacerými pracovnými aj životnými zmenami, o ktorých hovorí aj vo videách na svojom Instagrame.
„Odchádzal som z malej dediny na východnom Slovensku najprv do Anglicka, potom do Švédska, bol som rebel, zarábal som na to obdobie veľmi pekné peniaze, život bol párty, postupne som sa však upokojil a začal si vážiť sám seba,“ hovorí.
Zdroj: Archív respondenta Adriána
Aďo v rozhovore otvorene opísal najťažšie obdobie pracovného života, keď zápasil s alkoholom, no porozprával aj o náročnosti práce lešenára, výzvach, zárobkoch, prácach vo výškach a silných mrazoch či nákladoch na život v Štokholme.
Refresher ti pravidelne prináša rozhovory so Slovákmi v zahraničí. Prečítaj si o Zune zo Škótska či Tereze z Nórska.
Ak ťa náš obsah baví a chceš nás podporiť, vstúp do Refresher Clubu a užívaj si okrem prístupu k prémiovému obsahu aj početné benefity. Ďakujeme za tvoju podporu!
Predtým som bol v Anglicku aj v Holandsku, robil som strechy, ale keď prišli prvé problémy s vyplácaním peňazí, odišiel som preč. V Holandsku je zas brutálny tlak na prácu a podmienky nie sú také výhodné. Nikto na teba nepozerá, či vládzeš alebo či chceš ísť domov, nevyhovovalo mi to. Navyše, je tam všade dosť omamných látok a ja som chcel byť mimo toho celého. Paradoxne, ma nikdy nelákali severské krajiny, no našiel som inzerát a ocitol som sa v Štokholme.
Na profile uvádzaš, že si takmer dva roky triezvy, súvisí to s odchodom z Holandska a tvojím životným štýlom?
Poviem to tak, že keď si labilnejší človek, na Slovensku si už v detstve ľahko vybuduješ počiatočnú formu alkoholizmu. Začalo to v mladosti, kedy som chodil vonku s partiou a pilo sa, neskôr oslavy, svadby, pohreby, meniny, narodeniny, návrat zo zahraničia – všetko spojené len s pitím, mal som s tým už vážny problém. Uvedomenie prišlo, keď som sa sám nad sebou zamyslel, že už nesedím pri alkohole len v piatok alebo v sobotu, ale bežne aj v pondelok. Muselo to prestať.
Zdroj: Archív respondenta Adriána
Prenášal sa tento problém aj do tvojej práce?Jasné, to je na tom najhoršie, pretože raz som dokonca ráno po ťažkom víkende na bráne fúkal zostatkový, dostal som pokutu a takmer som prišiel o prácu, no to bolo dávno, pred piatimi rokmi, bol som mladý a sprostý, aj to bola jedna z hlavných stopiek môjho predošlého ja. Vo Švédsku si na to dávajú extrémny pozor rôznymi spôsobmi.
Keď tu robíš, je bežné, že aj dvakrát v mesiaci prejdeš testami na drogy a alkohol. Aj vedúci si dávajú pozor na ľudí, ktorí očividne pijú. Funguje tu veľa Slovákov, Čechov aj Poliakov a tá nátura ide často ruka v ruke s alkoholom.
Keď si teda prestal piť, zlepšilo sa to aj v práci?
Samozrejme, ako hovorím, keď si len spravíš svoju prácu a ideš preč a vidia na tebe, že máš vymeškané dni alebo pôsobíš nedôveryhodne, nevyhodia ťa, ale pozerajú na teba inak. Od momentu, čo som prestal piť a začal viac dbať o seba, sa to v práci zlepšilo. Šéfovia ti dajú radi viac zodpovednosti, vlastné projekty, väčšiu voľnosť a viac peňazí.
Ako ťa vnímajú tí kolegovia, s ktorými si bežne popíjal?
Najprv si mysleli, že srandujem, že vydržím mesiac a vrátim sa k nim k pálenke a pivu. Keď som sa nevrátil, stratil som veľa kamarátov a radšej som začal tráviť čas sám so sebou. Chodím veľa behať, cvičiť, a ak chce ísť niekto von, idem radšej cez deň ako v noci.
Zdroj: Archív respondenta Adriána
Je problém s pitím v zahraničí podľa teba „slovenská vec“?
Nemyslím si, určite k tomu máme bližšie, ale ako pri väčšine vecí v živote, aj tu záleží na konkrétnom človeku. Pijú aj Švédi, no tí chcú menej riskovať pokutu a výpoveď z práce, o ktorej nie je jednoduché rozhodnúť a musíš o nej veľa vedieť.
Tú znalosť si mi spomínal aj na začiatku. Čo teda musí človek vedieť o lešenárstve?
Musíš poznať materiál, nebáť sa výšok a byť pripravený na to, že sa fyzicky aj psychicky narobíš. Určite sú projekty, kde je práce menej, no ja som na také asi zatiaľ nemal šťastie, haha. Musíš byť pripravený tiež na to, že nie každý projekt robíš v krytej hale.
Ako je to teraz u teba s výškami?
Hovoril som ti, že na začiatku som si povedal, že je to pre mňa „no go“, nevedel som si predstaviť ísť niekam hore a robiť tam niečo. Dnes mám za sebou práce na bytovkách, v obrovských atómkach, halách, kde som stál niekoľko hodín v 60-metrovej výške nad zemou a manipuloval som tam s tyčami, náradím a všetkým možným.
Ako si vyriešil ten strach z výšok?
Postupne. Fakt som sa bál, ale keď musíš, nemáš na výber. Zistil som, že som sa možno nebál až tak výšok, ako skôr tej zodpovednosti, keď máš chytiť do ruky oceľovú tyč a narábať s ňou v 40, 50, 60-metrovej výške.
Zdroj: Archív respondenta Adriána
Koľko hodín bežne pracuješ?
Ešte nedávno som mal pracovný čas od 7:00 do 19:00 s pár prestávkami, 6 dní v týždni, a spolu som robil tak 66 hodín týždenne. To som staval lešenia vo fabrike, kde som robil to, čo povedal majster. Teraz v Štokholme je to už inak.
Ako?
Robím na seba ako živnostník pod švédskou firmou. Každý večer dostanem adresu a popis práce na ďalší deň a podľa toho sa orientujem. Cez deň sa často presúvam po Štokholme. Robíme bytovky, domy, strechy, veľa z toho vonku – všetko možné, čo je potrebné.
Spomínaš prácu vonku. Ako je to počas zimy, sú nejaké obmedzenia pri mrazoch?
Počúvaj, robil som projekt aj v meste Kiruna, ktoré je už za severným polárnym kruhom úplne hore. Mali sme vonkajšiu fasádu a robili sme pri –28 stupňoch Celzia. Bol som tak vysoko, že na jednej strane som videl slnko a na druhej mesiac.
Ako sa dá vydržať pracovať pri takej zime?
Poviem ti, že lepšie je pracovať pri –30 ako pri –5, keď padá dážď so snehom. Zažil som tu takú tú tvrdú suchú zimu, ktorú už časom prestaneš vnímať. Alebo si to aspoň myslíš, haha, pretože som mal vždy dve vrstvy termoprádla, teda spodné zateplené legíny, mikiny, hrubú bundu, rukavice, čiapku. Keď chceš zarobiť, zatneš sa a ideš.
Koľko sa dá lešenárstvom vo Švédsku zarobiť?
Keď som prišiel, mal som 16 eur na hodinu. Na to obdobie to bol krásny zárobok. Dnes, keď robíš na seba, si šikovný a ochotný absolvovať celý rad papierov a povolení, vieš zarobiť aj 30 eur na hodinu. Ja sa viem mesačne dostať na 5 000 eur v čistom, no robím 6 dní v týždni od rána do večera.
Zdroj: Archív respondenta Adriána
Čo všetko musíš na to absolvovať?
Všetko musíš mať oficiálne podložené, mať na švédskych úradoch zaregistrovanú živnosť, robiť len toľko, koľko môžeš, poctivo plniť každú úradnú podmienku. Potrebuješ pracovnú kartu, naskenovať pas, riešiť každý poplatok a odvod. Ak sa ti to nechce robiť, môžeš sa zamestnať, ale Švédi ti vezmú 48 % daň a teda zarobíš menej, ale zároveň sa o nič nestaráš.
Stoja tie peniaze navyše za všetko, čo musíš pre tú živnosť absolvovať?
Ale áno, je to fajn, veľa ľudí tú byrokraciu nevidí, povedia si, že aha, ty si milionár v zahraničí, ale ja musím pravidelne všetko dokladovať, na Slovensku platím dosť vysoké odvody, len sociálke platím ročne 7 500 eur. Nesťažujem sa, život je tu fajn, ale dlhodobo by som tu asi nechcel ostať, je tu dosť drahý život, hah.
Koľko stojí život v Štokholme?
Platím si jednoizbák za 1 200 eur, som asi 20 minút metrom do centra, blízko mám vlakovú stanicu, obchod a všetko, čo potrebujem. Jedlo si väčšinou varím, mesačne sa so všetkými nákladmi vojdem do 700 eur.
Zdroj: Archív respondenta Adriána
To je celkom pálka dať toľko len za bývanie, či?
Čo ti poviem, predtým som býval s kolegom v trojizbáku, dobrá lokalita, platili sme 3 000 eur mesačne, bývanie je tu brutálne drahé. Aj premýšľam nad kúpou nehnuteľnosti, ale skôr na Slovensku, vo Švédsku je to veľmi finančne náročné. Švédsky systém je nastavený tak, že domáci príjem tvoria dvaja ľudia, nie jeden, od toho sa odrážajú potom ceny bytov a poplatky, systém ráta s tým, že budete žiť dvaja. A dvaja tu prinesú mesačne domov v priemere 8 000 eur.
A čo potraviny, ako by si porovnal ceny tam a na Slovensku?
Určite sú potraviny, ktoré sú vo Švédsku drahšie, napríklad mäso, ale čo ma zaráža, že čím ďalej, mám pocit, ako sa ceny viacerých produktov dorovnávajú. Vidím to pri pečive, mliečnych výrobkoch či vajciach.