Jakub Zitron Ťapák: Som extrémny introvert. Keď po skončení šou idú komici piť, ja utekám domov pozerať horor (Rozhovor)

Tak štatisticky je to fakt, že mužských komikov je viac. Prečo to tak je a či je za tým nejaká rodová nerovnosť, to sa neodvážim komentovať, hlavne čo sa týka USA. To, čo naznačil Ricky, bola irónia a klasický vtip založený na nejakom stereotype. 

Je veľa úspešných a kvalitných standupových komičiek, ale je aj zopár takých, ktoré si myslia, že im k úspechu stačí to, že sú ženy. Prípadne ešte to, že pochádzajú z nejakej minoritnej skupiny. Mne je jedno, kto si a ako sa identifikuješ. Jediné, čo ma zaujíma je, či máš dobré vtipy. A to isté platí aj na Slovensku. Simona nie je úspešná preto, že je žena, ale preto, že má kvalitné sety. Tam to sa začína aj končí.

Keď sme už načali tvojich kolegov, aké sú vzťahy medzi standupovými komikmi v Silných rečiach? Považujete sa za jeden tím alebo medzi niektorými cítiť zdravý konkurenčný boj?

Ja mám radosť z toho, že v Silných rečiach sme nielen kolegovia, ale aj dobrí kamaráti. A viem, že to nie je pravidlom vždy. V susednom Česku alebo Rakúsku sa komici medzi sebou vnímajú viac ako konkurencia a často si neprajú a snažia sa dobehnúť jeden druhého. U nás je to viac kolegiálna atmosféra.

Hocikedy, keď mi príde ponuka na šou, na ktorú sa necítim, tak ju okamžite posuniem ďalším komikom. Viac si vzájomne pomáhame a hocikedy si spolu aj radíme v setoch, keď sa nejaký komik zasekne pri vtipe. A keď niekomu vyjde vystúpenie, tak ho pochváliš a teba to prirodzene nahecuje, aby si takisto podal dobrý výkon.

Medzi sebou vraj nemáte hranice a robíte si srandu z každého bez výnimky. Ako to vnímajú nováčikovia? Nezľaknú sa?

Musia si zvyknúť. Teraz k nám prišlo pár nových mien a nezľakli sa. Práve naopak, naskočili na našu vlnu a tiež sa zapájajú. My vieme, že je to len vtip, že je to z lásky a zároveň že pre nás humor nemá žiadne hranice. Aj Simonka často schytávala bomby, keďže bola pri nás jediná žena a my sme chrapúni, takže sme jej dávali zabrať.

Ale páčilo sa mi, že sa nikdy nezosypala. Práve naopak. Raz dokonca po nejakej takejto náloži odišla z vystúpenia, no namiesto toho, aby sa urazila, sa vzchopila a napísala také džouky, že na najbližšom vystúpení nás všetkých neskutočne zroastovala. Nenechala na nás nitku suchú. Vtedy sme sklopili uši a zostali sme len s nemým úžasom sledovať, čo sa to deje.

Aké najhoršie vtipy medzi vami padajú?

Čokoľvek najhoršie, čo ti len napadne. Hocikedy to dokonca ani nie je vtipné, iba vyslovene tvrdé. (smiech) Ale my medzi sebou vieme, že to nemyslíme v zlom.

Čo sa týka vzťahov, mám dojem, že ste tam veľmi utužený kolektív, no aj napriek tomu si občas uštedríte aj poriadnu dávku kritiky. O tebe napríklad niektorí hovoria, že síce na javisku a pred kamerou si zábavný, ale v súkromí si tichý, a aby som citoval Jakuba Lužinu, „nudný“. Je to naozaj tak?

Ale to je pravda. Ja som šupák, fakt. (smiech) Hovorí sa, že každý komik má buď nejaký komplex, alebo v súkromí je to depresívny človek s nejakou psychickou chybou a podobne. Nie je to pravidlo, ale u mňa to do istej miery platí, keďže som extrémny introvert.

Odmalička mám v sebe to, že chcem, aby sa na mne ľudia čo najrýchlejšie zasmiali, pobavil som ich, ukázal sa im a na tú chvíľu ma mali radi, ale aby mi potom dali pokoj. Aj preto sa tak stotožňujem s Billom Burrom. Nedávno totiž v jednom rozhovore povedal, že na pódiu chce, aby ľudia vedeli, kto je a zabavili sa, ale keď zíde z pódia, želá si, aby ho nikto nepoznal.

To po šou asi ani nevyhľadávaš kontakt s fanúšikmi...

Nehovorím, že by mi bolo nepríjemné sa po šou odfotiť alebo pokecať s divákmi, to vôbec. Ale ako hovorím, som introvert, ja napríklad ani nechodím na festivaly, pretože mám fóbiu z toho, keď je pri mne veľa ľudí na jednom mieste. Keď idem na festival, tak len keď tam vystupujem. Aj po skončení šou chalani idú chlastať a ja dám väčšinou hlavu dole, nastúpim do auta, idem domov a pustím si horor. (smiech)

Nepotrebujem byť slávny a obdivovaný a to asi väčšina komikov z nás. My skrátka máme radi humor, a keď skončíme šou, chceme byť úplne obyčajní ľudia.

To je zaujímavé, pretože na prvý dojem pôsobíš práveže veľmi extrovertne.

To je maska, kámo, úplná pretvárka. (smiech) Ale nie, jasné, že sa viem baviť s ľuďmi, no nepotrebujem byť slávny a obdivovaný a to asi väčšina komikov z nás. My skrátka máme radi humor, a keď skončíme šou a zabavíme ľudí, tak chceme byť úplne obyčajní ľudia, ktorí na seba nijako zvlášť neupriamujú pozornosť.

Môžeš mu to vrátiť. Aký je v súkromí Lužina?

(smiech) On je síce na javisku drzý a preexponovaný, ale keď naňho niekto v súkromí zvýši hlas alebo len zdvihne obočie, tak sklopí uši a zrazu je to najmilší človek na svete. To, ako sa on vie kvetnato poďakovať predavačke za cigarety, je neuveriteľné, vtedy by som ho aj ja vyfajčil.

Poďme späť k podcastu. Väčšinou rozoberáte amerických komikov, ale už ste mali diel dokonca aj o Poliakoch. Je podľa teba európska scéna dostatočne kvalitná, alebo ak sa chce komik presadiť aj na svetovej úrovni, musí sa uchytiť v newyorskom Comedy Cellare alebo v kalifornskom Comedy Store?

Keď sa chceš svetovo presadiť, tak logicky musíš vystupovať v angličtine, pretože tomu rozumie najväčšia časť populácie. Ten level v Amerike však nie je o toľko vyšší ako u nás. Samozrejme, nemôžeme sa porovnávať s najväčšími hviezdami ako Louis C.K., Ricky Gervais, Chris Rock alebo Bill Burr, to je naozaj iná liga.

Ale teraz sme mali v podcaste Mateja Adámyho, ktorý bol nedávno v USA a pochodil viaceré známe comedy cluby, a opisoval nám, že mnohí komici, ktorí tam vystupujú, sú porovnateľní s nami a s tým, ako robíme humor my. V USA je však omnoho náročnejšie sa presadiť, pretože tam je kvalitných komikov veľa, no keď sa už uchytíš, dosiahneš o to väčší úspech.

Na Netflixe posledné roky vychádza čoraz viac comedy špeciálov. Myslíš, že o pár rokov by sa tam mohol objaviť aj nejaký Slovák?

Myslím si, že je to dosť pravdepodobné. Už teraz je na Netflixe napríklad dokument Rytmusa alebo Attilu Végha, čiže si myslím, že je len otázka času, kedy sa tam objaví aj špeciál nejakého slovenského komika. A nemusí to byť len Netflix. Teraz sme napríklad robili s Kubom Gulíkom predskokanov na nahrávaní špeciálu Simony pre VOYO.

Rozhodne sa to oplatí pozrieť, pretože keď sme to sledovali z réžie, ako to strihajú a ako to je nasvietené, nebojím sa povedať, že to je kvalita hodná Netflixu. V neposlednom rade tam Simonka išla taký kvalitný set na vysokej úrovni, že dovidenia. Urobila dve šouky a oba razy so špeciálom kompletne vypredala Divadlo P. O. Hviezdoslava v Bratislave.

Stand-up do telky patrí, ale nemôžu tam platiť také obmedzenia, akými to bolo oklieštené v Jojke, keď sme nemohli hovoriť značky, mená politikov alebo vulgarizmy. Navyše mnohé sety boli nezmyselne zostrihané.

Kedysi sa vysielali úryvky vašich vystúpení aj na Jojke, no mnohí komici sa na to s odstupom času pozerajú kriticky. Patrí podľa teba stand-up do televízie?

Určite patrí, ale nemôžu tam platiť také obmedzenia, akými to bolo oklieštené v Jojke, keď sme nemohli hovoriť značky, mená politikov, vulgarizmy a podobne. Navyše mnohé sety nedávali zmysel, pretože boli zvláštne a nechronologicky zostrihané. Na druhej strane profík sa musí vedieť vyrovnať aj s takýmito obmedzeniami. Len to potom uberá na kvalite vtipov.

Stand-up comedy žáner je známy tým, že humor často nemá hranice a komici si robia srandu z náboženstva, zo sexuálnych menšín, z politikov, chorôb a podobne. Je nejaká téma, ktorá je pre teba už cez čiaru a nerobíš si z nej srandu? Všimol som si napríklad, že sa na rozdiel od tvojich kolegov vyhýbaš politike.

Pre komika neexistuje téma, ktorá by bola cez čiaru. Humor by nemal mať hranice, jediné, čo musí spĺňať, je, aby to bolo vtipné a nielen nasilu ísť do citlivých tém. Ja osobne si dokážem urobiť srandu z hocičoho. Vyhýbam sa len témam, ktorým až tak nerozumiem. Aj preto tak často nerobím politickú satiru, pretože máme ďalších iks komikov, ktorí to sledujú pravidelne a viac sa v tom orientujú, a preto im to rád prenechám.

Stand-up je už aj v našich končinách pomerne dosť zabehnutým fenoménom. Začínal sa v baroch za pár peňazí pre malú cieľovku, no dnes sú vystúpenia komerčne úspešné, publikum je čoraz väčšie, pozývajú si vás na festivaly, firemné akcie či dokonca do televízie. Čomu to pripisuješ?

Sám si to neviem vysvetliť, ale myslím si, že tomu zásadným spôsobom pomohla globalizácia. Stand-up sa totiž v USA robí už niekoľko dekád, a keďže sa k tomu vďaka multimédiám dokáže dostať prakticky hocikto z celého sveta, tak prišiel dopyt po tomto žánri aj u nás.

Zitron o spoluprácach: Ja úplne nevidím zmysel v tom, aby som niekomu tlačil na Instagrame, aká fantastická je morca-della. Všetci vieme, že je fantastická, jeme to od detstva, takže sa ukľudnime.

Standupoví komici sú už prakticky súčasťou šoubiznisu. Množstvo ľudí preto zaujíma, či sa tým dá na Slovensku plnohodnotne živiť.

To závisí od šikovnosti daného komika a jeho schopnosti prispôsobiť sa a adaptovať aj do iných odvetví ako rádio, telka, písanie scenárov alebo kníh, moderovanie alebo nejaké vlastné projekty. Hlavne v tomto povolaní je každý mesiac iný. Sú mesiace, keď si dokážem zarobiť veľmi slušne, ale sú aj také, keď vykryjem všetky účty, hypotéku, psovi žrádlo, ktoré je inak extrémne drahé, ty sviňa malá, a zostane mi niečo málo, čo si odložím na horšie časy.

Nie sme žiadni milionári, ale pokiaľ si šikovný, dokážeš žiť spokojne. Možno by som hovoril inak, keby som išiel do každej reklamy a spolupráce, ale toto si ja až tak nejdem. Ja úplne nevidím zmysel v tom, aby som niekomu tlačil na Instagrame, aká fantastická je morca-della. Všetci vieme, že je fantastická, jeme to od detstva, takže sa ukľudnime.

Jeden z najväčších strachov standupového komika je, že na pódiu „zhorí“. Stáva sa to často? A čo teda robíš, ak vtip nemá takú odozvu, akú si čakal, a v publiku zostane trápne ticho?

S týmto aj ja sám stále bojujem. Ešte nie som na takej úrovni sebavedomia, že by mi nevadilo, keď raz za čas zhorím. Už keď sa to deje, tak s tým neurobíš nič. Musíš sa naučiť s tým pracovať. V začiatkoch sa stávalo, že som vtedy zamrzol a začal som koktať. Keď mi dnes vtip nevyjde, naučil som sa to zachrániť tým, že otvorene publiku priznám, že v mojej hlave to znelo lepšie.

Takže netreba sa hanbiť poukázať na to, že ti nevyšlo.

Presne tak, ľudia majú radi úprimnosť, a ak sa nezasmejú na vtipe, tak aspoň na tom, že si si priznal, že to bolo zlé. Ale ten strach tam je vždy. A nikdy si nemôžeš byť istý, lebo často sa stáva, že publikum sa nezasmeje na vtipe, na ktorom sa včera zabával celý klub. To je na tom stand-upe to čarovné.

Plánuješ v dohľadnom čase vlastný špeciál?

To u mňa zatiaľ nie je téma. Ešte sa necítim na to, že by som dokázal baviť divákov a udržať ich pozornosť celú hodinu. A zároveň by to malo mať aj nejakú úroveň. Nechcem to siliť, malo by to prísť prirodzene. Verím, že jedného dňa to príde, ale neviem kedy. Zatiaľ sa snažím cibriť svoju techniku.

Na záver ešte otázka, ktorú už musíš nenávidieť: kedy bude ďalší Roasted?

V priebehu dvoch-troch mesiacov. (smiech) Nie, dúfam, že to stihnem buď koncom júla, alebo začiatkom augusta. Pôjde o The Curse of La Llorona alebo v slovenskom preklade Kliatba kvíliacej ženy, snímka z roku 2019, ktorá je súčasťou Conjuring Universe.