Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Mladá Slovenka je inštruktorkou lyžovania v Gruzínsku. Najviac klientov má z Dubaja, Izraela a Ruska. „Často je bizár, ako prídu na svah. Majú rifle, nemajú prilbu, povedia, že vedia lyžovať, no nevedia brzdiť ani robiť oblúk,“ vraví.
Ivanu pozná pravdepodobne každý, kto na sociálnych sieťach obľubuje profily dobrodružných Slovákov. Má 25 rokov, no v živote už žila a pracovala v Číne, Anglicku, Holandsku, Írsku, Kanade, USA, Novom Zélande, Japonsku, Nórsku či Švajčiarsku.
Aktuálne trávi sezónu ako inštruktorka lyžovania a snowboardovania v gruzínskom stredisku Gudauri, ktoré sa nachádza približne 120 km od Tbilisi v pohorí Veľký Kaukaz blízko hranice s Ruskom. Ide o moderné stredisko s novými lanovkami, moderným ubytovaním a službami, ktoré k dobrej zimnej dovolenke patria.
Ivana býva veľmi blízko svahu, do práce to má na skok. Výhodou je podľa nej to, že v Gruzínsku platí minimálne dane a aj platové podmienky sú vraj férovejšie ako v iných strediskách, kde predtým pracovala.
Zdroj: archív respondentky
V tomto článku si prečítaš:
Ako si v Gruzínsku vybavovala pracovné povolenie na fejkovú adresu.
Ako chodia na svah oblečení ľudia z Dubaja.
Koľko sa dá prácou v gruzínskom stredisku zarobiť a koľko stojí tamojší život.
Z Gruzínska sme priniesli v poslednej dobe viacero tém, napríklad o virálnych lacných vodičákoch, bavili sme sa s Adamom, ktorý žije a podniká v Batumi, a v neposlednom rade bolo Gruzínsko témou aj pri menej objavených a lacnejších lyžiarskych rajoch. Ak ťa baví náš obsah, staň sa členom klubu Refresher+ a užívaj si okrem početných benefitov aj prístup k prémiovému obsahu. Ďakujeme za tvoju podporu!
Za posledné roky si pracovala v rôznych kútoch sveta. Čo ťa vedie k takému spôsobu života?
Po strednej som rozmýšľala, či nepôjdem na výšku, ale až príliš ma to ťahalo do sveta. Chcela som veľa cestovať, ako malá som s rodinou cestovala tak bežne, Chorvátsko a podobne, no vždy som si rada pozerala mapu, glóbus a hovorila som si, že tie miesta chcem vidieť. Vedela som, že nemám peniaze na to chodiť len tak na dovolenky, tak som zvolila mix práce a spoznávačky. Všade, kam som prišla, som pracovala a počas voľna som veľa cestovala. Na Slovensku som teda maximálne 2-3 týždne v roku.
Zdroj: archív respondentky
Od osemnástich si teda na cestách. Ako sa dá v tomto tempe udržiavať napríklad vzťahový život?
Je to veľmi valid otázka, haha. Ja mám priateľa, ktorý je z Anglicka, stretli sme sa v Číne, kam tiež prišiel sám pracovať ako inštruktor lyžovania a má rovnakú dobrodružnú povahu ako ja. Viem, že by som nedokázala mať vzťah s mužom, ktorý je niekde už usadený v jednom štáte a nemá cieľ sa sťahovať.
Nemali ste už niekedy myšlienky, že sa usadíte?
Keď som mala 20 rokov, ani by mi to nenapadlo, ale teraz som už taká, že si viem predstaviť mať jedno stále miesto a možno maximálne odbehnúť niekam na sezónu. A už cítim aj to, že keď som niekde dlhšie, už sa naviažem na ľudí a miesta a ťažšie sa mi potom odchádza.
Zdroj: archív respondentky
Podľa čoho si vyberáš miesta, kde si pracuješ? Hrá rolu hlavne plat?
Ani nie, ale to nemyslím tak, že mám veľa peňazí. Skôr žijem tak, že z poslednej výplaty z predošlej destinácie si kúpim letenku do novej destinácie, mám na prvý nájom a základné výdavky, potom už potrebujem znovu plat. Vyberám si skôr miesta podľa toho, že čo chcem vidieť, respektíve aké aktivity by som sama chcela v danej lokalite robiť a zaplatiť za ne. Napríklad, vo Fínsku som sprevádzala turistov na snežných skútroch za polárnou žiarou a zarábala som za to, to bola pecka a zadarmo.
Ako teda padla voľba na Gruzínsko?
Robila som už v minulosti inštruktorku lyžovania a v komunite tých inštruktorov sa veľa dozvieš. Jeden chalan mi raz rozprával o Gruzínsku a povedala som si, že to je super, že to chcem skúsiť.
Ako ste si hľadali ubytovanie?
Prvá skúsenosť bola hneď bizarná. Dostali sme kontakt na landlorda, ktorý nám prenajíma ubytko. Napísal, že nám dá cenu 3 000 eur pre dvoch na celú sezónu, čo je super cena. Vypýtala som od neho zmluvu, no odpísal, že žiadnu zmluvu nepotrebuje, nech mu pošlem 500 eur ako zálohu a máme to rezervované. Tak som poslala a len sme s priateľom dúfali, že to nebude nejaký scam.
Zdroj: archív respondentky
Ako to vyzerá na gruzínskych úradoch, keď ste sa zapisovali?
Prišli sme na úrad práce, že sme freelanceri a potrebovali sme povolenia a dokumenty, aby sme mohli odvádzať to 1 % daní. Potrebovali od nás adresu, tak som volala landlordovi, nech mi ju nadiktuje. On začal vyľakane hovoriť, že nech žiadnu jeho adresu nikde nepíšeme. Poradil nám, aby sme vyšli pred úrad na ulicu a našli niekoho, kto predáva fejkové adresy.
Čo ste robili potom?
Vyšli sme von, prišla k nám pani s kapucňou a slnečnými okuliarmi a šuškala, že you need adress (potrebujete adresu).
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko si dokáže prácou inštruktorky v Gruzínsku zarobiť.
Akí sú klienti, ktorí prídu z Dubaja, Ruska či Izraelu.
Ako sa dokázali domáci inštruktori pobiť kvôli klientele.
Opýtala sa, koľko jej zaplatíme, dali sme jej 30 eur, išla s nami na úrad, všetko vybavila, preložila a hotovo, no bizár. Bolo vidieť, že o tom asi aj tí úradníci vedia, že to takto v Gruzínsku funguje. Neskôr nám to potvrdili aj tu kolegovia zo strediska.
Zdroj: archív respondentky
A to nie je všetko, haha. Napríklad, policajti sú tu aj na svahu. Majú také vesty, lyžovať veľmi nevedia, ak niekto spadne, prídu k nemu a pýtajú sa, či je všetko okej. Nerozumiem, čo je ich úlohou.
Aká je lyžiarska kultúra v Gruzínsku?
Divná. Je cítiť, že tieto strediská sú tu nové a v plienkach, pracuje tu veľa amatérov. Napríklad, pred rokmi tu bolo veľa inštruktorov paraglajdingu, no po jednej nehode zakázali paraglajding a všetci tí inštruktori sa zo dňa na deň stali inštruktormi lyžovania. A robia to fakt zle, nemajú techniku, kričia po ľuďoch, je to divné.
A čo ostatní zamestnanci a kolegovia, nevadí domácim, že tam chodia pracovať cudzinci?
Určite je to lepšie ako pred rokmi, keďže som sa dozvedela tu od kolegov, že domáci učia aj bez papierov a niekedy sa dokázali pre klienta s iným inštruktorom aj pobiť, ale dnes je to už lepšie. Ale aj tí vlekári, majú zväčša na háku. Sedia v búdke, fajčia a neriešia to, že ľudia často podliezajú zábrany, sadajú na sedačkovú lanovku oveľa skôr, potom ľudia, ktorí slušne čakajú, si nemajú kam sadnúť a podobne. Na zjazdovkách sa občas vyskytne aj túlavý pes, ktorý tam random pobehuje, čiže tak, haha.
Zdroj: archív respondentky
Odkiaľ sú klienti, ktorých učíš lyžovať?
Najviac asi z Dubaja, Izraela a Ruska. Často je bizár, ako prídu na svah. Majú rifle, nemajú prilbu, povedia, že vedia lyžovať, no nevedia brzdiť ani robiť oblúk. Najväčší gól bol chlapec, ktorý prišiel z požičovne s naozaj veľkými lyžiarkami, ale na počudovanie mu sedeli dobre a mal v nich stabilitu, tak sme lyžovali. Na konci hodiny, keď sa vyzul, som zistila, že mal svoje zimné topánky v lyžiarkach, to bol extrém.
Nestáva sa ti, že ťa niekto chce podplatiť, prípadne zaplatiť bokom, aby si sa im viac venovala?
Aj to sa stáva... Keď niekto chce, aby som išla učiť pomedzi svoje hodiny, ak mám voľno, tak to vezmem, veď prečo nie. Ale sranda je to, že napríklad na Slovensku ide do lyžiarskej školy človek, ktorý sa chce naučiť robiť oblúk a zabrzdiť, potom už nepríde. A tu mám často klientov, ktorí boardujú či lyžujú roky, no majú veľa peňazí, tak si zaplatia inštruktorku, aby som im ukázala stredisko, aby som ich natočila na kameru a aby mali parťáka.
Zdroj: archív respondentky
Koľko mesiacov tam trvá sezóna?
Začali koncom decembra, my sme prišli krátko po Novom roku a budeme tu do konca apríla.
Ako vyzerá tvoj denný režim?
Začínam o 10:00, často mám doobeda dve hodiny učenia, potom mám pauzu alebo učím ďalej. Ale maximum, čo som tam, je do 17:00, ale mám medzitým aj hodinovú pauzu. Potom večer prídem na ubytko a buď si varíme, alebo ideme do reštaurácie, prípadne na wellness alebo za ostatnými inštruktormi na párty a podobne, je tu veľa Čechov inštruktorov.
Kde tam teda bývate?
Ubytovania sú tu nádherné, nové a moderné. Sme priamo pod svahom, ráno si fakt len obujem lyže a ideme na lanovku. Keď si vyrátaš, že je to 1 500 eur na osobu na 4 mesiace, je to veľmi dobrá cena vzhľadom na to, že sme v modernom lyžiarskom stredisku vo výške 2 200 metrov nad morom.
Zdroj: archív respondentky
Ako je to s platom?
To je komplexná téma. Všade sa platí trošku inak, lebo záleží na tom, aké podmienky dáva daná lyžiarska škola. V niektorých štátoch sa mi nepáčilo, že mi dávali pomerne malý plat na to, koľko v skutočnosti zarábala škola. Ale Gruzínsko je v tomto super. Pracujem ako freelancerka, každá platba ide 50/50 a daň je tu len 1 %. Čo sa týka zárobku, mám 30 eur na hodinu a učím tak 6 hodín denne.
A čo tamojšie ceny v obchodoch či reštauráciách?
Obchody sú lacnejšie ako na Slovensku, nie o veľa, ale je tu lacnejšie. V reštike sa bežne dobre naješ od 10 do 20 eur na osobu aj s predjedlom a drinkom, takže často je to efektívnejšie než varenie doma.
Zdroj: archív respondentky
Koľko tam stojí skipass, prípadne vypožičanie lyží?
Skipass stojí 25 eur na deň, za trojdňový dáš 65 eur. Na Slovensku stojí v Roháčoch denný 60 eur, pre porovnanie... Lyže a výbava tak 25 eur na deň, takže sa ti neoplatí trepať to zo Slovenska. Ubytko bežne tak 25 eur na noc.
Videla si cez 20 štátov, kde si zároveň pracovala. Povedala si si v niektorej z nich, že tu by som sa chcela usadiť?
Milujem prírodu, páčilo sa mi v Kanade, Novom Zélande a vo Švajčiarsku. A ak by som sa mala usadiť, asi vo Švajčiarsku, pretože ten plat, hory, príroda, blízkosť domova a všeobecne kvalita života je tam super.