Našiel som najlacnejšie obedové menu v centre Košíc: Na tomto mieste sa naješ aj za menej ako 6 eur (Reportáž)

Útulná jedáleň v starom meste

Košice ma koncom januára vítajú nehostinným počasím. Za účasti silného vetra a dažďa so snehom sa presúvam z Hlavnej, pričom navigácia v telefóne mi ukazuje na Vrátnu len štyri minúty chôdze.

Presúvam sa cez Dominikánske námestie a o pár sekúnd neskôr už bočím doľava. Ocitám sa v šikmej uličke, ktorá pôsobí ako z horšej časti magického sveta Harryho Pottera. V úzkom priestore sviští vietor a postáva niekoľko ľudí. Idem radšej rovno dovnútra.

Po otvorení dverí mám pred očami mierny flashback, keďže interiér podniku kričí neskorým socializmom. Vibe je však príjemný, v reštaurácii sedí zopár ľudí a na prvý pohľad je vidno, že ide o mix robotníkov v montérkach, ale tiež chlapov v oblekoch.

Milá obsluha, menu na tabuli a široký výber jedál

Oproti dverám je veľký pult, spoza ktorého ma víta veľmi milý hlas staršej pani, ktorá prijíma objednávky, kasíruje a v prípade potreby aj roznáša jedlo. Menu na dnešný deň je na bielej tabuli a hneď ma zaujme.

Môžem si vybrať z deviatich hlavných jedál a štyroch polievok, čo je na tento typ podniku veľmi pozitívna správa. Jedlá sú rozdelené podľa dennej a stálej ponuky, pričom okrem denných špeciálov nechýbajú v stálej ponuke klasiky ako vyprážaný rezeň či syr.

 Ak nechceš polievku, dokážeš sa najesť za 5,9 eura, pričom najdrahšie hlavné jedlo stojí o euro viac.

Volím si kombináciu cesnakovej polievky, ktorá stojí k menu 60 centov, a bravčového po Bakoňsky s tarhoňou. Ešte pri objednávke nemám ani šajn o tom, čo môže to "po Bakoňsky" znamenať, no presvedčí ma tarhoňa, všetko s tarhoňou je totiž skvelé. Idem do toho.

Platím 6,5 eur a beriem si od pultu tácku, príbor a papierové servítky. Miesta na sedenie v Kantíne 27 sú, dá sa povedať, v tvare "L", pričom si sadám do zadnej časti, kde som zatiaľ sám.

Skvelá cesnačka popálené ústa

Do dvoch minút mám na stole cesnačku s malou miskou opečeného chlebíka. Cesnačka je moja najobľúbenejšia polievka a preto som pri nej vždy veľmi náročný na kvalitu a prevedenie.

Po približne troch lyžiciach mi behajú hlavou rôzne myšlienky. Okrem toho, že hneď prvý hlt spôsobil kvôli mojej netrpezlivosti a zbrklosti popálenie jazyka, som z chuti tejto polievky dosť v rozpakoch.

Cesnakové polievky vo vývarovniach či klasickejších reštauráciách často trpia tým, že proste nie sú príliš cesnakové, no je v nich veľa syra. Tu je to presne naopak. Polievka sama o sebe je výborná, cesnaková chuť z každého sústa mi dáva imunitu proti všetkým pomyselným upírom sveta a hladí moju cesnakovo ladenú dušu.

Syr však opustil čet, respektíve na tabuli vlastne vôbec nepísali, že ide o cesnačku so syrom, čiže asi išlo len o moje zbytočné očakávanie. Chlebík k polievke je chrumkavý a príjemný, porcia viac než uspokojujúca, polievke dávam bez rozmýšľania a s popálenou dutinou ústnou jednotku bez hviezdičky.

Mastné mäso napokon nekazí celkový zážitok

Hlavné jedlo dostávam po necelých deviatich minútach od usadenia sa. Medzitým si poctivo cez AI zisťujem, čo je vlastne to bravčové po bakoňsky, lebo z prvej mi idú po hlave len bratislavské kone, chápeš.

Dozvedám sa, že ide o jedlo s maďarským pôvodom, ktorého základom je bravčové mäso v paprikovo-smotanovej omáčke s hubami a slaninou. Viac nepotrebujem počuť, Let's go!

Tanier je plný po okraje, foodstyling s podrvenou vňaťkou je milý, no v tomto type podniku ho určite nikto neočakáva.

Tarhoňa s omáčkou je skvelá, až som prekvapený, že tento podnik nie je v čase obeda plný, keď tu varia takéto poctivé chutné jedlo. Jediné, čo môžem mojej porcii vytknúť, sú mastnejšie kocky bravčového.

Pani servírka si všimla, že som nedojedol polievku a so smútkom v hlase sa ma pýta, či mi nechutí. V tom okamihu a pri pohľade na jej milý výraz mi prišlo tak clivo, že aj celiatik by prehodnotil chuť na lepok. Ešte teda zopár lyžíc zvládnem, ale porcia je skutočne aj na mňa príliš veľká.

Cudzinci milujú vyprážaný syr

Z druhej miestnosti počujem ľudí, ktorí prišli na obed. Väčšina z nich asi pracuje manuálne, keďže miestnosť neplní hluk rozhovorov ale cinkanie príborov.

Úsmevná situácia vznikla, keď do priestoru vstúpili dvaja španielski hovoriaci mladíci. Pani od pultu na nich familiárne pozrela so slovami, "dvakrát syr?" Chalanov sa neskôr pýtam, či sem chodia často. „Tak tomu ver, dobré jedlo za málo peňazí, ideál,“ dodávajú s úsmevom.

Môj čas v Kantíne 27 sa blíži ku koncu. Za približne 25 minút som sa veľmi dobre najedol, posedel v príjemnej atmosfére vývarovne, ktorá sa na nič nehrá a nepotrebuje nasilu prezentovať niečo, čo v skutočnosti nerobí.

„Ceny sme nastavili prijateľné pre každého. V blízkosti sa nenachádza žiaden podnik podobného zamerania, riskli sme to. Ceny sa odvíjajú od predpokladu určitého množstva vydaných obedov. I keď nie vždy sa to darí celkom pokryť. Napriek tomu sa snažíme byť friendly. Ak by sme chceli "robiť biznis", investovali by sme do niečoho iného," dozvedám sa.

Čas na odchod

Jedlo mi chutilo, až na pár drobných detailov nemám čo vytknúť. Pani za pultom ďakujem za obslúženie a príjemnú atmosféru, ona vďačne zdraví a odchádzam preč.

Ešte v aute premýšľam nad tým, že vzhľadom na vysoké ceny jedál v roku 2026 sa dokážeš v centre Košíc najesť za dobré peniaze, pričom už teraz viem, že keď sem prídem nabudúce, bude mi stačiť hlavné jedlo bez polievky, čo nakoniec stálo len 5,9 eura.  

Kantína 27 je teda rozhodne podnik, ktorý by si mal/a v širšom centre Košíc navštíviť v prípade, že hľadáš rýchle, poctivé a hlavne cenovo prijateľné obedové menu.