Bratia Binderovci z profilu Vybavenkoo: Vyrastali sme v dome bez kúrenia a pracovali na farme (Rozhovor)

Takže aj keď to formálne nevyzeralo rovnako, výsledok bol ten istý. V krátkom čase sme odišli obaja. Najprv nám pomohla rodina, potom sme si postupne hľadali vlastné bývanie.

Aj keď to nebolo dobrovoľné rozhodnutie, ale myslíme si, že práve to nás naučilo postarať sa o seba skôr, než by sme normálne museli.

Človek ihneď zmení svoj mindset, keď sa mu stane takáto vec.Áno. Ideálny život nemá nikto. Vždy je niekto, kto je na tom horšie, napríklad je chorý, odkázaný na pomoc druhých alebo bez možnosti niečo zmeniť. Keď sa na to pozeráme späť, uvedomujeme si, že aj keď to bolo ťažké, dalo nám to obrovskú odolnosť.

Naučilo nás to zvládať veci a nehrotiť sa z problémov. Vtedy sme si to síce nemysleli, Števo tým veľmi trpel, nechcel žiť taký život, ale fakt sme teraz za to vďační.

Števo, ty si bol vraj veľmi divoký pubertiak. Myslíš, že to bolo kvôli tomu, aké prostredie ste mali doma?

Bol som hyperaktívny, drzý a stále v nejakých konfliktoch. Vystriedal som viac škôl, problémy s učiteľmi boli bežné a bitky tiež. Už v trinástich som chodil domov nadránom, často doráňaný. U jedného rodiča by som si to nikdy nedovolil, u druhého bola väčšia voľnosť a postupne sa to vymklo.

Neskôr som robil SBS-kára, kde sa k tomu pridali ďalšie konflikty a provokácie. Okolie skôr čakalo, že to dopadne zle. Keby som žil v 90-tych rokoch, pravdepodobne by som bol teraz v base. Nakoniec sa to ale otočilo a môj život sa začal uberať iným smerom.

Ondrej, ty si bol ten kľudnejší vždy, alebo ťa zmenilo až otcovstvo? Viem, že máš teraz dve malé deti. 

Úplne. Predtým to boli párty, ženy a hocikde som spal. Žil som zo dňa na deň a nič som veľmi neriešil. Vzťah vznikol krátko predtým, než som mal odísť preč zo Slovenska. Pôvodne to ani nemalo byť nič vážne, sadli sme si, bavilo nás byť spolu, bola tam silná chémia a oboch nás to k sebe prirodzene ťahalo. Lenže nakoniec som nikam neodišiel a ostal som.

Na začiatku som z toho párkrát utiekol, lebo som na to nebol pripravený. S mojou terajšou ženou som sa rozišiel asi štyrikrát. Sloboda mi chýbala, bol som zvyknutý žiť úplne inak a nevedel som sa hneď usadiť. Postupne sa to ale upokojilo, dozrel som a celé sa to stabilizovalo. Dnes to beriem ako najlepšie rozhodnutie v živote.

Teraz si už plnohodnotný influencer a zaujíma ma, či stíhaš doma aj všetky otcovské povinnosti. Predsa len je to práca 24/7.

Pomoc od mojej ženy je obrovská. Veľa sa prispôsobuje môjmu režimu a bez toho by to nešlo. Teraz sa dokonca plánuje, že zostane doma z práce, lebo toho začína byť naozaj veľa.

Aký je váš vzťah medzi sebou ako bratia aj ako kolegovia? Menilo sa to odkedy spolu pracujete?

Hádali sme sa v podstate celý život. Každý má inú povahu a často sme sa nevedeli zhodnúť na ničom.

Keď sme spolu začali robiť, bolo to ešte intenzívnejšie. Zrazu už nejde len o rodinu, ale aj o robotu, peniaze, zodpovednosť a rozhodnutia. Jeden riešil viac vecí okolo, druhý to vnímal inak, benevolentnejšie a vznikali trenice. 

Navonok to vyzerá, že zapneš kameru a ideš, ale realita je, že okolo toho je milión vecí — maily, vybavovačky, plánovanie, spolupráce, organizácia, riešenie problémov… a popritom treba myslieť na normálny život a staranie sa o deti. Ondrej to riešil úplne celé a Števo prišiel na hotové a riešil už len Ondrove nápady. V tomto sme sa veľa hádali.

Zlom prišiel, až keď sa veci rozdelili, prišiel manažér, časť strihu išla preč od nás a každý má jasne dané, čo rieši. 

Zároveň však vždy platilo, že stojíme jeden za druhým. Aj keď sa pohádame, vieme, že sa k sebe vrátime a budeme fungovať ďalej. Naše hádky trvajú pár minút a nestalo sa, že by sme sa nejaký čas nebavili.

Spočiatku na videách robil len Ondrej. Prečo si prizval Števa? Dozvedela som sa, že tomu predchádzali nejaké finančné problémy. Števo, vieš to nejako upresniť? 

Bolo obdobie, keď ma jeden človek z blízkeho okolia oklamal o peniaze. Najhorší bol ten pocit zrady, lebo to bol človek, ktorému som naozaj veril. 

Najviac to bolelo tým, že som sa to dozvedel až po mesiacoch. Medzitým som sa s ním normálne stretával, bavili sme sa ako kamaráti a on vedel, čo urobil. Takže vtedy som mal finančné problémy a musel som si požičiavať aj 200 eur od Ondreja. Na prvé natáčanie som bol skeptický, ale Ondrej mi ponúkol, že mi tie dva dni natáčania zaplatí, akoby som bol v práci. A tie dva dni boli náš gamechanger.

Čo ste vlastne robili predtým, než ste začali točiť? Venovali ste sa tej otcovej stavebnej firme? 

Montáž nábytku bola Ondrejova posledná práca. Predtým sme robili všeličo, napríklad na stavbách, strechy a tak. Števo robil aj SBS-kára asi sedem rokov, najmä víkendové nočné.
Skúšali sa aj rozvozy, kuriérčina, taxikárčina… kadečo. V podstate každý robil všetko možné.

Dozvedela som sa, že ste odmietli spoluprácu za 100-tisíc. Je to pravda? A ak áno, viete mi to viac objasniť?

Áno. Bola to spolupráca na hazardné hry.

Ani ste nad tým neuvažovali?

Možno tak na sekundu áno, lebo 100-tisíc človek len tak nevidí. Ale hneď na začiatku sme si nastavili pravidlá – nejdeme hazard, kasína ani alkohol. Nechceme to podporovať, sme si vedomí, že nás sledujú rôzni ľudia a rôzne vekové kategórie. Vieme, že to vieme zarobiť aj inak, postupne. Snáď. (smiech)

A politika? Išli by ste do spolupráce s politickou stranou? 

Nie. Politiku neriešime, nikoho nevolíme a nechceme sa k tomu vyjadrovať. Nechceme si brať zodpovednosť za podporu niečoho, s čím by sme potom boli spájaní — jednoducho to nejde k tomu, čo robíme.

Ani za milión?

Aj keby ponúkli veľa peňazí, nie. Nechceme si tým pokaziť dôveru.

Pred pár mesiacmi ste v podcaste hovorili o vašich cieľoch. Mali ste vtedy okolo 30-tisíc followerov, teraz sa už blížite k stovke. Zmenili sa odvtedy nejaké vaše vízie? Nastavili ste si latku odvtedy vyššie? 

Momentálne sú dôležité skôr čísla na sociálnych sieťach než majetok. To ostatné berieme tak, že príde časom, keď bude všetko fungovať. Samozrejme, plány typu bývanie alebo investície existujú, ale nie je to priorita číslo jeden.

Viac si uvedomujeme zdravie. Môžeš naháňať byty, peniaze a veci a potom zistíš, že máš nejakú diagnózu a celé to zrazu nemá váhu. Preto je cieľ do tridsiatky hlavne fungovať, byť zdravý a mať stabilitu. Majetok sa dá riešiť až potom.

Najbližší míľnik je 100-tisíc sledovateľov a je to pre nás najväčšia motivácia.