Nacisti v českom podzemí hľadali bránu do iného sveta. Geológ nám objasnil záhadu svietiacej chodby

Baníci a robotníci ich hĺbili postupne v troch podlažiach. S prvým poschodím tesne pod povrchom začali už v 14. storočí, zatiaľ čo druhé a tretie poschodie – klesajúce až do hĺbky 12 metrov – pribudli o dvesto rokov neskôr.

V 17. storočí robotníci spevnili vybrané úseky tehlovými múrmi a prepojili ich novými chodbami. Stredovekí stavitelia podzemie vybavili ventilačnými šachtami, studňami a odtokovými žľabmi na dne chodieb, ktoré odvádzali presakujúcu vodu do zberných nádrží. V labyrinte boli dokonca aj úzke štôlne, ktoré slúžili ako mestská kanalizácia. Mnohé z nich, hoci zmodernizované, plnia túto funkciu dodnes.

Historici sa kedysi domnievali, že pôvodní obyvatelia mesta podzemie vyhĺbili pri ťažbe striebra či na vojenskú obranu. Podľa najnovších informácií to však robili čisto z ekonomických dôvodov, pretože Jihlava bola kedysi dôležitou obchodnou križovatkou. Miestni remeselníci a kupci potrebovali obrovské sklady na tovar, a tak si najali baníkov, aby im pod domami vysekali gigantické pivnice.

V 18. storočí obyvatelia stratili o tieto priestory záujem, časť z nich preto prebudovali na kanalizáciu. Počas priemyselného rozmachu v 19. storočí mnoho chodieb zasypali suťou pri zavádzaní plynu a vodovodov.

Paranormálne javy, o ktoré sa zaujímali aj vedci SS

Obyvatelia, ktorí na začiatku 19. storočia navštívili opustené podzemie, tvrdili, že v ňom straší. Historky o duchoch a paranormálnych javoch sa počas druhej svetovej vojny pravdepodobne dostali aj do uší nemeckých vojakov.

Podľa svedectiev bol Adolf Hitler veľkým fanúšikom okultizmu. Veril, že Nemci sú potomkovia Árijcov, ktorí vraj pochádzali z podzemnej ríše Agartha. Tá sa podľa legiend rozprestierala pod Tibetom a Mongolskom, píše portál ČT 24.

Nacisti založili dve tajné spoločenstvá Thule a Ahnenerbe, ktoré hľadali doposiaľ neobjavené svety a dimenzie, aby dokázali nadradenosť nordickej rasy. Tieto spoločenstvá mali za úlohu prešetrovať nadprirodzené javy a anomálie a získať výhodu nad nepriateľom. Podľa svedectva istého Waltera Exlera, ktorý pochádzal z Jihlavy, vyšetrovali aj Jihlavské podzemie.

Walter Exler tvrdil, že videl, ako v roku 1940 do podzemia vošla skupina berlínskych vedcov – odborníkov na paranormálne javy, ktorým robili spoločnosť traja Aziati pochádzajúci z Tibetu. Keďže išlo len o slová, ktoré nedokázal nijako podložiť dôkazmi, nikto im nedával veľkú váhu. Teda až do 70. rokov, keď amatérski speleológovia našli v podzemí záhadnú svietiacu chodbu.

Záhadná svietiaca chodba

Pri prieskume Jihlavského podzemia narazili na úsek katakomb, ktorého steny vyžarovali jemné, zelené svetlo. Povrch tajuplnej chodby pokrývala mäkká, bielo-sivá hmota. Keďže nedokázali tento fenomén vysvetliť, verili, že chodba svieti úplne sama od seba, trvalo a bez akéhokoľvek vonkajšieho zdroja energie, píše portál ČT 24.

Anomáliu si miestni vysvetľovali rôznymi teóriami. Niektorí pripisovali žiaru vzácnemu nerastu willemit, či fosforu z kostí mníchov, ktorých pochovali na cintoríne priamo nad chodbou. Ďalší zase hovorili o fosforeskujúcich baktériách, plesniach či hubách, alebo dokonca o nebezpečnej rádioaktívnej hornine.

O Jihlavské podzemie sa začal zaujímať aj záhadológ Ivan Mackerle, ktorého fascinovali legendy o ríši Agharta. Keď sa dozvedel o svietiacej chodbe a o historke, ako podzemie skúmali nacistickí vedci, vycestoval na miesto.

„Pozorovanie zelenej žiary okolo objektov alebo osôb je typické pre prípady zážitkov súvisiacich s prechodmi do inej reality, do sveta prízrakov a podivných bytostí za hranicami nášho konvenčného sveta,“ vysvetľuje Ivan Mackerle na svojom webe, prečo sa domnieval, že sa v Jihlave nachádza „brána“ do inej dimenzie.

Záhadológ tvrdil, že podzemná ríša Agharta je podľa starých legiend osvetlená práve takýmto nazelenalým svetlom, ktoré ovplyvňuje tok času. Prítomnosť „brány“ by podľa neho vysvetľovala aj všetky paranormálne javy.

Prízrak, ktorý vydesil novinára

Keď sa o výskume Ivana Mackerleho dozvedel reportér českej televízie Stanislav Motl, rozhodol sa, že na mieste strávi noc, aby zistil, či sa tam deje niečo podivné. A nie hocijakú noc. Na tento experiment si zvolil Svätojánsku noc, keď je podľa legiend aktivita nadprirodzených síl a duchov najväčšia.

Počas svojho pobytu na mieste viackrát počul divné buchoty, hoci bol v podzemí sám. Najväčší šok však zažil o pol piatej ráno, keď na stene jednej z chodieb pri kamennom výklenku uvidel čierny tieň záhadnej postavy. Hoci spočiatku na legendy o duchoch neveril, po tomto zážitku tvrdil, že s miestom niečo nie je v poriadku.

O kamenný výklenok sa začal viac zaujímať aj Ivan Mackerle. Do podzemia nainštaloval termovíznu kameru, ktorú používajú lovci duchov pri skúmaní paranormálnych javov. Zjavovanie prízrakov totiž podľa legiend často sprevádzajú zmeny teploty bez vonkajšej príčiny.

„O pol piatej ráno, teda v rovnakom čase, ako keď sa podarilo Stanislavovi Motlovi nafilmovať prízrak, poklesla vo výklenku teplota o jeden a pol stupňa na 6 minút. Potom sa opäť vrátila do pôvodného stavu. Vedeli sme, že sa toto miesto musí niečím líšiť od svojho okolia,“ píše záhadológ na svojom webe.

Pri skúmaní výklenku geologickým radarom objavili pravidelnú štvorcovú dutinu. Podľa Mackerleho išlo buď o skrytú komnatu, alebo schodisko vedúce ešte nižšie do hlbín katakomb. Rozhodli sa, že sa cez stenu vo výklenku prevŕtajú a vsunú do dutiny diaľkovo ovládanú kameru.

„Keď sa vrták zahryzol do skaly, v chodbe sa tlačili filmári, novinári aj zvedavci. Nikto zo zúčastnených však nechcel uveriť tomu, čo nasledovalo. Podľa úplne evidentného záznamu z radaru sme mali na dutinu naraziť hneď po prvom pol metri. Vrták bol však už v hĺbke viac ako dva metre a stále nič. Len plná skala. Ďalšie tri skúšobné sondy na iných miestach dopadli rovnako. Bolo to veľké sklamanie a ďalšia záhada,“ píše Ivan Mackerle.

Záhada svietiacej chodby vyriešená

V snahe zistiť, prečo úsek podzemia svieti nazeleno, si Ivan Mackerle privolal na pomoc geológa Waltera Pavliša. Spoločným skúmaním zistili, že múr nesvieti sám od seba, ale najskôr ho niekto musí osvietiť baterkou alebo bleskom a až potom začne žiariť.

Walter Pavliš odobral z múru vzorky a poslal ich na laboratórne skúmanie. „Zistili sme, že na stene sa nachádza náter z wurzitu a barytu. Luminoscentom bol wurzit – hexagonálna modifikácia sulfidu zinočnatého,“ povedal geológ pre Refresher.

Takýto náter používali nacistickí vojaci. Podľa historikov sa počas druhej svetovej vojny nachádzali presne nad svietiacou chodbou kasárne wermachtu, pričom podzemie využívali ako kryty. Keďže po jednom osvietení vydrží farba žiariť ešte približne 20 minút, myslia si, že ju natreli preto, aby dokázali utiecť von z krytu, keby im vypli elektriku.

Hoci chodba dodnes žiari, pomaly slabne. „Náter zmýva voda. Jeho životnosť záleží od podmienok, aké sú v podzemí. V Jihlave je ešte jedna štôlňa, ktorú natreli týmto materiálom, rovnako ako napríklad v Brne na Špilberku, ale tieto chodby nežiaria tak pekne,“ hovorí Walter Pavliš.

Geológa sme sa spýtali tiež na to, ako si vysvetľuje záhadu so šachtou, o ktorej na svojom webe písal Ivan Mackerle. „Myslím si, že tam žiadna šachta nebola. Išlo o zlú interpretáciu výsledkov skúmania s prístrojom – geologickým radarom. Podľa geofyzických výsledkov zistili len toľko, že je na tomto úseku zmena rýchlosti – napríklad iná hornina alebo trhlina. Dutinu si už domysleli bádatelia,“ hovorí geológ.

Na záver sme sa Waltera Pavliša spýtali aj na to, či zažil na miesto nejaké paranormálne javy, aké opisoval v svojej reportáži napríklad novinár Stanislav Motl. Geológ je voči nim však veľmi skeptický: „Nie, nič som také nezažil. Povedal by som, že tieto historky dosť prikrášlili.“