Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Dva dni predtým ju bolelo ucho. Nič, čomu by venovala mimoriadnu pozornosť. Potom na fotkách z dovolenky zaznamenala, že jej tvár vyzerá inak. Zmenu si všimol aj jej partner. A cez noc sa jedna strana jej tváre prestala hýbať úplne.
Barbora bola v tom čase s partnerom a ročným dieťaťom na dovolenke. Cestovali obytným autom po Nórsku a Švédsku, zastavili sa aj v Kodani. Keď si všimla nezvyčajné príznaky, vyhľadala pomoc v dánskej nemocnici.
Lekári jej povedali, že ide o obrnu lícneho nervu. Dostala kortikoidy a ubezpečili ju, že sa stav postupne zlepší. Lenže Barbora sa celkovo necítila dobre. „Z ničoho nič som si pripadala zvláštne na fotkách. Dva dni predtým ma dosť bolelo ucho a nevedela som, čo za tým môže byť. Potom mi partner povedal, že sa nejako divne hýbem. A cez noc sa mi tvár prestala hýbať úplne,“ spomína Barbora.
Po návrate domov začala hľadať odpovede sama. Keď sa k paréze pridali ďalšie ťažkosti, začala premýšľať aj nad tým, či nejde o boreliózu alebo inú infekciu, keďže krátko predtým cestovali po horách. „Bála som sa, či nemám boreliózu alebo niečo podobné, či ma na cestách po horách niečo nepoštípalo. S veľkým pochopením som sa však na neurológii nestretla. Ja som si tam nakoniec vyprosila magnetickú rezonanciu, pretože som bola fakt zúfalá a nešťastná,“ hovorí.
Zdroj: Archív respondentky Barbory
Neurologička MUDr. Anielle Esparon z nemocnice AGEL Zvolen vysvetľuje, že v prípade parézy tvárového nervu „ide o poruchu funkcie VII. hlavového nervu, ktorý ovláda mimické svaly. Pri periférnej paréze je oslabená celá jedna polovica tváre, pacient nedokáže dobre zavrieť oko, zdvihnúť obočie ani sa symetricky usmiať. Príčin môže byť viacero, najčastejšie ide o zápal a opuch nervu, presná príčina však často nie je známa.“
Ak paréza tvárového nervu vznikne náhle, jednostranne a bez ďalších neurologických príznakov, podľa lekárky ide často o izolované postihnutie tvárového nervu. Pri prítomnosti ďalších neurologických príznakov, ako napríklad slabosť končatín, porucha reči, dvojité videnie, porucha citlivosti, výrazné závraty, obojstranná alebo opakovaná paréza, sú podľa odborníčky dôležité ďalšie vyšetrenia.
Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen
Jedným z príznakov, ktorý Barbora opisuje, bol zvláštny pocit pri predklone hlavy – akoby jej telom prešla elektrina. Keď si začala svoje príznaky googliť, narazila aj na roztrúsenú sklerózu. „To som rýchlo zavrhla, nechcela som tomu veriť,“ spomína Barbora.
Paréza tvárového nervu môže byť jedným z prvých prejavov roztrúsenej sklerózy, podľa MUDr. Anielle Esparon je to však zriedkavé. „Samotná izolovaná paréza však ešte neznamená, že ide o sklerózu multiplex. Pri skleróze multiplex môže byť postihnutá oblasť mozgového kmeňa, kde sa nachádzajú štruktúry súvisiace s funkciou tvárového nervu,“ vysvetľuje neurologička.
Ešte skôr, než sa pustíš do čítania, by sme ti chceli pripomenúť, že robiť svoju prácu môžeme iba vďaka tvojej podpore. Ak ťa naše články bavia, pridaj sa do Refresher Clubu a získaj neobmedzený prístup k celému obsahu. Tvojou podporou nám pomôžeš prinášať kvalitu.
V tomto článku si prečítaš:
Prečo v období, keď sa jej tvár nehýbala, začala túžiť po vráskach.
Ako jej ochorenie zmenilo pohľad na vlastné telo, prácu a život.
Kedy môže byť paréza tváre podľa neurologičky príznakom roztrúsenej sklerózy.
Čo Barbora prežívala počas mesiacov, keď nemohla poriadne hýbať tvárou, zavrieť oko ani bez problémov jesť.
Fyzická zmena tváre sa podpísala aj na Barborinej psychike. „Sprevádzala ma úplne najväčšia únava a depresia. Spájala som to s tým, že som fakt smutná z tej situácie, že sa mi to stalo a že sa mi rozpadá identita. Ja som sa na to nemohla pozerať, nevedela som, kto som. Nebolo to tým, že by som sa sama sebe nepáčila. Hovorila som si, že mám depresiu z toho, že sa to nehýbe, že budem navždy vyzerať takto,“ hovorí Barbora.
Paréza však nebola iba estetickým problémom. Barbora napríklad nedokázala zavrieť jedno oko. To jej vysychalo a bolelo, preto si ho musela pravidelne kvapkať a na noc prelepovať. „Ja som pol roka nemohla zavrieť oko. Musela som si ho lepiť na noc. Strašne ma bolelo a vysychalo. Musela som ho stále kvapkať. Bála som sa, že by mi to mohlo poškodiť zrak,“ vysvetľuje.
Keď sa svaly v tvári začali opäť aktivovať, prichádzali bolestivé spazmy. Barbora trpela bolesťami hlavy a krčných svalov, ktoré prirovnáva k veľmi silnej migréne. Ťažšie sa jej jedlo a pilo a veľkú časť každodenného života začala tvoriť rehabilitácia.
Medzitým Barbora začala okamžite rehabilitovať. Pri obrne lícneho nervu je podľa nej dôležitá fyzioterapia a stimulácia, preto si vybavila elektrostimulácie, masáže a neskôr sa tvári venovala prakticky neustále. Na fyzioterapiu chodila približne každý druhý deň. Okrem toho si tvár masírovala doma, venovala sa face yoge a neskôr vyskúšala aj akupunktúru. Napriek tomu sa nerv dlho nechcel „naštartovať“.
„Keď máte nejakú chorobu, ktorá prebieha vo vašom tele, ale nevidíte ju, možno je to niekedy jednoduchšie. Ja som však videla, ako stagnujem. A pre mňa to bolo psychicky asi najťažšie. Že to nejde, že sa nikam neposúvam a môj stav sa nezlepšuje,“ hovorí Barbora.
Diagnóza – roztrúsená skleróza
Keď sa Barborin stav dlhší čas výraznejšie nezlepšoval, dostala sa na neurologické pracovisko v pražskom Motole. Absolvovala lumbálnu punkciu a ďalšie vyšetrenia, ktoré napokon potvrdili roztrúsenú sklerózu.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Prečo v období, keď sa jej tvár nehýbala, začala túžiť po vráskach.
Ako jej ochorenie zmenilo pohľad na vlastné telo, prácu a život.
Kedy môže byť paréza tváre podľa neurologičky príznakom roztrúsenej sklerózy.
Čo Barbora prežívala počas mesiacov, keď nemohla poriadne hýbať tvárou, zavrieť oko ani bez problémov jesť.
Barbore neskôr v neurologickom centre v Prahe nastavili liečbu a jej stav sa začal konečne výraznejšie meniť. Dostala vysokodávkovanú liečbu kortikoidmi, po ktorej sa paréza začala konečne zlepšovať. Od prvého ochabnutia tváre dovtedy prešli približne štyri a pol mesiaca.
Že nejde o bežnú izolovanú parézu, ale o ochorenie, ako je napríklad roztrúsená skleróza, môžu podľa lekárky naznačovať príznaky ako dvojité videnie, poruchy citlivosti, slabosť končatín, poruchy rovnováhy a koordinácie, poruchy zraku alebo reči, prípadne poruchy prehĺtania či ďalšie postihnutie hlavových nervov. „Tieto príznaky môžu upozorniť na ochorenie centrálneho nervového systému, napríklad sklerózu multiplex alebo cievnu mozgovú príhodu, a preto je v takom prípade vhodné neurologické vyšetrenie,“ zdôrazňuje neurologička.
Odborníčka zároveň odporúča, aby pacient, ktorý prekoná nevysvetliteľnú parézu tváre, vyhľadal lekársku pomoc. „Pacient by mal byť lekársky vyšetrený, ideálne akútne pri vzniku príznakov, aby sa odlíšila periférna paréza od centrálnej príčiny, najmä CMP. Ak išlo o typickú izolovanú parézu a stav sa úplne upravil, ďalšie vyšetrenia závisia od klinického nálezu,“ hovorí MUDr. Anielle Esparon.
„Do septembra to bolo fakt s hrozne malými pokrokmi v liečbe. V októbri ma zaliečili Solu-Medrolom a to mi veľmi pomohlo,“ spomína. Problémom tak podľa Barbory nebola iba bežná obrna lícneho nervu. Zápalový proces súvisiaci s roztrúsenou sklerózou zasiahol nervový systém výraznejšie a liečba, ktorú dostala na začiatku, jej podľa jej skúsenosti nestačila.
Dnes o paréze a diagnóze hovorí aj preto, že jej píšu ľudia, ktorí prežívajú niečo podobné. „Najčastejšie sa ma pýtajú, prečo sa ich stav zlepšuje tak pomaly. Nervy sa naozaj liečia ultra pomaly. Takže ak to niekto práve prežíva, musí byť trpezlivý.“
Po skúsenosti s parézou si Barbora navyše začala všímať, že pri chorobe alebo únave cíti zmeny najskôr na tvári. Nie je si istá, či ich vidia aj ostatní, no sama ich na sebe rozpozná.
„Človek je na sebe veľmi zameraný a pozná sa. Vie, že by to mohlo byť lepšie,“ priznáva Barbora a zároveň dopĺňa, že sa počas toho obdobia naučila vnímať vlastnú tvár oveľa zhovievavejšie. Uvedomila si, že úplne symetrická tvár v skutočnosti neexistuje.
Zdroj: Archív respondentky Barbory
Skúsenosť s parézou zmenila aj Barborin pohľad na vzhľad a starnutie. Keď sa nemohla hýbať jednou stranou tváre, začala závidieť ľuďom niečo, čo predtým možno považovala za samozrejmosť – vrásky. „Keď som tie vrásky nemala, tak som ich zúfalo chcela. Chcela som, aby sa mi tá tvár hýbala a aby tie emócie išli von tak, ako majú, aby neboli uväznené v mojom tele,“ vysvetľuje.
Dnes sa o svoju tvár stále stará. Chodí na masáže, face yogu či kozmetiku. Nie však preto, že by sa snažila za každú cenu zastaviť starnutie. Oveľa viac jej záleží na tom, aby si zachovala pohyblivosť tváre. „Hoci na sebe stále vidím nedostatky, všimla som si, akú mám úspornú mimiku, čo je vlastne šťastie. Vďaka tomu asymetria na mojej tvári nie je taká viditeľná,“ hovorí Barbora.
Paréza však nebola posledným neurologickým problémom, ktorý zažila. Ešte pred nastavením dlhodobej liečby prišiel ďalší atak. Tentoraz sa problém prejavil na druhej strane tváre, no nešlo o ochrnutie. „Bol to senzorický atak. Vôbec som necítila dotyk tváre, ucha ani ruky, bolo to veľmi zvláštne.“
Druhý atak zároveň ovplyvnil ďalší postup pri výbere liečby. Keďže išlo o ďalší prejav ochorenia, tentoraz na opačnej strane tváre a s poruchou citlivosti, splnila podmienky na nasadenie účinnejšej liečby. Barbora hovorí, že roztrúsená skleróza je ochorenie, ktoré môže u každého človeka vyzerať úplne inak. Sama predtým predpokladala, že pri jednej diagnóze budú mať ľudia približne rovnaké príznaky.
„My všetci sme s rovnakou diagnózou, ale úplne iní. Máme lézie, takzvané bodky na mozgu, a každý ich má úplne iné. Niekto môže mať mozog plný lézií a klinicky takmer nič a niekto môže mať dve a byť na vozíku,“ opisuje ochorenie laicky.
Diagnóza Barboru prinútila prehodnotiť, ako vlastne žije
Po tom, čo sa Barbora dozvedela diagnózu, zmenila aj svoj život. Predtým pracovala ako account manažérka v reklamnej agentúre. Vyštudovala ekonómiu a pôvodne si predstavovala, že bude pokračovať v marketingu – postupne sa vypracuje na vyššie pozície. Dnes učí jogu a venuje sa modelingu.
Zdroj: Archív respondentky Barbory
Práca predtým ju bavila. Bola však rýchla, náročná a spojená s veľkým tlakom na výkon a výsledok. „Ja som vždy mala rada náročnú prácu a veľmi rada pracujem. Ale toto bolo asi v tej chvíli, navyše kombinované s materstvom, jednoducho príliš náročné,“ hovorí.
Barbora zdôrazňuje, že nechce tvrdiť, že jej ochorenie spôsobila práca alebo stres. Sama však hovorí, že diagnóza ju prinútila pozrieť sa na svoj život inými očami a premýšľať, v akom prostredí a tempe chce fungovať. „Dnes sa na to pozerám inak a volím iné formy spolupráce. Zmenila som aj svoj životný štýl. Začala som viac premýšľať o tom, čo mi robí dobre, a niektoré veci, aj vzťahy, som výrazne obmedzila.“
Modeling pritom nebol nový sen. Barbora o ňom premýšľala už dávno. Predtým však sama sebe hovorila, že na to nemá a že by to nedávalo zmysel. „V jednej chvíli som si povedala: Fuck it. Tak to skúsim. Možno tá zamrznutá tvár bola momentom, kedy som sa mala zastaviť a premyslieť si, ako nakladám sama so sebou, so svojou energiou.“
