Kvetinárka Monika: Dušičkové aranžmány predávam aj za 100 eur. Niekedy som podľa kalendára vedela, koľko zarobím

Všeobecne je to od 30 eur vyššie. Robím bežne aj za 80 či 100 eur, tu mám vyložené niektoré za 130 eur a predávajú sa. Ľudia sem prídu a niektorí povedia, že majú vopred stanovený rozpočet, podľa toho potom riešime veľkosť a čo tam dáme. Ale väčšina zákazníkov je rozhľadená a vie, koľko taká práca stojí.

A tá zvyšná časť?

Prídu sa opýtať, prečo je to na mestskej tržnici oveľa lacnejšie. 

Čo im odpoviete?  Že moje kvety majú oveľa vyššiu kvalitu. Každoročne sem príde stará babička, ktorá mi povie, že radšej investuje u mňa viac peňazí, ale ten aranžmán na hrobe vyzerá inak a vydrží oveľa dlhšie než lacnejšie alternatívy. Ja chápem každého človeka, veď máme dobu, akú máme, a nie každý si to môže dovoliť. Z mojej strany sa snažím vyhovieť takmer každému. 

Čas Dušičiek už teda nie je najrušnejším obdobím v roku? 

U mňa už nie, niekde ale určite áno. Trávim tu stále veľa času, jasné, že pred Dušičkami pracujem na vyššom počte objednávok, ale keď to mám spriemerovať na celý rok, nie je to nejak oveľa viac hodín oproti iným obdobiam.

A kedy je teda v roku najrušnejšie na objednávky?

Valentín, Vianoce a Deň matiek, to sú naozaj silné obdobia. Ale žiadna kvetinárka nemôže povedať, že má celý rok 365 dní kšeft, je to na obdobia, na konkrétne dni a záleží od toho, ako si kto rozdelí prácu. Ja som tu často napríklad aj cez víkend.

A kedy predáte najviac tovaru? 

Valentín, Deň matiek a Deň žien. To je fakt citeľný rozdiel. Mám takú internú srandu a niekdajší zvyk, že kedysi som presne podľa kalendára menín vedela, kedy bude silný predaj. Viera, Natália, Mária, Jozef, Anna, to sú najsilnejšie mená, ktoré zabezpečili perfektný kšeft. Dnes sa podľa toho už príliš nedá orientovať. Dnes to vymenil ten spomínaný Valentín. 

Spomeniete si na nejaký netradičný valentínsky zážitok s klientom? 

Pravidelne sa mi tiež stáva, že prídu alebo volajú minútu pred zatváračkou. Ja tvrdím, že problém to nie je, pretože keď mám nejaké kvety, vždy sa dá niečo vymyslieť. Ale pamätám si na dobrý vianočný bizár. Pracujem aj na Štedrý deň doobedu, potom sadáme do auta a ideme k mojim rodičom asi 400 kilometrov od Bardejova. Pred záverečnou prišiel pán kúpiť ružu, ale nebol o tom presvedčený. Hovorila som mu, že zatváram a na pár dní som preč. Na druhý deň mi zvoní telefón, bol 25. december a pán sa ma pýta, či mu prídem predať tú ružu. Na moju otázku, či mám prísť kvôli jednej ruži 400 kilometrov, odpovedal: „a prišli by ste?"“ Hovoril, že jeho žena najprv nechcela kvet a potom sa rozhodla, že chce. To bol bizár. Ale toto je fakt jeden z milióna, ostatní ľudia sú veľmi milí, ochotní a chápaví. 

Sú vtedy ľudia ochotní platiť v strese na poslednú chvíľu viac? 

Neviem, pretože nerozdeľujem podľa toho cenu, haha. Ak nerátame stres a poslednú chvíľu, robila som už na narodeniny či svadby aj kytice či aranžmány za 400 či 500 eur. Ale zas, nie je to každý týždeň, je to naozaj zriedkavé.

Máte tu toho dosť veľa. Čo robíte s kvetmi, ktoré nepredáte? 

Veľa? Ale choďte, to je ešte málo. Ale k veci, mám šťastie, že predám toho dosť veľa a ostáva málo. A čo ostane, rozdám, vezmem si domov alebo jednoducho vyhodím. Podľa toho, čo ako dlho vydrží.

Ľudia dnes kupujú často lacné kytice v supermarketoch, niekedy vydržia dva týždne, niekedy dva dni. V čom je tam rozdiel?

Kvet sa delí podľa ceny a kvality a akosti. Keď berú veľké reťazce kvantum kvetov nižšej akosti, sú lacnejšie a im nevadí, že niektoré vydržia dlho a niektoré veľmi krátko.

Akú najväčšiu chybu robia ľudia najčastejšie pri kvetoch? 

Že nezrezujú a nezostrihávajú ruže alebo kvety, ktoré si to pýtajú a vyžadujú, pretože im vyschnú stonky za pár minút.

A medená minca vo váze, vážne to pomáha?

Nie je to mýtus, niektorým kvietkom to reálne pomáha. Najčastejšie sa hádže pri tulipánoch, ale dôležitejšie ako minca je len trocha vody, tulipán nemá rád veľa vody.