„Zapni sa, nalaď sa, vypadni“, je hádam najznámejšia veta Timothy Learyho.
Hoci kvetinové obdobie v 60. rokoch býva často spájané s prehnaným voľnomyšlienkárstvom, sexuálnou revolúciou, drogami a ostatnými kontroverznými spôsobmi života, menej si uvedomujeme fakt, že práve v týchto rokoch nastal boom v oblasti skúmania ľudskej psychiky a ľudského vedomia. Neprehliadnuteľnou osobou v tomto smere bol bezpochyby Timothy Leary. Ničiteľ zabehnutých lekárskych postupov v oblasti psychológie a psychiatrie, filozof, spisovateľ, vizionár a v neposlednom rade propagátor LSD. Vo svojej dobe bol veľmi kontroverznou osobnosťou, človek vysokého intelektu, ktorý odmietal ísť vyšliapanou cestou. Bol charizmatický vodca a rodený rečník, mal schopnosť zdieľať nové poznatky širokej verejnosti a presviedčať o ich správnosti. Viac než 7 rokov svojho života strávil v niekoľko desiatkach väzníc po celom svete. Do povedomia amerického ľudu vstúpil ako priekopník výskumu psychedelických drog. Sám Richard Nixon, vtedajší prezident Spojených štátov, ho označil za nepriateľa Ameriky. K vyjadreniu prišlo najmä preto, že Timothyho postoje a myšlienky búrali celé sociálne zriadenie štátu.
Timothy Francis Leary sa narodil v 20. rokoch minulého storočia v meste Springfield v štáte Massachusetts. O jeho detstve sa veľa nevie, známe je však to, že bol nadmieru ovplyvnený starým otcom, ktorý mu vždy hovoril, aby robil niečo, čo ešte nikto pred ním a aby nikdy nešiel bezhlavo s davom. Mladý Timothy sa ako dvadsať ročný rozhodol ísť študovať na prestížnu vojenskú akadémiu West Point, z ktorej však roku 1943 odišiel pre neakceptovanie vojenských autorít. V tej dobe nemal s drogami žiadne skúsenosti. Následne skúsil štúdium psychológie na University of Alabama, z ktorej získal bakalársky titul, v roku 1946 sa pozdvihol o úroveň vyššie, keď dokončil aj magisterské štúdium na Washington State University. No stále to nestačilo, a tak v roku 1950 vychádza z University of Columbia ako Ph.D v oblasti klinickej psychológie. Nasledujúcich 5 rokov tu pôsobil na poste odborného asistenta. Timothyho kariéra vyvrcholila pozíciou profesora na Harvardskej univerzite. Práve tam sa po prvýkrát stretol s psychedelickými drogami a ich dopadom na ľudskú myseľ.
Nasledoval silný zvrat v jeho živote, keď po prvýkrát (vo veku 40 rokov) vyskúšal na dovolenke v Mexiku magické hríby. Learyho prvý trip mal obrovský dopad na jeho nazeranie na svet. Po predošlej skúsenosti začal triezvu myseľ nazývať statickou a uzavretou. Tiež bol uchvátený skúmaním zvyšovania inteligencie či predĺžením života pomocou chemických látok. Nasledovalo prehodnocovanie doterajšieho života, ako aj rozhodnutie stať sa psychológom. Po návrate na Harvard začal spolu s profesorom Harrym Murrayem organizovať výskum psilocybínu a LSD. Experiment niesol názov Harvard Psilocybin Project, ale skôr, než mohol dosiahnuť významnejších výsledkov, média vykreslili LSD ako novú nebezpečnú drogu. Vďaka tomu sa čoskoro stalo LSD nelegálnym a všetky Learyho pokusy boli ukončené. Následne sa od nich dištancovala celá akademická obec. Keďže cítil neskutočnú vášeň v objavovaní ľudského vedomia, obetoval profesionálnu kariéru a v pokusoch pokračoval na vlastnú päsť na farme Millbrook, kde spolu s kolegami založili International Foundation for Internal Freedom (IFIF). Behom tohto obdobia navštívil Japonsko, Indiu a iné východné kultúry. Leary sa na výskumnej scéne v oblasti psychedelík objavil pomerne neskoro, no behom chvíľky sa stal idolom alternatívnej kultúry. V roku 1967 vypustil z úst hádam jeho najznámejšiu vetu: „zapni sa, nalaď sa, vypadni“, alebo v originálnom znení "turn on, tune in, drop out". Mnoho ľudí to aplikovalo v praxi najmä pomocou psychedelík. Ako prvý zaviedol termín „set and setting“ v oblasti výskumu drog.
Timothy leary spolu s Johnom Lennonom a Yoko Ono
Okrem skúmania ľudskej psychiky sa v 70. rokoch začal zaujímať o kybernetiku. Založil si vlastnú softwarovú spoločnosť. Nadšene podporoval prichádzajúcu počítačovú revolúciu. Bol veľmi uchvátený novými technológiami ako boli krionika alebo nanotechnológie. Po nástupe internetu tvrdil, že web je LSD budúceho storočia. Videl v ňom obrovský potenciál, ktorý má silu otvárať dvere vnímania. Learyho rodinný život však za veľa nestál. Po samovražde prvej ženy nasledovali ďalšie tri rozvody a samovraždu nakoniec spáchala v roku 1990 aj jeho dcéra. Keď sa v roku 1995 dozvedel, že má neoperovateľnú rakovinu prostaty, bol doslova nadšený. V jednom rozhovore povedal: „Teším sa na najúžasnejší zážitok, ktorý mi život prinesie“. Pre iných zdrvujúcu správu oznámil svojej rodine a priateľom ako úžasnú novinu. Smrť nazval tretím dejstvom. Do sedemdesiatky holdoval aj naďalej drogám, no alkoholu a cigariet sa nevzdal nikdy. Zomrel vo veku 75 rokov vo svojom dome v Beverly Hills obklopený rodinou a priateľmi. Okolo jeho smrti sa vynorilo mnoho mýtov (bol vynesený do vesmíru, krionicky zmrazený), pravda však je, že bol spopolnený.
