Peugeot 208: Je auto roka 2020 ideálnym vozidlom pre mladého človeka? (Test)

Doporučeno

Je nový Mercedes-Benz GLS králem největších luxusních SUV? Zjišťovali jsme v podrobném testu 19. dubna 2020 v 15:13

Zadné svetlá sú efektne prepojené, čím sa opticky vozidlo ešte rozšírilo. Vzadu si následne našiel miesto nárazník s opticky naznačeným difúzorom a relatívne veľký strešný spojler, vďaka čomu 208-čka získava športovejší charakter. 

Síce sú to len detaily, osobne sa nám veľmi páčia aj emblémy a plakety na miestach, kde ich málokto používa – na C-čkovom stĺpiku je nápis verzie, zatiaľ čo vpredu nad znakom v maske na kapote označenie modelu. Tak trochu to dodáva luxusnejší a hodnotnejší dojem. Zároveň nás potešil aj pomerne veľký a priznaný výfuk, čo je v dnešnej dobe stále väčšou raritou, najmä, ak nejde o žiadnu športovú verziu.

Interiér

Už pri teste novej 508-čky sme označili francúzsky i-Cockpit, teda malý volant a navrchu umiestnené budíky, za nie príliš šťastné riešenie. Problémom je totiž nájdenie ideálneho posedu – vidieť na budíky a zároveň mať volant v prirodzenej polohe, nech nezavadzia nohám. V 208-čke sme si osobne našli "ideálny" posed lepšie, dokonca má vodič aj lepší výhľad na budíky.

Stále sme ale názoru, že toto riešenie zbytočne odrádza od kúpy vyššie či silnejšie osoby, ktorým špecifická pozícia za volantom vyslovene prekáža. Na druhú stranu, malý volant k malému autu perfektne sadne, plusom sú zároveň ešte vyššie osadené budíky – vodič na ne ponad volant lepšie vidí a zároveň takto umiestnené budíky viac-menej suplujú head-up displej.

V našom prípade sme mali dokonca možnosť vyskúšať tzv. 3D i-Cockpit, teda budíky s dvomi displejmi – na pozadí sú zobrazené sekundárne informácie a hlavná téma, na ktorú sa následne holograficky z vrchného displeja premieta rýchlosť či otáčky.

Naživo to vyzerá veľmi efektne a hodnotne. Nechýbajú pritom ani viaceré štýly zobrazenia, medzi ktorými prebieha efektná animácia.

Na dizajn samotnej palubnej dosky si sprav svoj vlastný názor. Vyzerá veľmi moderne, sviežo a do istej miery aj nadčasovo. Centrom palubovky je až 10,25" displej multimediálneho prostredia. Zaslúžilo by si lepšiu intuitívnosť, grafické zobrazenie je ale dobré. Navyše, plusom je podpora Apple CarPlay či Android Auto, i keď nie bezdrôtová.

Mimoriadne efektne pôsobí aj spodný panel tlačidiel. Ide o kombináciu fyzických a dotykových prvkov. Ovládanie chce zvyk, následne sú ale obsluha multimediálneho systému i nastavenia auta intuitívne. Istý problém predstavuje len tlačidlo vyhrievania sedadiel, ktoré spoza volantu nevidieť a jeho použitie nie je často úplne jednoznačné.

Aj tu ale platí, že 208-čka je ďalší nový Peugeot, pri ktorom sme ostali prekvapení, čo do jeho útrob natrepali, obzvlášť, ak ide o segment malého auta. Iste, testovaný kúsok stál 20-tisíc €, okrem panoramatickej strechy sme si ale užívali aj masážne funkcie, elektricky ovládané a športovo strihnuté kožené sedadlá alebo kompletne bezkľúčový systém. Ten dokonca funguje samostatne vzhľadom k vzdialenosti od vozidla. 

Okrem toho nová generácia ponúka kompletne LED-kové osvetlenie, ambientné podsvietenie, USB aj USB-C vstup či bezdrôtovú nabíjačku. Plastov má 208-cka dosť, veľa z nich je ale mäkčených a zároveň hodnotne skombinovaných s akože karbónovými dekórmi a kožou.

Motor & Jazda

Peugeot v prípade novej 208-čky okrem elektrickej verzie a naftovej 1,5-ky vsádza výhradne na jeden benzínový trojvalec ponúkaný v 3 výkonnostných stupňoch. Nám sa do rúk dostalo konkrétne stredné vyhotovenie. Považujeme ho za najideálnejšiu možnosť, ak neberieme do úvahy elektricky variant, ktorý papierovo vyzerá viac než schopne. 

Papierové údaje sú teda nasledovné – preplňovaný 1,2-kový PureTech disponuje výkonom 74 kW / 100 koní, zatiaľ čo krútiaci moment je na úrovni 205 Nm. Akcelerácia z 0-100 km/h trvá pod 10 sekúnd, maximálna rýchlosť je 188 km/h. 

Na rovinu povieme, bolo cítiť, respektíve počuť, že je to trojvalec. Nejde ani tak o tie povestné trojvalcové vibrácie, no 208-čka najmä po zvukovej stránke prezradí, o čo ide.

 
To ale nepovažuj za kritiku, na trojvalec ako taký nemôžeme povedať jedno krivé slovo. Ostatne, ide o dobre známy, posledné roky oceňovaný agregát. Zvukový prejav sa nám navyše páčil, má taký hutnejší prejav, dokonca, keď zvolíš športový režim, zvuk ešte zhrubne a celé auto získa športový temperament.

V režime Sport decentne stuhne riadenie, no hlavne sa zmení odozva na plyn. Motor je skutočne veľmi pružný, neraz stačí len podradiť, motor sa nadýchne a zatiahne.  Boli sme prekvapení, aký je trojvalec čiperný a to ešte nie je ani najsilnejšia 130-koňová verzia. 

S tým ale úzko súvisí prevodovka. Náš kúsok mal totiž 6-stupňový manuál, k dispozícii je ale aj 8-stupňový automat (v danej triede vcelku unikát). Osobne sme zástancovia skôr automatov, ale je tu jedno veľké ale.

Drvivá väčšina automatických prevodoviek v bežných autách skrz emisie podtáča motory, čím de facto pocitovo utlmujú výkon motora. Nevieme, ako je to v 208-čke s automatom, v našom aute však stačí podradiť, vytočiť a motor si krásne ťahá aj cez 5-tisíc otáčok, kde by bežný automat už dávno radil vyšší stupeň.

Keď sme si prvýkrát sadli do testovačky, nemilo nás zaskočil tvar radiacej páky – je pomerne ďaleko od palubovky, no hlavne je dosť vysoká. Časom sme si ju ale obľúbili, pri ostrejšej jazde totiž pripomína rally autá. Jej chod je príjemný, i keď trošku gumený a má aj dlhšie dráhy. Dovolíme si ale tvrdiť, že predovšetkým vďaka manuálnej prevodovke 208-čka žije – nelovíš s ňou výkon, lebo ho máš hneď po ruke.

Tým pádom si ale, pochopiteľne, manuál vypýta svoju daň, ktorou je spotreba. Pokiaľ totiž trojvalec blázniš, na papierových necelých 6 litrov zabudni. Náš dlhodobý priemer reprezentujúci ofenzívnejšiu jazdu atakoval takmer 7 litrov. Ak sme to prestali hrotiť, spotreba o liter klesla.

Miestami sme však mali trošku zmiešaný pocit z podvozku. V drvivej väčšine času si auto dokáže poradiť s nástrahami našich ciest na 17-kach až nečakane bravúrne. Vo všeobecnosti sa pritom správa veľmi isto a môžeme povedať, že je naladené skôr tuhšie. Akonáhle to ale začneš siliť, auto citeľne znervóznie. 

Vo vysokých rýchlostiach musíš kvôli malému volantu viac korigovať smerovú stabilitu, nie je až tak pokojné a zároveň sa o slovo zbytočne skoro a často hlási ESP.  Časom sme však pochopili, že za zmiešané pocity nemôže ani tak to auto, ale naše nastavenie, respektíve očakávania – keď sa na 208-čku pozrieme zvonku, okamžite v našich očiach vidíme malý hot-hatch (warm-hatch), preto máme chuť jazdiť agresívne. Toto ale warm/hot-hatch nie je.

Inými slovami, 208-čka vyzerá lepšie, ako v skutočnosti jazdí. Aby sme sa ale pochopili, jazdí výborne, lenže ak poriadne pritvrdíš, dá na zreteľ, že i keď na prvý pohľad pôsobí agresívne, na vyslovene agresívnu jazdu stavaná predsa len nie je. 

Ak si ale odmyslíš, ako fantasticky nová 208-čka vyzerá a začneš jazdiť normálne, zrazu zistiš, že jazdí oveľa lepšie, ako od bežného, nešportového malého auta očakávaš.