S týmito faktmi si antivaxeri neporadia. Vyvraciame 10 najčastejších argumentov, prečo sa nedať zaočkovať

Strávili sme dlhé hodiny analyzovaním diskusie pod príspevkami najznámejších odporcov očkovania proti koronavírusu, aby sme zistili, čo niektorých Slovákov motivuje k tomu, aby odmietli vakcínu proti koronavírusu. Najfrekventovanejšie a najlajkovanejšie príspevky v komentároch sme si (v niektorých prípadoch doslovne) zapísali a odniesli ich slovenským vedcom a analytikom, aby na ne presvedčivo odpovedali. 

Argumenty antivaxerov v článku vyvracajú: 

• Zuzana Baťová, riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv
• Martin Smatana, analytik a bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky
• Boris Klempa, vedec z oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied
• Peter Sabaka, infektológ

Vyvracať argumenty antivaxerov nie je jednoduché, často totiž nechcú počuť fakty, neveria štatistikám ani dátam, z ktorých vychádzajú. Na Slovensku je zaočkovaná takmer polovica populácie, a ak by každý z nás aj vďaka nasledujúcim riadkom presvedčil aspoň jedného človeka, kolektívnou imunitou by sme si s rozširujúcim sa variantom delta poradili aj bez zatvárania ekonomiky a preplnených nemocníc. 

V opačnom prípade hrozí lockdown a tretia vlna, ktorá si môže vyžiadať viac obetí ako druhá. 

Základným faktom je, že akékoľvek hrozby spojené s vakcináciou sú neporovnateľne menej život a zdravie ohrozujúce ako nákaza koronavírusom. Hoaxy a dezinformácie sa najčastejšie týkajú izolovaných prípadov a väčšinou je takmer nemožné nájsť ich pôvodný zdroj, keďže ich tvoria jednotlivci na sociálnych sieťach. Práve tak ich môžeme odlíšiť od pravdivých správ, štúdií a reálnych údajov, ktoré majú autora a zdroj. 

Antivaxeri: Vakcína je smrtiaca alebo z vás urobí minimálne mrzáka. Je to vojna namierená proti bežným ľuďom.

Faktický argument Zuzany Baťovej (ŠÚKL): 

Existuje kategória závažných nežiaducich účinkov, ktoré však nemusia mať „vážne následky“. Takéto závažné nežiaduce účinky sa spravidla objavia až pri používaní vakcíny „v reálnom svete“, teda mimo klinických skúšaní, keďže sa objavujú v menej ako jednom z 10 000 prípadov. Liekové agentúry majú mechanizmy, aby ich zachytili (napríklad aj hlásenie podozrení na nežiaduce účinky) a vedeli prijať potrebné opatrenia. Opatrenia sú najčastejšie vo forme upozornení pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov, prípadne môže pribudnúť nová kontraindikácia (ako napríklad syndróm kapilárneho úniku) a podobne. 

Po vektorových vakcínach Vaxzevria (Astrazeneca) a COVID-19 Vaccine Janssen (Johnson and Johnson) sa napríklad môže vo veľmi zriedkavých prípadoch objaviť trombóza v kombinácii s trombocytopéniou, čo sú prípady nezvyčajných krvných zrazenín, ktoré boli aj medializované. Ide o vážnu diagnózu, ktorá však pri včasnej diagnostike a liečbe nemusí byť smrteľná. Aj my ako ŠÚKL sme viacnásobne komunikovali príznaky, keď je potrebné bezodkladne vyhľadať lekára, ako napríklad veľmi silná bolesť hlavy, ktorá neustupuje ani po analgetikách, veľmi silná bolesť brucha, poruchy videnia, drobné krvné škvrny na pokožke, opuch dolných končatín či dýchavičnosť. Takéto nežiaduce účinky sa však vyskytujú veľmi zriedkavo – u menej ako 1 z 10 000 očkovaných. 

Ešte zriedkavejší je tzv. syndróm kapilárneho úniku pri týchto dvoch vakcínach, ktorý sa prejavil v jednotkách prípadov celosvetovo. 

 
V súčasnosti sa skúma aj spojitosť medzi Guillanovým-Barrého syndrómom a týmito dvoma vakcínami. Opäť však ide o extrémne zriedkavé prípady. 

Po mRNA vakcínach existuje možný súvis so zápalovými ochoreniami srdca (myokarditída a perikarditída), a hoci znejú tieto ochorenia hrozivo, zväčša majú mierny priebeh. V Európskom hospodárskom priestore bolo nahlásených v súvislosti s myokarditídou 145 prípadov po vakcíne Comirnaty a 19 prípadov po vakcíne Spikevax, pri perikarditíde išlo o 138 prípadov po vakcíne Comirnaty a 19 po vakcíne Spikevax. Do konca mája 2021 bolo v EHP podaných približne 177 miliónov dávok vakcíny Comirnaty a 20 miliónov dávok vakcíny Spikevax. Päť z týchto prípadov bolo smrteľných, išlo o pacientov vo vysokom veku alebo s inými pridruženými ochoreniami. Takisto existujú príznaky, keď treba spozornieť a vyhľadať lekára. Sú to dýchavičnosť, bolesť na hrudníku či prudký tlkot srdca, ktorý môže byť nepravidelný. 

Aj keď poznáme takéto závažné nežiaduce účinky vakcín, sú natoľko zriedkavé, že celkové prínosy vakcín aj naďalej prevyšujú ich riziká.

Faktický argument infektológa Petra Sabaku: 

Vakcíny boli podané na svete už viac ako miliarde ľudí, v prípade ktorých sa hlásia akékoľvek nežiaduce účinky. Vďaka tomu v USA objavili aj veľmi zriedkavé nežiaduce účinky, ako trombózy s trombocytopéniou pri Astrazenece. Práve skúsenosť s touto vakcínou je najlepším dôkazom, ako je systém citlivý na zistenie prípadných závažných nežiaducich účinkov, a zároveň dôkazom, že sa nič netutle.

Antivaxeri: Vakcína je experimentálny biochemický odpad. Ak by bola taká účinná, politici a najbohatší ľudia celého sveta by boli dávno zaočkovaní.

Faktický argument Zuzany Baťovej (ŠÚKL): 

V prípadoch, ak je ochorenie nebezpečné, rozšírené a hovoríme už o pandémii, platí, že vakcíny môžu byť registrované podmienečnou registráciou, keďže ich použitie prináša pri prevencii ochorenia veľký benefit v porovnaní s nebezpečenstvom, ktoré hrozí pri ochorení samotnom. Pandémia covidu má bezprecedentné rozmery.

Zároveň vakcíny (ako aj mnoho ďalších liekov) sú predmetom ďalšieho monitorovania, ktoré umožňuje rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti vakcín. 

V prípade registrácie vakcín proti covidu-19 prebiehajú na európskej úrovni zrýchlené schvaľovacie procesy. 

Rolling review – priebežné hodnotenie – je jedným z regulačných nástrojov, ktoré Európska lieková agentúra používa na urýchlenie posúdenia vakcín počas stavu ohrozenia verejného zdravia. Za normálnych okolností sa posudzovanie lieku začína v momente, keď výrobca liekovej agentúre dodá kompletnú dokumentáciu a formálnu žiadosť o registráciu. Pri rolling review lieková agentúra kontroluje údaje priebežne – tak ako sú k dispozícii počas prebiehajúcich štúdií. Keď EMA rozhodne, že výrobca dokumentáciu skompletizoval, vyzve ho na podanie formálnej žiadosti. Rýchlosť procesu priebežného hodnotenia teda závisí od výrobcu a rýchlosti, akou dodá všetky potrebné údaje.

Podmienečná registrácia znamená, že v čase vydania registračného rozhodnutia žiadateľ nedodal údaje o účinnosti a bezpečnosti lieku v takom rozsahu, ako sa štandardne vyžaduje. Aj v takomto prípade musia prínosy lieku prevažovať nad potenciálnymi rizikami spojenými s neúplnými údajmi. Držiteľ rozhodnutia o podmienečnej registrácii je následne povinný dodať doplňujúce údaje v stanovených lehotách. 

 
Aj pri podmienečnej registrácii musí byť dostatočne preukázaná bezpečnosť, kvalita a účinnosť vakcíny. Pre vakcíny na prevenciu ochorenia covid-19 bol zavedený dodatočný plán monitorovania ich bezpečnosti nad rámec už platnej legislatívy: mesačné reporty o bezpečnosti vakcín, vykonávanie postregistračných štúdií o ich bezpečnosti a účinnosti a iné.

Pozn. red. – Zaočkovaní sú americký prezident Joe Biden, ruský prezident Vladimir Putin, nemecká kancelárka Angela Merkelová, prezident Francúzska Emmanuel Macron, šéfka EK Ursula von der Leyenová, pápež František, podnikateľ Bill Gates a pravdepodobne aj Jeff Bezos, ktorý nedávno navštívil udalosť, kde bola podmienkou kompletná vakcinácia. O lídroch arabských a ázijských krajín je informácií menej. 

Antivaxeri: Ten, kto dá zaočkovať svoje dieťa, by nemal byť rodičom. Vakcínu pre deti nad 12 rokov ešte len klinicky testujú. 

Faktický argument Zuzany Baťovej (ŠÚKL):

Pred podávaním vakcíny deťom musela byť najprv schválená tzv. pediatrická klinická štúdia nielen z odborného, ale aj etického pohľadu.   

Štúdia je ukončená, bolo do nej zapojených vyše 2 000 detí. Ukázala 100 % účinnosť vakcíny. Z používania vakcíny v „reálnom svete“ mimo klinických skúšaní sa nepreukázali žiadne nové riziká pre túto populáciu. 

Je, samozrejme, žiaduce poradiť sa s ošetrujúcim lekárom. Celkovo sa odporúča aj očkovanie detí, a to z viacerých príčin. Aj deti sú ohrozené závažným priebehom ochorenia covid-19 a tzv. long covidom. Všetci tiež chceme, aby sa obnovila riadna školská dochádzka, k čomu očkovanie môže len pomôcť. Okrem toho sú deti prenášačmi ochorenia a podľa dostupných údajov vakcína zmenšuje prenos vírusu. 

 
Takisto je kategória detí od 12 rokov, ktoré majú chronické ochorenia či diagnózy, pre ktoré sú rizikové z pohľadu covidu. Mnohí rodičia preto čakali na schválenie vakcín aj pre túto vekovú kategóriu. 

 
Bezpečnosť očkovania u detí sa skúma aj naďalej – či už prostredníctvom klinických skúšaní, alebo systémov hlásenia podozrení na nežiaduce účinky. Nepredpokladá sa však, že by sa v tejto vekovej skupine vyskytli iné nežiaduce účinky, ako sú už známe z používania vakcíny od 16 rokov. 

Percentuálne sa pomer vypočítať nedá, ale pomer prínosov a rizík je pozitívny ako pre dospelú, tak aj pre detskú populáciu od 12 rokov. Inak by nemohla byť vakcína v tejto vekovej skupine schválená. 

Faktický argument infektológa Petra Sabaku: 

Tretia fáza klinického skúšania už prebehla. Jej výsledky preukázali, že mRNA vakcíny sú u detí účinné a bezpečné. Výsledky boli publikované v najprestížnejšom lekárskom časopise NEJM.

 
Vakcíny sú, samozrejme, oveľa viac osožné u dospelých, obzvlášť u dospelých nad 40 rokov alebo s chronickými ochoreniami. Deti a mladí dospelí majú veľmi nízke riziko závažného priebehu, ale aj u nich nie je ťažký priebeh vylúčený a až do 20 % detí má po prekonaní covidu-19 postcovidový syndróm. Preto sa odporúča očkovať aj deti, ktoré majú aspoň 12 rokov. Samozrejme, dospelým – obzvlášť starším dospelým – sa vakcinácia odporúča oveľa dôraznejšie.

Antivaxeri: Je to experiment – ak sa mi niečo stane, poisťovňa mi nepomôže. Ak zomriem, neuznajú mi životnú poistku.

Faktický argument Martina Smatanu:

Argument, že ide o experiment a poisťovňa nepomôže, vychádza z misinterpretácie toho, že vakcíny sú síce zaregistrované v Európskej liekovej agentúre, ale len „podmienečne“. Toto si viacerí vysvetľujú tak, že lieky sú nebezpečné alebo experimentálne, a preto by to poisťovne nemuseli uznávať. 

Vôbec to tak nie je. Je pravda, že podmienečná registrácia sa vydáva vtedy, keď v čase vydania rozhodnutia žiadateľ nedodal údaje o účinnosti a bezpečnosti lieku v takom rozsahu, ako sa štandardne vyžaduje. Ale stále musel dodať dôkazy, že: 

• prínosy lieku prevažujú nad potenciálnymi rizikami spojenými s neúplnými údajmi,
• dostatočne preukázať bezpečnosť, kvalitu a účinnosť vakcíny.

Držiteľ rozhodnutia o podmienečnej registrácii je následne povinný dodať doplňujúce údaje v stanovených lehotách a v rámci covidových vakcín je tento proces doplnený nad rámec štandardných procesov či legislatívy o mesačné reporty o bezpečnosti vakcín, vykonávanie postregistračných štúdií o ich bezpečnosti a účinnosti a mnoho iných krokov. Z pohľadu ľudí, poisťovní a plnenia zmlúv teda nejde o žiaden experiment, ale o európskym regulátorom schválený produkt. Táto obava je teda neopodstatnená.

Antivaxeri: Vakcíny musia byť testované aspoň 10 rokov, aby sa zistili všetky vedľajšie účinky. 

Faktický argument Zuzany Baťovej (ŠÚKL): 

Žiadne pravidlo o 10-ročnom testovaní vakcín neexistuje. Vakcíny sa podávajú podľa očkovacej schémy, ktorá pozostáva z jednej, prípadne dvoch dávok. To znamená, že nejde o dlhodobé užívanie lieku, ako napríklad pri chronických chorobách. Po podaní vakcíny sa v tele vytvoria protilátky a samotná vakcína je telom rozložená do 3 – 5 dní. V súčasnosti nie sú pozorované a ani predpokladané dlhodobé následky použitia vakcín proti covidu-19. 

 
Dĺžka vývoja a testovania vakcíny je individuálna a závisí od typu ochorenia, na ktoré sa vakcína vyvinula. 

Výskum a vývoj vakcín sa uskutočňuje v niekoľkých krokoch, ktoré sú typické aj pre výskum a vývoj iných liekov. Vývoj vakcíny je veľmi zložitý proces, pre ktorý je najzásadnejšie určiť zložku, ktorá vyvolá imunologickú odpoveď. Aby bola vakcína účinná, kvalitná a bezpečná, je následne potrebné určiť, ktoré pomocné látky a v akom množstve má obsahovať. Následne môžu prebiehať predklinické štúdie, po ktorých nasledujú štyri fázy klinických štúdií.

Antivaxeri: Pri každej vakcíne sa počíta s vážnymi následkami v prípade 10 % zaočkovaných, len sa o tom nehovorí.

Faktický argument Zuzany Baťovej (ŠÚKL):

Žiadne takéto normy na percento vážnych nežiaducich účinkov neexistujú. 10 % je skutočne veľa a v prípade, že by vakcína v prípade 10 % zaočkovaných mala vážne následky, neprešla by registráciou a nemohla by sa používať. 

Treba tiež vysvetliť, čo je považované za vážne následky. Ide o trvalé poškodenie zdravia, invaliditu, dlhodobú hospitalizáciu, až úmrtie. Prechodná nepohoda, ako zvýšená teplota, bolestivosť ramena alebo nevoľnosť, neznamená vážne následky.  

Pri každej vakcíne sa veľmi striktne hodnotí predovšetkým jej bezpečnosť a vplyv na celé fungovanie organizmu, na jednotlivé orgány, tkanivá, systémy. Na každú štúdiu bezpečnosti sú vopred dané pravidlá. Napríklad čo sa týka skúmania reprodukčnej toxicity, bezpečnosť sa overuje na rôznych zvieracích modeloch, pred počatím, na vývoj plodu, dokonca aj schopnosť potomkov reprodukovať sa. U žien v produktívnom veku nič nenasvedčuje tomu, že by vakcíny akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovali schopnosť počať, priebeh tehotenstva či mali akýkoľvek vplyv na vývoj plodu.  

Bezpečnosť a účinnosť sa skúmajú v klinických skúšaniach, pri vakcínach proti covidu-19 do nich boli zapojené desiatky tisíc účastníkov. Každá z vakcín musela prejsť aspoň jednou veľkou klinickou štúdiou s 30 000 účastníkmi. Takýto počet je potrebný, aby sa ukázali nežiaduce účinky s frekvenciou najmenej 1 z 1 000. Celkovo sa „minimálne požiadavky“ na bezpečnosť definovať nedajú, je však nevyhnutné, aby prínosy vakcíny pri registrácii vysoko prevyšovali jej riziká. 

 
EMA nestanovila minimálny limit na účinnosť, keďže pri registrácii sa skúma celkový pomer prínosov a rizík. Vo všeobecnosti však bolo spoločnostiam odporučené preukázať aspoň 50 % účinnosť (proti symptomatickému priebehu ochorenia). 

 
Nároky sú kladené aj na diverzitu účastníkov; to sa týka aj etnickej či rasovej príslušnosti, ale najmä veku a zdravotného stavu. Keďže covid-19 je rizikový najmä pre starších ľudí a pacientov s chronickými ochoreniami, bolo potrebné, aby boli tieto skupiny zahrnuté do klinických skúšaní. 

Antivaxeri: Štatistiky antivaxerov hovoria v prospech nezaočkovaných. Američania zaočkovali iba 30 % obyvateľov, 90 % aktuálne hospitalizovaných v Izraeli sú práve zaočkovaní. Británia má rekordné čísla zaočkovanosti a zároveň nových prípadov nakazených variantom delta, napriek tomu tam nebudú nosiť rúška.

Faktický argument analytika Martina Smatanu: 

1. ad Spojené štáty: V USA majú zaočkovaných aspoň jednou dávkou 56,6 % populácie a obomi 48,8 %, a to napriek pomerne pomalému štartu. Po nástupe Joea Bidena do funkcie sa však očkovanie stalo prioritou a stanovil si cieľ do 100 dní od svojho zvolenia preočkovať 200 miliónov dávok, čo sa mu aj podarilo – a s rezervou pár dní. (theguardian)

Koncom apríla si následne stanovili, že by radi preočkovali 70 % dospelej populácie do 4. júla, čo je ich Independence day. Tento cieľ sa im síce nepodaril (dosiahli 67 %), ale celkovo to činí viac ako 172 miliónov zaočkovaných Američanov a každý deň k nim pribúdajú desiatky tisíc ďalších. Spojené štáty pritom vôbec nie sú krajina s najviac zaočkovanou populáciou. Veľká Británia, Izrael, Kanada či dokonca Maďarsko majú viac ľudí s aspoň jednou podanou vakcínou ako USA. (bbc)

2. ad Izrael: K poslednému zverejnenému dátumu (9. 7. 2021) mali v Anglicku spracovaných 123 620 prípadov covidu delta. 10,834 ľudí z toho mali obe dávky vakcíny, pričom až 71 392 nemalo ani jednu dávku. Celkovo zomrelo k dátumu 257 ľudí, z čoho v rizikovej skupine starších ako 50 rokov malo obe dávky vakcíny 116 ľudí, ale len 71 nemalo ani jednu. Znamená to, že očkovanie nefunguje alebo je menej efektívne, či dokonca škodí? 

 
Nie, vôbec. Ak sa pozrieme, koľko ľudí k danému dátumu malo obe dávky vakcíny, tak je to takmer 20 miliónov, pričom ani jednu dávku nemalo približne 2 milióny Angličanov. Inak povedané, v 10-násobne vyššej skupine mali 1,6-krát viac počet úmrtí. Ak by sme to prepočítali, aby obe skupiny boli porovnateľné, zistíme, že neočkovaní zomierajú 6-krát viac. Ak by sme porovnávanie rozšírili na všetky vekové skupiny staršie ako 18 rokov, tak by to bolo až 9-krát viac. 

 
V matematike sa tomuto klamu hovorí base rate fallacy. Ak 90 % zo všetkých vrážd tvoria praváci, znamená to, že praváci sú vo väčšej miere vrahovia a treba sa ich báť? Nie, iba ich je v populácii oveľa viac, ako pekne ilustruje aj samotné ministerstvo zdravotníctva na svojej sociálnej sieti.

To, že očkovanie funguje, je možné pozorovať aj na číslach z neočkovaných krajín. Ak sa pozrieme na krajiny, kde sa variant delta stal dominantou a majú rastúci počet prípadov (ako napríklad Rusko, Juhoafrická republika), a porovnáme to so spomínanou Veľkou Britániou, tak zistíme, že oboma dávkami majú k dnešku v UK zaočkovaných 52 %, v Rusku 13 % a v JAR necelé 3 %. Počet nových prípadov dosiahol v UK na milión obyvateľov 550, v JAR 320 a v Rusku 170. Počet úmrtí na milión obyvateľov je pritom 6 v JAR, 5 v Rusku, ale len 0,45 vo Veľkej Británii.

3. ad Veľká Británia: Očkovanie chráni na 92 – 95 % pred hospitalizáciou a 99+ % pred úmrtím, a to na základe štatistík zo samotného Anglicka a z Británie. Napriek najvyššiemu počtu nakazených za posledných 7 mesiacov vo Veľkej Británii rátajú, že v najhoršom scenári im bude denne zomierať 150 – 200 ľudí, čiže 6- až 8-krát menej ako počas vrcholu poslednej vlny. 

Áno, stále je to veľké číslo, ale v Anglicku sa na to pozreli pomerne chladne – pragmaticky. Variant delta je o 40 – 60 % agresívnejší ako alfa (britská mutácia) a z príkladov po celom svete vieme, že stačia okamihy, aby sa človek nakazil. Povedali si teda, že majú očkovaných viac ako 90 % rizikovej populácie, očkovanie pokračuje ďalej a radšej sa postupne „premoriť“ počas leta ako na jeseň, keď bude chladnejšie, viac ľudí v interiéroch a školách, čo by spôsobilo pravdepodobne ešte vyšší denný nárast, ako majú teraz. Aj preto sa rozhodli pre finálne uvoľnenie opatrení od 19. júla. 

Tento prístup má viacero kritikov zo strany lekárov, virológov či matematikov. Kritika je zameraná primárne na to, že aj keď majú veľkú mieru očkovania, stále sú milióny ľudí neočkované, ako napríklad deti. Vnímajú to preto ako neetický experiment. Áno, to je pravda, je to experiment, na ktorom sa všetky krajiny budú môcť poučiť. Zatiaľ im to však vychádza. Pri 550 nakazených denne na milión obyvateľov majú len 0,45 úmrtia, čo je približne 20-krát menej ako počas poslednej vlny pri porovnateľnom počte prípadov. 

Ak to teda zhrniem, krajiny, ktoré majú veľké percento preočkovanosti celej populácie a chránené rizikové skupiny obyvateľstva, zvažujú uvoľnenie opatrení ako v Anglicku, lebo sa neobávajú preťaženia zdravotného systému a tisícok mŕtvych.

Antivaxeri: Neplodnosť či problémy s plodnosťou môžu byť veľmi reálnym dôsledkom vakcinácie.

Faktický argument infektológa Petra Sabaku:

Neboli pozorované žiadne rozdiely v účinkoch vakcín medzi mužmi a ženami. Neboli pozorované ani žiadne účinky vakcín na plodnosť ako u mužov, tak u žien. Ani neexistuje mechanizmus, ktorým by k tomu malo dôjsť. Vplyvom na plodnosť sa, samozrejme, zaoberali rôzne experimenty na zvieratách ešte pred tým, než vakcínu vôbec začali testovať na ľuďoch, a neboli pozorované žiadne nepriaznivé účinky. Neskôr sa v štúdiách testoval aj vplyv na kvalitu spermií u mužov a na ovulačný cyklus u žien a nebol pozorovaný žiaden nepriaznivý vplyv.

(štúdia Nedostatok účinkov na ženskú plodnosť a prenatálny a postnatálny vývoj potomstva pri potkanoch)
(štúdia Má vakcína vplyv na IVF cyklus?)
(štúdia Parametre spermií pred a po podaní mRNA vakcíny proti covidu-19) 

Antivaxeri: Do dvoch rokov sa na Slovensku rozšíri počet onkologických ochorení v dôsledku mRNA génovej terapie. 

Faktický argument vedca Borisa Klempu (SAV): 

V prvom rade treba jednoznačne povedať, že mRNA vakcíny sa zo svojej podstaty nedajú považovať za génovú terapiu. Ide síce o veľmi modernú technológiu, pri ktorej sa do buniek vnáša mRNA génu pre výbežkový proteín, ale stále sú to vakcíny. Ich cieľom je teda prevencia ochorenia a nie terapia (teda liečba). K prevencii ochorenia prichádza tým, že mRNA vakcíny poskytnú prostredníctvom tvorby výbežkového proteínu imunitnému systému akýsi tréning pre prípadnú neskoršiu infekciu vírusom. Vlastne napodobňujú prekonanie ochorenia.

V tvrdení cítiť pri slovnom spojení génová terapia akýsi negatívny podtón, ktorý je však absolútne neopodstatnený. Génová terapia je síce ešte stále len v počiatkoch, no mohla by pomôcť liečiť mnohé nevyliečiteľné dedičné ochorenia, ktoré sú spôsobené mutáciou v konkrétnom ľudskom géne, napríklad cystickú fibrózu.

Spájanie mRNA vakcín s onkologickými ochoreniami sa neopiera o žiadny racionálny základ. V súčasnosti nepoznáme žiadny mechanizmus, akým by mRNA vakcína mohla spôsobovať tvorbu nádorov. Vpravená mRNA vakcína je v našom tele prirodzeným spôsobom, tak ako naša vlastná mRNA, odbúraná v priebehu 3 – 5 dní. Možnosť, že by po dvoch rokoch spôsobila vznik nádorov, je teda ťažko predstaviteľná. Spájanie mRNA technológie so vznikom nádorov je preto nielen neopodstatnené, ale má dokonca aj zľahka ironický podtón. Veľmi významnou oblasťou vývoja mRNA vakcín ešte pred pandémiou covidu-19 boli práve onkologické ochorenia. Firmy ako Moderna alebo Biontech mali ešte pred vypuknutím pandémie v klinických skúškach niekoľko mRNA vakcín zameraných popri infekčných ochoreniach (napr. vírus zika, HIV, chrípka) práve na liečbu nádorových ochorení (napríklad proti melanómu alebo nádorom prostaty). Práve tento technologický náskok im umožnil, že dokázali vyvinúť vakcínu voči SARS-CoV-2 tak rýchlo. V skutočnosti teda nie sú mRNA vakcíny „šité horúcou ihlou“, ale predstavujú vyvrcholenie minimálne desaťročného výskumu. Flexibilita mRNA technológie potom umožnila, že boli tieto desaťročné skúsenosti tak rýchlo využité aj proti novému vírusu. 

Antivaxeri: Čo je to za vakcínu, keď ju ľuďom tlačia nasilu a ponúkajú za jej pichnutie „úplatky“ vo forme lotérie?

Faktický argument analytika Martina Smatanu: 

Premeškali sme okamih, keď ľudia cítili „benefit“ z očkovania v podobe ochrany pred hospitalizáciou či úmrtím. Bolo to počas poslednej vlny, keď nám denne zomierali desiatky ľudí a každý deň sme pozerali v médiách hrozné príbehy preplnených nemocníc. Dnes, keď máme 6 prípadov denne na milión obyvateľov a takmer vyprázdnené nemocnice, nemáme faktor strachu, ktorý by motivoval ľudí dať sa zaočkovať. Sme národ, ktorý rýchlo zabúda – a aj pri tomto to, bohužiaľ, vidno.  

Alternatívne skúšajú viaceré krajiny viaceré lotérie či súťaže, keďže mnohí ľudia radi hrajú hry či stávkujú, ale primárny cieľ je ten istý – využiť čo najviac kanálov a faktorov, aby sa ľudia dali čím skôr zaočkovať. Pri variante delta totiž vieme, že vakcinácia je efektívna až po druhej dávke a rozdiel medzi dávkami je mesiac a viac, čiže aj keď dnes nemáme veľa prípadov, očkovať treba čím skôr. Potom, keď začne krivka prudko rásť, bude už, bohužiaľ, neskoro. 

Štátny Tipos skončil rok 2020 s rekordným obratom – o 26 % vyšším ako v roku 2019. Radi stávkujme, gamblujeme. Preto sa mi páči, že toto negatívum chceme využiť. Prvou krajinou, ktorá zaviedla lotériu o viaceré ceny, ako napríklad štipendium na univerzitu či finančné ceny, bolo Ohio. Lotéria prebieha napríklad aj v Moskve, kde sa hrá o 5 áut týždenne, a tento týždeň premiér Babiš ohlásil, že v Česku sa bude hrať medzi inými aj o poukážky do Steamu. 

Niečo podobné sme na Slovensku už mali formou bločkovej lotérie v roku 2014, čiže ide o jednoduchý a ľahko implementovateľný krok. Pri bločkovej lotérii nešlo o život ani o nič spojené s liekmi či vakcínami. Šlo len o stimuláciu, aby ľudia pýtali bločky po nákupe a tým zvýšili výber daní. Rovnako ako to máme dnes. Vtedy však šlo len o výber daní, dnes o naše životy.

Faktický argument Zuzanny Baťovej (ŠÚKL):

Ide o spôsob ovplyvnenia správania. Hľadajú sa rôzne spôsoby motivácie. Ľudia sú rôzni a každý reaguje na niečo iné. Finančná odmena nemá nič spoločné s bezpečnosťou a účinnosťou vakcín, ide o „behaviorálny nástroj“. Keď sa na to pozrieme pragmaticky, covid-19 prináša značné ekonomické škody, či už sa to týka tzv. lockdownu, výpadku pracovnej sily z dôvodu karantény, či práceneschopnosti, a opomenuteľné nie sú ani náklady na hospitalizácie a liečbu. Ekonomika a pandémia sú teda značne prepojené, a preto nevidím dôvod, prečo ich neprepojiť aj pri očkovaní. Aj Národná banka Slovenska zdôraznila, že hospodársky vývoj sa odvíja aj od počtu zaočkovaných. 

Faktický argument infektológa Petra Sabaku: 

Pri vakcinácii proti covidu-19 nejde len o individuálne zdravie každého človeka, ktorý sa rozhoduje dať zaočkovať. Ak nebude zaočkovaný dostatok ľudí pred nábehom tretej vlny koronavírusu, opäť nám hrozí lockdown so všetkými jeho následkami, zatváranie škôl a preťažené nemocnice a nedostupnosť zdravotnej starostlivosti pre covid-19, ale aj iné diagnózy. Na Slovensku je ochota dať sa očkovať vďaka antivax kampani o dosť menšia než v štátoch západne od nás. Napríklad v UK sa plánuje dať zaočkovať viac ako 95 % ľudí a viac ako 90 % dospelých nad 50 rokov tam už zaočkovali. Len vďaka tomu Veľká Británia zvláda tretiu vlnu bez lockdownu a s minimom strát na životoch. Preto sa štát u nás snaží zvýšiť zaočkovanosť, ako sa len dá, pretože tu ide o dobro nás všetkých.