Strávili sme mrazivú noc v lese. Filip Kúdela vysvetľuje, ako sa pripraviť na krízu

Na druhej strane, na základné kurzy nepotrebuješ žiadnu extrémnu fyzičku. Lokácie nie sú ďaleko a často ide len o krátky presun od parkoviska, takže to zvládnu aj bežní ľudia. Stačí pravidelný pohyb, napríklad chôdza alebo jednoduché cvičenie s vlastnou váhou.

Koľko ľudí býva na kurze? Je lepšie, keď je skupina menšia?

Optimálne je približne 4 až 6 ľudí, pretože v takej skupine sa im viem venovať najlepšie. Robím však aj individuálne kurzy pre ľudí, ktorí nechcú byť v skupine alebo chcú prísť napríklad s rodinou či vlastnou partiou.

Organizujeme aj teambuildingy pre firmy, kde môže byť účastníkov aj okolo dvadsiatich.

Všetky tieto témy a veci, ktoré na kurze učíš, mi prídu ako vážne veci, kde treba naozaj dávať pozor a byť zodpovedný. Aká je atmosféra na kurze? Je to také sústredené, alebo sa aj zasmejete?

Snažíme sa, aby si ľudia z kurzu naozaj odniesli konkrétne zručnosti – za to si totiž platia. Nejde o oddychový pobyt v prírode, ale o to, aby sa niečo naučili. Atmosféra je však uvoľnená, aj sa zasmejeme, len veci sa vždy robia poriadne.

Techniky si opakujeme, často aj na čas – napríklad založiť oheň do desiatich minút a udržať ho aspoň dve minúty stabilný. Ide o to, aby sa to človeku dostalo „do rúk“ a vedel to urobiť automaticky.

Ak niekomu niečo nejde, dostane čas. Pokojne kurz natiahneme, vysvetľujem to dovtedy, kým to človek nepochopí. Beriem to tak, že ak si účastník z kurzu nič neodnesie, je to aj moja zodpovednosť ako inštruktora. Chcem, aby odišiel s tým, za čo zaplatil.

V našom videu môžeme vidieť tvoju výstroj. Máš to naozaj premakané, no najmä je tých vecí dosť veľa. Koľko stála celá tvoja výbava a dá sa to spraviť aj lacnejšie?

Na prvý pohľad to môže pôsobiť, že tej výbavy je veľa a že je veľmi drahá. Dá sa to však spraviť aj lacnejšie, nechcem ľudí odradiť nejakou vysokou sumou.

Ak by som zobral ruksak, ktorý som mal so sebou na našom 24-hodinovom bushcrafte, jeho výbava môže stáť približne okolo 500 eur. Keď to spriemerujem aj s ďalším ruksakom a výstrojom, ktoré používam, môže to byť približne okolo 700 eur, ak chce človek špecifickejšie vybavenie.

Zároveň ale platí, že výstroj nie je bariéra. Na kurzoch ruksaky s kompletnou výbavou požičiavam – za približne 20 eur. Presne takú výstroj ste mali požičanú aj ty a Jakub vo videu.

Na čom sa neoplatí šetriť a kde sa dá naopak ušetriť?

Neoplatí sa šetriť najmä na ruksaku. Nemusí byť extrémne drahý, ale mal by byť pohodlný, ideálne s nosným rámom a bedrovým pásom, aby si váhu niesol na bokoch a nie len na ramenách.

Dôležitý je aj kvalitný nôž – ideálne takzvaný full tang, teda z jedného kusu ocele. V prírode je to totiž základný nástroj na veľa vecí, od spracovania dreva až po prípravu jedla či ohňa.

Tretia vec je nerezová fľaša alebo nádoba, v ktorej si vieš priamo na ohni prevariť vodu alebo ju zohriať.

Naopak, ušetriť sa dá na rôznych doplnkoch – veľa vecí sa dá v prírode nahradiť alebo vyrobiť z dostupných materiálov.

Čo by si odporučil človeku, ktorý chce byť pripravený, ale má obmedzený rozpočet? Čo je úplne nevyhnutné?

Nemusíš mať drahý nôž, dôležité je, aby zvládol základnú prácu v lese. Môže to byť pokojne aj švajčiarsky nôž alebo multitool, ktorý má často v sebe aj malú pílku.

Veľmi užitočná je nerezová nádoba – napríklad hrnček alebo ešus – v ktorej si vieš prevariť vodu na ohni. Taký hrnček sa dá kúpiť aj za približne 10 eur.

Na vodu je dobré mať aj obyčajnú bavlnenú šatku alebo kus látky, cez ktorý vodu prefiltruješ od väčších nečistôt a potom ju prevaríš.

A určite by som nezabudol na zdravotnícky materiál. Ideálne malú lekárničku, ale ak by som mal odporučiť jednu vec, tak škrtidlo – pri masívnom krvácaní dokáže zachrániť život.

Dá sa prespať v zime aj bez drahého spacáku, ako som mala napríklad ja? Ten bol tuším do -25 stupňov.

Dá sa to, ale vyžaduje si to skúsenosti a dobrú prípravu. V zime totiž nie je najväčší problém chlad vzduchu, ale strata tepla do zeme a vietor.

Používa sa napríklad technika takzvaného dlhého ohňa v kombinácii s jednoduchým prístreškom a odrazovou stenou, ktorá vracia teplo späť na človeka.

Kľúčová je však hlavne izolácia od zeme – napríklad hrubá vrstva čečiny alebo suchého lístia. Bez nej človek stráca teplo veľmi rýchlo.

Zároveň to netreba romantizovať. Zimný spacák a karimatka sú vždy bezpečnejšia a spoľahlivejšia voľba. Bushcraft skôr učí, že vieš fungovať aj s minimom vybavenia, ak je to nutné.

Existujú veci, ktoré si vie človek vyrobiť alebo nahradiť doma?

Áno, veľa jednoduchých vecí si človek vie pripraviť aj doma. Napríklad spoľahlivé podpalače sa dajú vyrobiť z obyčajnej vaty alebo tampónu nasiaknutého voskom. Je to lacné a často veľmi dobre funguje.

Mnohé veci sa dajú vyrobiť aj priamo v prírode – napríklad drevené kolíky, lyžica, stojan na varenie alebo jednoduché prvky prístrešku. Bushcraft je do veľkej miery práve o tom vedieť veci nahradiť zručnosťami a tým, čo nájdeš v okolí.

Jedna z mála vecí, na ktorej sa veľmi šetriť neoplatí, je kvalitný nôž. Ten je v prírode základný nástroj a výrazne uľahčuje aj zrýchľuje prácu.

Čo je úplný základ, ktorý by mala mať každá domácnosť doma pre prípad krízy?

Úplný základ sú zásoby vody a trvanlivého jedla. Ideálne je mať doma potraviny, ktoré bežne jete – napríklad konzervy, ryžu, cestoviny alebo strukoviny. Nejde o to robiť si bunker, ale mať rezervu aspoň na niekoľko dní až týždeň.

Pri vode sa odporúča počítať približne s 3 až 4 litrami na osobu na deň, pretože ju potrebujete nielen na pitie, ale aj na varenie a základnú hygienu.

Okrem toho by mala mať každá domácnosť aj základnú lekárničku, baterku alebo čelovku, powerbanku, rádio na batérie a spôsob, ako si pripraviť teplé jedlo aj pri výpadku elektriny.

Nie je to o strachu, ale o zodpovednosti – malá príprava dnes môže znamenať oveľa menej stresu v krízovej situácii.

A z „materiálnych“ vecí doma — čo je dôležité?

Z materiálnych vecí je dobré myslieť najmä na teplo, svetlo a energiu. Ak bývaš v dome, veľkou výhodou je alternatívny zdroj kúrenia, napríklad krb alebo piecka. V byte môže pomôcť bezpečný prenosný zdroj tepla, vždy však s dôrazom na bezpečnosť.

Užitočný je aj záložný zdroj energie – napríklad powerbanky, nabité akumulátory alebo menší solárny zdroj.

Dáva zmysel mať pripravený aj núdzový ruksak so základnými vecami, dokladmi a liekmi. Ak má rodina deti, aj s vecami pre ne. A často sa zabúda aj na domácich miláčikov – aj pre nich je dobré mať rezervu krmiva.

Základ je jednoduchý: zamyslieť sa nad tým, čo by ti doma najviac chýbalo, keby na pár dní nefungovala elektrina, kúrenie alebo zásobovanie – a mať na to pripravené riešenie.

Na koľko dní by mala byť domácnosť pripravená?

Podľa mňa je ideálnych 7 dní — väčšina výpadkov infraštruktúry alebo krízových situácií sa rieši práve v tomto horizonte.

Týždeň ti dáva priestor reagovať pokojne — bez tlaku z nedostatku vody, jedla alebo energie. Ak sa situácia rýchlo stabilizuje, zásoby jednoducho postupne spotrebuješ. Ak by trvala dlhšie, máš čas premýšľať a rozhodovať sa bez paniky.

Dôležitejšie než presný počet dní je mať plán. Vedieť, čo robiť a kam ísť v prípade nutného presunu.

Napadla mi ešte jedna taká praktická pikoška. Vieš nám objasniť aj to, kam sa napríklad v lese chodí na toaletu?

V lese platí jednoduché pravidlo – ísť ďalej od vody, chodníkov a miesta, kde budeš spať. Ideálne aspoň 60 až 70 metrov od vodného zdroja. Vykopeme malú jamku, približne 15 až 20 centimetrov hlbokú. Dá sa to spraviť malou poľnou lopatkou, ale ak ju nemáme, poslúži aj pevnejší kus dreva. Po vykonaní potreby všetko zahrabeme. Celé to funguje podľa filozofie „leave no trace“ – teda nezanechať po sebe v prírode žiadnu stopu.

Pri toaletnom papieri záleží aj na tom, aký použiješ. Klasické vlhčené obrúsky sa v prírode nerozkladajú, preto je lepšie zobrať si špeciálny outdoorový toaletný papier alebo použitý papier jednoducho odniesť so sebou. Aj keď to môže znieť nepríjemne, príroda sa ti za to poďakuje.

Robia ľudia pri príprave najčastejšie nejakú zásadnú chybu? Často je to zbytočné množstvo oblečenia — je to váha a miesto navyše. Stačí správne vrstvenie.

Čo nás podľa teba moderný život odnaučil?

Myslím si, že moderný život nás trochu vzdialil od základného porozumenia prostrediu, v ktorom žijeme. Kedysi bolo bežné vedieť rozlíšiť stromy, poznať sezónnosť potravín alebo mať praktické zručnosti spojené s prírodou. Dnes ich jednoducho nepotrebujeme každý deň, takže sa prirodzene vytrácajú.

Moderná spoločnosť nám priniesla veľký komfort a bezpečie, čo je pozitívne. Zároveň sme si však zvykli spoliehať sa na systémy, ktoré fungujú automaticky. Keď potom vypadnú, mnohí ľudia zistia, že nemajú skúsenosť s chladom, tmou alebo diskomfortom.

Neznamená to, že sme slabší. Skôr sme si od určitých situácií odvykli. A práve návrat k jednoduchým zručnostiam môže človeku priniesť väčší pokoj a istotu – nie návrat do minulosti.

Má podľa teba dnes zmysel, aby sa bežný človek učil základy prežitia? Osobná skúsenosť v prírode je síce nenahraditeľná, ale aj teoretický základ môže byť dobrý prvý krok. Napríklad cez online kurzy, ktoré sú u mňa dostupnejšie než tie prezenčné.

Čo by mala vedieť každá domácnosť pre prípad krízy?

Základ je vedieť postarať sa o zdravie. Každá domácnosť by mala zvládnuť ošetriť krvácanie, popáleniny alebo bežné úrazy, pretože v kríze je zdravie vždy priorita.

Druhým pilierom je plán. Nemusí byť zložitý, ale rodina by mala vedieť, čo urobí v krízovej situácii – kam sa presunie, kde sa stretne a ako bude komunikovať.

Tretia vec je praktická pripravenosť. Mať základné vybavenie a vedieť ho používať. Núdzový ruksak má totiž zmysel len vtedy, keď presne vieš, čo v ňom máš a ako to použiť.

Kam chceš projekt TRICERAT posunúť v najbližších rokoch? Plánuješ rozšíriť aktivity?

Chcel by som, aby sa projekt TRICERAT postupne rozvinul do uceleného vzdelávacieho priestoru. Aby vedľa seba prirodzene fungovali živé kurzy v prírode, workshopy, online vzdelávanie aj voľne dostupný obsah – napríklad videá či webináre. Každý človek je totiž v inej fáze: niekto chce intenzívnu skúsenosť v lese, iný začne doma pri videu.

Do budúcna by som rád rozšíril aktivity aj o programy pre deti, napríklad tábory alebo hravejšie formy učenia, kde by si mohli osvojiť základné zručnosti, vzťah k prírode a spoluprácu.

Zaujíma ma aj oblasť núdzovej komunikácie a rádioamatérstva, preto si robím rádioamatérsku licenciu. Chcel by som okolo toho vytvoriť komunitu a časom možno aj rádioklub.

Dlhodobo mi ide najmä o budovanie komunity ľudí, ktorí si navzájom odovzdávajú skúsenosti a učia sa byť pripravení – nie zo strachu, ale z rešpektu k prostrediu, v ktorom žijeme.

Ak by si mal presvedčiť človeka, ktorý nikdy nespal v lese, aby to aspoň raz skúsil — čo by si mu povedal?

Povedal by som mu, že je to v podstate len prenesenie bežných vecí – spánku, varenia a fungovania – do iného prostredia. Človek často zistí, že veľa obáv vychádza skôr z neznalosti než z reálneho rizika.

V lese jeho „obyvatelia“ väčšinou nemajú záujem človeku ublížiť. Zvieratá si chcú jednoducho držať svoj priestor a keď im ho dáš, nechajú ho aj tebe.

Netreba sa báť, skôr pristupovať k prírode s rešpektom. A pravda je, že v noci ťa v lese čaká presne to isté, čo tam nájdeš aj cez deň.