Otázky a odpovede ku kauze Crypto Cartel: Aké dôkazy má polícia proti obvineným a prečo skončili vo väzbe?

Podľa vyšetrovateľa obvinení vylákali peniaze od poškodených pod zámienkou investovania do kryptoaktív, predovšetkým NFT. Peniaze však v skutočnosti neinvestovali. Poškodeným cez rôzne aplikácie prezentovali fiktívne výnosy a vývoj ich „investícií“, pričom rastové krivky a grafy podľa potreby manipulovali zamestnanci firmy. Informácie, ktoré klienti spoločnosti dostávali, vôbec neodzrkadľovali skutočný vývoj kryptotrhu.

Analýzou blockchainovej databázy znalci zistili, že k žiadnym skutočným nákupom NFT nedochádzalo. Obvinení vraj namiesto toho využívali funkciu „Airdrop“, ktorou bezplatne rozdávali bezcenné digitálne obrázky, čím v klientoch vytvárali falošný pocit, že niečo reálne kúpili.

Odborní znalci, ktorí prípad posudzovali, charakterizovali fungovanie skupiny ako „efektívny prevodný most peňazí v prospech obvinených“ — nie ako legitímnu investičnú platformu či správcu aktív.

Skupina podľa znalcov neevidovala žiadne reálne výnosy, zisky, dividendy ani reinvestície. Prevádzkové a personálne náklady tvorili len 12,5 % z prijatých klientskych prostriedkov a hradili ich výhradne z nových vkladov — išlo teda o typický vzorec schémy závislej od neustáleho prílivu nových klientov.

3. Aké dôkazy má vyšetrovateľ proti obvineným?

Výpovede podozrivých zadržaných, výpovede poškodených, bankové výpisy firiem IT Lions Consulting, JTech Services, Smart Marketing Agency, cez ktoré si údajne obvinení prevádzali peniazí.

Taktiež prevody peňazí z týchto účtov na účet firmy BM-Soft, ktorá údajne zabezpečovala programátorskú činnosť pre platformu, najmä v podobe vytvárania fiktívnych produktov. Medzi dôkazmi sú tiež znalecké posudky, ale aj audiozáznamy, ktoré policajti získali sledovaním áut a odpočúvaním hovorov podozrivých.

4. Koľko ľudí podľa polície okradli?

Podľa znaleckého posudku poškodení poslali obvineným viac ako 8,7 milióna eur, pričom drvivá väčšina z nich už svoje úspory nikdy nevidela. 1 125 klientov skončilo v takzvanom „zápornom salde“ – čo znamená, že peniaze iba vložili, no späť nedostali nič, prípadne len úplné omrvinky. Títo ľudia prišli dokopy o takmer 8,5 milióna eur.

Znalec v posudku ďalej konštatoval, že fungovanie platformy SEIF FINANCE nieslo všetky typické črty vysokorizikových investičných schém v kryptosvete a poukázal na to, že suma, ktorú platforma priebežne vyplatila klientom, tvorila len mizivé 2 % z ich pôvodných vkladov.

5. Akú úlohu v spoločnosti mali podľa policajtov zadržaní obvinení?

Podľa uznesenia mali obvinení jasne rozdelené role. Tomáš Štetiar vystupoval ako majiteľ, šéf a zároveň ako verejná tvár platformy. Ďalšieho obvineného v skupine prezývali „bankár“, pretože mal na starosti finančný chod operácie, overovanie klientov, zadávanie prevodov z firemných účtov a vyplácanie odmien zamestnancom call centier.

Ďalší dvaja obvinení boli podľa vyšetrovateľa napojení na britskú spoločnosť DTS Transfers Ltd., ktorá spravovala kryptomenové peňaženky skupiny. Jeden z nich figuroval ako člen správnej rady spoločnosti IT Lions Consulting a. s., s dispozičnými právami k jej bankovým účtom, druhý ako zakladateľ a jediný spoločník DTS Transfers Ltd. a priamy disponent účtu kryptoaktív na burze Kraken.

6. Čo policajti našli pri domových prehliadkach obvinených?

Pri prehliadke domu Tomáša Štetiara zaistili zlaté tehličky, zlatú medailu, kilovú striebornú tehlu, kryptoaktíva v hodnote 130-tisíc eur, tri hodinky značky Rolex a biely prášok pripomínajúci kokaín.

Narazili aj na tzv. „seed“ – prístupové heslo k peňaženke. Jeho rekonštrukciou odhalili tajnú adresu s označením „Trezor Gold“. Na tejto peňaženke vystopovali 57 podozrivých transakcií v hodnote viac ako 2 milióny eur.

Policajti tiež zaistili jeho notes s poznámkami o tom, ako oklamaných klientov postupne presúvať z jednej platformy na druhú, pričom tieto postupy vo svojej výpovedi údajne spomínal aj ďalší obvinený.

„Seedy“ našli aj u ďalších obvinených, na základe ktorých zaistili kryptoaktíva v hodnote približne 30-tisíc eur u každého z nich.

7. Prečo sa prokurátor bál, že obvinení utečú pred spravodlivosťou?

Pretože viacerí z nich majú trvalý pobyt alebo rezidentúru v Paraguaji. Tomáš Štetiar podľa policajtov vlastní tiež nehnuteľnosť v Spojených arabských emirátoch a len krátko pred zadržaním sa informoval o jazykových pobytoch v Španielsku.

8. Prečo sa prokurátor obával, že by mohol Tomáš Štetiar ovplyvňovať svedkov?

V tomto prípade vo svojej argumentácii vychádzal zo záznamu z odpočúvaného BMW, v rámci ktorého polícia zachytila dialóg, ako sa snažil podplatiť nespokojného klienta sumou 10-tisíc eur:

„Obvinený klientovi navrhol tri možnosti: buď mu vráti 10-tisíc eur, predajú jeho NFT, alebo s ním pôjdu do konfliktu, nech si vyberie. Predpokladal, že si vyberie refundáciu a pôjde ‚do pi*e‘,“ píše sa v uznesení.

9. Prečo sudca nakoniec poslal do väzby všetkých štyroch zadržaných?

Sudca vzal obvinených do preventívnej väzby, pretože sa obával, že by obvinení v prípade prepustenia na slobodu pokračovali v trestnej činnosti. Vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že išlo o digitálnu trestnú činnosť, ktorú dokážu páchať cez akýkoľvek telefón s pripojením na internet. Zaistenie doterajších zariadení podľa sudcu preto nezabráni obvineným, aby pokračovali v páchaní trestnej činnosti.

V rozhodnutí zdôraznil i to, že obvinení páchali trestnú činnosť najmenej od roku 2023, pričom si zvykli na nákladný životný štýl bez zjavného legálneho zdroja príjmov. U dvoch obvinených navyše zohralo rolu podozrenie z držby návykových látok, ktoré podľa sudcu zvyšuje motiváciu zaobstarať si ďalšie peniaze, a tým pádom pokračovať v trestnej činnosti.

Podľa sudcu by žiadna z alternatív k väzbe — sľub, dohľad probačného úradníka ani záruka dôveryhodnej osoby — neposkytla reálnu kontrolu nad tým, či by obvinení naďalej páchali trestnú činnosť, pretože online priestor, v ktorom operovali, sa neviaže na miesto pobytu ani na fyzický kontakt s inými osobami.

10. Ako sa obvinení bránili a čo bude nasledovať?

Pred orgánmi činnými v trestnom konaní obvinení nevypovedali, pred sudcom pri výsluchu sa k podstate obvinenia vyjadrili len dvaja z nich. Obaja popreli, že by klientov zámerne uviedli do omylu. Práve naopak, tvrdili, že produkty firmy fungovali ako jednosmerný nákup kryptomien a klienti si kryptoaktíva vedeli previesť sami cez inú burzu.

„Poskytovali sme iba jednosmerný nákup krypta naprieč všetkými blockchainmi, ale nemali sme bežný produkt, aby si klienti vedeli cez nás to krypto vytiahnuť,“ vypovedal Štetiar podľa uznesenia.

Vyšetrovatelia v súčasnosti trasujú kryptoaktíva z desiatok nájdených „seedov“. Súbežne beží trestné stíhanie aj v Českej republike.