Či podnikáte ako živnostník, vediete menší či veľký e-shop alebo vo firme rozhodujete o nákupoch od zahraničných dodávateľov, oplatí sa byť zvedavý aj pri zdanlivo jasnej cene.
Nie všetky náklady sú totiž na prvý pohľad viditeľné a aj malý rozdiel môže ovplyvniť váš zisk. Faktúra v eurách vám síce uľahčuje život, no pohyb českej koruny, poľského zlotého či maďarského forintu môže vstúpiť už do ceny od dodávateľa. Ako tieto súvislosti rozpoznať a prečo sa pri porovnávaní cien oplatí pozrieť aj na to, ako vznikla výsledná suma v eurách?
Objednávate tovar z Poľska alebo materiál od českého dodávateľa. Ponuka aj faktúra sú v eurách a platba odíde z eurového účtu. Na prvý pohľad teda nie je dôvod zaoberať sa kurzom zlotého či koruny - alebo predsa len áno? Súvislosti vysvetľuje expert Patrik Biňovský, podpredseda predstavenstva spoločnosti Akcenta.
„Euro slovenským firmám výrazne zjednodušuje obchod. Pri nákupe od dodávateľa, ktorý má náklady v inej mene, je však užitočné vedieť aj to, ako vznikla jeho eurová cena. Kurzový náklad sa totiž môže objaviť v cenníku ešte skôr, než firma dostane faktúru,“ vysvetľuje Patrik.
Pri samotnej úhrade máte vopred dohodnutú sumu. Kurz však mohol zohrať úlohu už pri jej výpočte. Ak poľský výrobca platí mzdy, energie či materiál prevažne v zlotých, pri zostavovaní eurového cenníka musí tieto náklady prepočítať. Môže pritom použiť aktuálny kurz, dlhodobejší priemer alebo si vytvoriť rezervu na prípadný pohyb meny. Vy ako slovenský odberateľ vidíte výslednú cenu v eurách. Spôsob jej výpočtu však už nemusíte poznať.
Euro dominuje aj medzi krajinami s vlastnou menou
Akcenta analyzovala anonymizované údaje o platbách svojich klientov medzi Slovenskom, Českom, Poľskom a Maďarskom od septembra 2025 do augusta 2026. Súbor zahŕňal 34 868 cezhraničných platieb v hodnote 525,4 milióna eur.
V eurách sa uskutočnilo 83,6 % sledovaných platieb. Predstavovali 75,1 % ich celkovej hodnoty. Výsledok však nevysvetľuje iba Slovensko ako jediný člen eurozóny vo V4. Aj pri platbách výlučne medzi Českom, Poľskom a Maďarskom tvorilo euro 65,6 % hodnoty.
Údaje opisujú sledované platby klientov Akcenty, nie celý obchod krajín V4. Aj v tejto vzorke však ukazujú, že euro má dôležitú úlohu pri obchodovaní medzi firmami, ktorých domáce meny sú odlišné. Spoločná mena fakturácie uľahčuje porovnávanie ponúk aj používanie jedného cenníka na viacerých trhoch.
Pre slovenských podnikateľov je to prirodzené prostredie. Obchodujú so susedmi, s ktorými ich spájajú výrobné a dodávateľské vzťahy. Podľa analýzy verejne dostupných údajov UN Comtrade a ITC, ktorú spracovala Akcenta, dosiahol vzájomný obchod s tovarom medzi krajinami V4 v roku 2025 približne 138 miliárd eur.
Pol percenta môže znamenať stovky eur
Interné údaje Akcenty ukazujú aj ďalšiu súvislosť. Menová konverzia bola súčasťou 38,5 % sledovaných platieb, podľa hodnoty však tieto platby predstavovali 56,8 % celkového objemu. Pri platbách nad 100 tisíc eur sa konverzia objavila pri 67,3 % transakcií.
Tieto čísla nehovoria, že platba v lokálnej mene je automaticky výhodnejšia. Ukazujú však, že pri väčších obchodoch bola menová konverzia v sledovanom súbore častejšia. Aj malý rozdiel v nákladoch môže pri vysokej sume zavážiť: pri obchode za 100 tisíc eur predstavuje pol percenta 500 eur. Pri objednávke za 10-tisíc eur je to 50 eur.
Ako slovenský odberateľ si preto môžete od dodávateľa vypýtať ponuku v eurách aj v jeho domácej mene. Pri porovnaní treba zohľadniť dostupný kurz, poplatky, termín úhrady a prípadné náklady na zabezpečenie kurzu. Ak firma prevezme konverziu na seba, môže získať väčšiu kontrolu nad jej nákladmi. Zároveň však preberá aj kurzové riziko, ktoré musí vedieť riadiť.
„Pri dlhodobo dohodnutej cene v eurách slovenský odberateľ presne vie, koľko zaplatí. Pohyb meny však môže ovplyvniť, akú cenu mu dodávateľ ponúkne pri ďalšej objednávke. Preto má zmysel rozumieť aj tomu, v akej mene má partner náklady a ako často svoj cenník prepočítava,“ dopĺňa Patrik Biňovský.
Prečo do cien vstupuje aj vývoj ekonomiky
Podmienky podnikania sa v jednotlivých krajinách vyvíjajú rozdielne. Slovensko čelí kombinácii pomalého rastu a potreby konsolidovať verejné financie. Národná banka Slovenska v septembrovej prognóze zvýšila odhad rastu ekonomiky na rok 2026 z 0,5 % na 0,8 %. Pomáhajú investície, odolnejšia spotreba domácností aj priaznivejší zahraničný dopyt.
NBS zároveň upozorňuje, že zlepšenie hospodárskeho vývoja nestačí na stabilizáciu verejného dlhu. Deficit verejných financií podľa jej jesenného výhľadu zostane približne na úrovni 4,4 % HDP. Rizikom sú aj vysoké ceny energií, ktoré sa postupne premietajú do nákladov podnikov.
Pre živnostníkov či firmy to znamená, že aj pri miernom oživení zostáva dôležitá kontrola nákladov. Slovensko je navyše jedinou krajinou V4, ktorá nemá samostatnú národnú menovú politiku. Podieľa sa na spoločnej politike eurozóny a úrokové sadzby sa nastavujú podľa jej celkového vývoja. Nemôže ich samostatne prispôsobiť iba potrebám slovenskej ekonomiky.
Susedia majú vlastné meny aj odlišné podmienky
Európska komisia v jarnej prognóze očakávala na rok 2026 rast poľskej ekonomiky o 3,5 % a českej o 1,8 %. Poľsko pritom popri silnom raste rieši vysoký deficit verejných financií, ktorý Komisia odhadovala na 6,5 % HDP. Rýchlejší rast tak automaticky neznamená väčší priestor na znižovanie úrokových sadzieb.
Odlišný vývoj vidno aj na krokoch centrálnych bánk. Poľská banka znížila v marci svoju základnú sadzbu na 3,75 %. Česká národná banka sa na rovnakú úroveň dostala júnovým zvýšením. Maďarská centrálna banka v septembri ponechala základnú sadzbu na 5,50 % a zdôraznila opatrnosť vzhľadom na ceny energií a neisté vonkajšie prostredie. Pri hodnotení rizík sleduje aj výhľad verejných financií.
Pre slovenských podnikateľov a firmy sú tieto rozhodnutia relevantné aj vtedy, keď platia iba v eurách. Ovplyvňujú finančné podmienky ich obchodných partnerov a môžu sa premietnuť do kurzov ich mien. Tie následne vstupujú do výpočtu cien, marží a nových obchodných ponúk.
Na čo sa dodávateľa opýtať pred ďalšou objednávkou?
Pri rokovaní o podmienkach obchodu môže pomôcť niekoľko jednoduchých otázok:
- Aký kurz dodávateľ používa pri tvorbe eurovej ceny?
- Ako často ju aktualizuje?
- Kto nesie kurzové riziko medzi objednávkou a dodaním?
- Líši sa ponuka pri úhrade v eurách od ponuky v lokálnej mene?
Neznamená to, že každá eurová faktúra obsahuje nevýhodný prepočet alebo dodatočnú rezervu. Cenu ovplyvňuje viacero faktorov a dodávateľ môže mať svoje menové riziko zabezpečené. Bez porovnania konkrétnych podmienok sa nedá povedať, ktorá možnosť bude lacnejšia.
„Firmy sa pri hľadaní úspor prirodzene sústreďujú na cenu produktu, dopravu či splatnosť. Pri obchode so susedmi sa oplatí pozrieť aj na menovú časť ceny. Cieľom je vedieť, kto robí konverziu, za akých podmienok a kto nesie riziko. Až potom sa dá posúdiť, či súčasné nastavenie firme vyhovuje,“ uzatvára Patrik.
Euro slovenským firmám uľahčuje obchodovanie so susedmi. Pri najbližšej objednávke od zahraničného dodávateľa sa však oplatí položiť jednoduchú otázku: ako vznikla cena v eurách? Ponuka v oboch menách a porovnanie celkových nákladov môžu ukázať, či má zmysel niečo zmeniť.
