Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Nehnuteľnosti ani úvery podľa nich lacnejšie nebudú, a tak nechceli čakať.
Na Kysuciach dnes 58-metrový trojizbový holobyt v novostavbe stojí okolo 250-tisíc eur. Bez kuchyne, bez podláh, bez dverí. Takto dnešné ceny bytov opisuje Adriana, realitná maklérka, ktorá takéto byty predáva každý týždeň.
So svojím partnerom si medzitým stavia dom s rozlohou približne 250 metrov štvorcových. Má tvar písmena U, presklené vnútorné átrium, priznané betónové stropy, bazén a veľký pozemok na lúke, kde sa dodnes pasú srnky.
V tomto článku si prečítaš:
Koľko ich dom napokon vyjde, hoci ho pôvodne „preškrtali“ z 370 na 190-tisíc.
Akú sumu ušetrili tým, že si dom stavajú sami.
Prečo Adriana ako realitná maklérka tvrdí, že tí, čo čakajú na lacnejšie úvery a nehnuteľnosti, sa toho nedočkajú.
Akú chybu urobili ešte pred stavbou a ako sa jej môžeš vyhnúť, aby si ušetril peniaze aj nervy.
Rátajú s tým, že dom lacný nebude. V prepočte na meter štvorcový však vyjde oveľa výhodnejšie ako ktorýkoľvek byt, ktorý Adriana predáva. Dom si stavajú sami, po práci, do tmy, v daždi aj v mraze. Na Prvý sviatok vianočný murovali, kým babičky v neďalekej kaplnke spievali koledy. S akou finálnou sumou počítajú, prezradili v rozhovore.
Bavia ťa články o architektúre a bývaní? V Refresher Clube si všetky príbehy šikovných Slovákov teraz prečítaš len za 1 euro.
Obaja vyrastali v rodinných domoch, takže o byte nikdy neuvažovali. Od začiatku mali jasno aj v tom, že im dom nebude stavať žiadna firma.
„Ja domy predávam, takže vidím, ako vyzerajú domy na kšeft. Priateľ je stavbár, takže zase vie, ako domy na kšeft stavajú. Pre nás to bolo úplné no-go,“ vysvetľuje Adriana.
Miroslav pracuje v stavebnej firme, kde má na starosti obnovu bytových domov. Predtým roky staval rodinné domy v otcovej firme. Podľa neho nejde o to, že by kvalitné domy neexistovali. „Určite stavajú aj také, ale ich cenovky začínajú niekde vo vesmíre. Mladý človek v našom veku by musel predať minimálne jednu alebo dve obličky,“ hovorí.
Problém vidia v detailoch, ktoré laik nespozná: viazanie železa, vyrovnanie debniacich tvárnic či murovanie, pri ktorom si robotník povie, že to aj tak schová omietka. „Áno, schová. Ale tej omietky tam potom pôjde mnohonásobne viac,“ hovorí Miroslav.
A potom sú tu stropy. Na tých im záležalo najviac. Chceli priznaný surový betón, ktorý sa nedá ničím zakryť. „Keď ho niekto neurobí dostatočne kvalitne, strop je zabitý a musíte ho schovať. Veľa firiem nevie urobiť železobetónový strop tak, aby mohol zostať priznaný,“ hovorí Adriana.
370-tisíc alebo 190-tisíc?
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko za dom vo finálne zaplatia.
Akú sumu ušetrili tým, že si dom stavajú sami.
Prečo Adriana ako realitná maklérka tvrdí, že tí, čo čakajú na lacnejšie úvery a nehnuteľnosti, sa toho nedočkajú.
Akú chybu urobili ešte pred stavbou a ako sa jej môžeš vyhnúť, aby si ušetril peniaze aj nervy.
Na dom si nechali spraviť klasický rozpočet podľa výkresov, výmer a cenníkov stavebných firiem. Pred tromi rokmi im vyšla suma približne 370-tisíc eur bez DPH. Potom sa Miroslav pozrel na projekt so svojimi skúsenosťami.
„Poškrtal som celú cenu práce, ktorú budem robiť sám, a materiály, ktoré si viem zohnať lacnejšie. Skončili sme na 190-tisícoch,“ hovorí. Rozdiel takmer 180-tisíc eur dosiahli len na práci a materiáli.
Nakoniec však nešlo o finálny rozpočet. Dom začali projektovať pred takmer štyrmi rokmi a podľa zadania by ich vyšiel na 200 až 250-tisíc eur. Proces im však o dva roky predĺžilo vybavovanie stavebného povolenia. „Obec, zastupiteľstvo, občania – všetci ním hádzali polená pod nohy. Občas som mala pocit, že spravíme jeden krok dopredu a dva dozadu,“ spomína Adriana.
Kým čakali, ceny materiálov a prác narástli o viac ako sto percent. „Dnes sme v stave, že ak to svojpomocne postavíme za nejakých 400-tisíc, budeme radi a poklepeme sa po ramene,“ hovorí Adriana. Práve preto podľa nej nemá zmysel čakať.
Zdroj: archív Adriany a Miroslava
„Lacnejšie už nebude“
Pod jedným z ich videí sa follower pýtal, prečo si mladí ľudia berú také veľké úvery. Adriana na to má jasnú odpoveď, hoci zdôrazňuje, že nie je finančná sprostredkovateľka a hovorí čisto sama za seba.
„Tí, čo to stále odkladajú a hovoria, že počkajú, kým bude lepšie, sa toho nedočkajú. Nebudú lacnejšie nehnuteľnosti, nebudú lacnejšie úvery, nebudú lacnejšie materiály,“ hovorí.
Úver vníma ako výhodu. „Prečo by mal človek míňať na stavbu svoje peniaze, ktoré môže investovať inam, keď si ich môže požičať z banky? Máme tu infláciu a zhodnocovanie nehnuteľností. Keď si to jednoducho prepočítame, je jasné, že o dvadsať rokov bude mať nehnuteľnosť oveľa vyššiu hodnotu než suma, ktorú sme si požičali od banky.“
Mnohí podľa nej stále čakajú na návrat polpercentných úrokov spred obdobia covidu. „To bolo až nezdravé, aké boli úvery lacné. Vtedy bol každý podnikateľ a každý staval štyri domy. Tri, štyri percentá sú úplne v pohode, človek to dokáže splatiť,“ hovorí.
Ceny bytov pozná z vlastnej realitnej praxe. V krajskom meste stojí bežný trojizbový byt so 70 metrami štvorcovými 250 až 350-tisíc eur. V Kysuckom Novom Meste, kde momentálne žijú, 58-metrové trojizbové holobyty v novostavbe predávajú približne za 250-tisíc. „My budeme mať takú veľkú len kúpeľňu so šatníkom a spálňou,“ smeje sa Adriana.
Na Kysuciach sa podľa nej mladí delia na dve rovnako veľké skupiny: jedni kupujú byty a druhí stavajú domy. „V Bratislave je postaviť dom už úplne iná muzika,“ dodáva. Miroslav je pôvodom Bratislavčan, takže to vedia porovnať podľa kamarátov, ktorí stavajú tam.
Pomáha im aj to, že nemusia platiť nájom. Bývajú u Adrianiných rodičov desať minút od stavby. „Neplatíme niekde 1 500 eur mesačne za trojizbák. To je obrovská finančná pomoc,“ priznáva. Vďaka tomu ich ani netlačí žiadny termín.
Svojpomocne neznamená bez skúseností
Adriana a Miro upozorňujú, že ich model nie je pre každého. „Ak to niekto nikdy nerobil a nemá pri sebe nikoho, kto mu vie s každým krokom poradiť, môže urobiť systémové chyby, ktoré už nebude vedieť opraviť,“ hovoria.
A potom je tu rada, ktorá podľa Adriany ušetrí najviac peňazí: interiérového architekta treba riešiť ešte pred stavbou. Oni ho začali riešiť až počas výstavby. Architekt im prevrátil riešenie okien v presklenom átriu aj vstup do špajze, ktorý namiesto z chodby skryl do kuchynskej linky. „Veľa vecí sme mohli od začiatku postaviť úplne inak,“ opisujú.
Prekvapili ich aj rozmery. Na papieri vyzeral dom obrovský, v realite pôsobí menší. „Keď riešite, kde bude stôl a koľko máte miesta na prechod, poviete si, že ste ten dom mohli o meter potiahnuť. Ľuďom to ušetrí peniaze aj smútok,“ dodávajú.
Sedem ton železa a zatopené základy
Adriana pred stavbou nikdy nedržala v ruke viazačku. Dnes má za sebou približne sedem ton ručne naviazaného železa. Priznané železobetónové stropy s rozlohou asi 270 metrov štvorcových robili väčšinou len vo dvojici, občas s pomocou kamarátov.
Najväčším nepriateľom bola zem. Na pozemku majú íl, ktorý nevsakuje vodu. „Keď je mokrý, lepí sa na lopatu. Keď je suchý, lopatu doň nezaryjete.“ Keď raz po vyliatí základových pásov odišli na víkend, vrátili sa k úplne zatopeným základom. Miroslav musel na požičanom bagri vykopať odvodňovaciu ryhu. Po zime z výkopov vyberali blato holými rukami.
„Tam bolo slzičiek. Ja som si poplakala, Mirko sa vykričal, lámali sme lopaty,“ hovorí Adriana. Nedávno sa vrátili z víkendu v Španielsku k polystyrénu, ktorý im rozfúkal a dolámal vietor. „Nezmeníte to. Musíte dať hlavu hore, nadýchnuť sa a ide sa ďalej.“
Stavba je podľa nej najväčší test vzťahu. „Poznáme veľa ľudí, ktorým sa vzťah počas výstavby rozpadol. Alebo vás to ako pár tak utuží, že si to neviete predstaviť.“ Ženám odkazuje, aby boli k partnerom tolerantnejšie: „Je na nich obrovský tlak a zodpovednosť.“
Miroslav odchádza do práce o siedmej, okolo štvrtej príde domov, prezlečie sa a ide na stavbu do tmy. Teraz už so svetlom. Napriek preťaženým zápästiam a lakťom to berie ako oddych. „Pre mňa je to psychohygiena,“ hovorí.
Zdroj: archív Adriany a Miroslava
Najprv odmietal, potom sa zamiloval
Miroslav spočiatku o pozemku v kysuckej dedine nechcel ani počuť. Adriana ho však presvedčila, aby sa tam išli pozrieť na bicykloch. Čakala ich polhodinová cesta do kopca po poľnej ceste.
„Hovoril som si, kam do pekla ma to vezie. Ale keď som si sadol na tú lúku, zmenil som názor,“ vraví. Každý, kto tam odvtedy prišiel, sa ich vraj pýta, či tam nemajú ešte jeden pozemok.
Záležať si dali aj na tom, aby bol ich dom jedinečný. „Všetko je ako cez kopirák – krémové domy a svetlé interiéry, ktoré nemajú dušu,“ hovorí Adriana. Ich dom bude tmavý, čierny a sivý. Biela farba v ňom nebude nikde.
Teraz dokončujú prvú strechu, budúci týždeň im osadia okná. Sťahovať sa chcú na prelome jari a leta. Hotový dom „ako cukrík“ nepotrebujú, zvyšok dorobia, keď už v ňom budú bývať.
Celú stavbu dokumentujú na Instagrame a TikToku vrátane neúspechov. Okrem kritikov si tam našli aj stavebné firmy, ktoré im radia, a ľudí, ktorých inšpirovali. „Sú chvíle, keď niečo zabetónujete, sadnete si a len ticho v nemom úžase pozeráte, čo ste dokázali. To je nad zlato,“ hovoria na záver.
