Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Martin sa zamiloval do kolegyne, ktorá má už viac ako dva roky priateľa. Trávia spolu čas, píšu si aj mimo práce a ona mu dáva najavo blízkosť. On však nevie, či k nemu cíti niečo viac, alebo si len robí nádeje.
V poradni Safe Space odpovedajú experti na otázky čitateľov Refresheru o duševnom a fyzickom zdraví či vzťahoch. Ak máš otázku, pošli nám ju cez formulár a my ju posunieme odborníkovi – psychológovi, lekárovi alebo špecialistovi, ktorý sa bude tvojej téme venovať.
som zamilovaný do mojej zadanej kolegyne. Poznáme sa asi pol roka a každým dňom, čo ju poznám, som do nej viac a viac zamilovaný. No problémom je, že má už vyše dvoch rokov frajera.
Poznám jej farbu očí, veci, ktoré má a nemá rada, jej obľúbené jedlo a aj to, kedy má s frajerom výročie. Už posledné tri mesiace počúvam od mojich kolegov, že sa rozídu, no stále sa nič také nestalo. Som z toho veľmi zúfalý.
Nosím jej do práce koláče, kávu a snažím sa jej ukázať, že ja som ten pravý pre ňu, no neviem, ako ma vníma ona. Máme spolu krásne momenty v práci, vieme sa pekne porozprávať, občas si o mňa aj hlavu oprie, vozí ma z práce domov a vždy, keď sme spolu, sa cítim super.
Zdieľame si aj polohu, píšeme si mimo práce a mám pocit, že to k niečomu smeruje, no keď sa nad tým zamyslím, stále viem, že má frajera. Som zmätený a zúfalý, neviem, čo mám robiť. Neviem ešte, ako dlho dokážem žiť s touto neistotou, a dúfam, že sa čo najskôr rozídu a uvedomí si, že som pre ňu ten pravý.
opisuješ, blízke chvíle s kolegyňou. Rozumiem, prečo v tebe vyvolávajú nádej. Myslím, že vo veľa ľuďoch by vyvolali. Zároveň však stojí za to rozlišovať medzi tým, čo druhý človek skutočne robí, a tým, aký význam jeho správaniu pripisujeme. Lebo prejavy blízkosti môžu znamenať aj priateľskú náklonnosť, aj dôveru, a áno, aj romantický záujem. Z tvojich slov zatiaľ nevieme, čo znamenajú pre tvoju kolegyňu. Keď sme zamilovaní, môže byť obzvlášť ťažké pripustiť si aj také vysvetlenia, ktoré nie sú v súlade s tým, v čo dúfame.
Vtedy môžeme začať venovať väčšiu pozornosť momentom, ktoré podporujú našu nádej. Ak veríš, že kolegyňa môže k tebe prechovávať city, aj obyčajná spoločná cesta z práce môže nadobudnúť výnimočný význam. Nemusí to byť nejaké vedomé skresľovanie reality. Naše očakávania jednoducho ovplyvňujú, čomu venujeme pozornosť a ako si vysvetľujeme nejednoznačné situácie. Možno by preto bolo užitočné položiť si otázku, čo konkrétne vieš o jej romantickom záujme a čo zatiaľ iba predpokladáš.
Zaujali ma tiež slová, že jej nosíš koláče, kávu a snažíš sa jej ukázať, že si pre ňu ten pravý. Tu by mohlo byť určité riziko. Ak začneme svoju náklonnosť prejavovať s očakávaním, že druhého človeka postupne presvedčíme, môžeme sa dostať do situácie, keď stále viac investujeme do výsledku, ktorý vlastne nedokážeme ovplyvniť. Každé ďalšie gesto potom môže byť sprevádzané otázkou, či už konečne pochopila, čo k nej cítime. A keď sa nič nemení, môžeme nadobudnúť pocit, že sa musíme snažiť ešte viac. A potom ešte viac. Prípadný romantický záujem však vôbec nemusí závisieť od toho, koľko pozornosti jej dokážeš venovať.
Možno ťa prekvapí, že by som ti neodporúčal sústrediť sa na to, ako ju získať. Skôr by som sa zamyslel nad tým, ako dlho si ochotný zotrvávať v situácii, v ktorej sa tvoje očakávania neustále zväčšujú, ale istota nepribúda. Navyše rozmýšľam, že aj keby sa jej súčasný vzťah skončil, neznamená to, že by automaticky chcela začať nový vzťah s tebou. Jej prípadný rozchod a jej záujem o teba sú dve odlišné veci.
Čo teda môžeš urobiť? V prvom rade by som sa prestal spoliehať na predpovede kolegov o jej rozchode. Nevieme, z čoho vychádzajú, a zatiaľ sa nenaplnili. Zároveň by som ťa nechcel presviedčať, že u kolegyne nemáš šancu. Je možné, že k tebe cíti niečo viac než priateľstvo, rovnako ako je možné, že tvoju blízkosť vníma inak. V tejto chvíli jednoducho asi nemáš dostatok informácií, aby si vedel, na čom si.
Preto by som sa skôr zamyslel nad tým, či ti súčasná podoba kontaktu vyhovuje. Nemusíš sa svojich citov vzdávať, ale ani nemusíš pokračovať v snahe dokazovať jej, že si pre ňu ten pravý. Ak ťa neistota a čakanie dlhodobo vyčerpávajú, určitý odstup môže byť užitočný. Nemyslím tým prestať sa s ňou rozprávať alebo sa začať správať odmerane. Skôr môžeš obmedziť vlastnú snahu vytvárať ďalšie príležitosti na zbližovanie a ponechať váš kontakt v podobe, ktorá je pre teba zvládnuteľná. A pritom, samozrejme, rešpektovať, že kolegyňa je vo vzťahu, má právo rozhodovať o svojich citoch a že spolu naďalej pracujete.
Tvoj príbeh vo mne napokon vyvoláva ešte jednu otázku. Píšeš, že sa s ňou cítiš výborne, no zároveň si čoraz zúfalejší. Čo všetko sa v tvojom živote za posledné mesiace začalo podriaďovať očakávaniu, že raz budete spolu? Neviem, či si kvôli tomu obmedzil iné vzťahy, záujmy alebo možnosti zoznámiť sa s niekým ďalším. Ak áno, stálo by za to venovať im opäť viac priestoru. Tvoj život predsa nemusí zostať v podobe čakania na to, ako sa rozhodnú dvaja iní ľudia.
A ešte sa pristavím pri tvojich slovách, že nevieš, ako dlho dokážeš s touto neistotou žiť. Ak tým vyjadruješ mieru svojho vyčerpania, je to dôvod brať vlastné prežívanie vážne a zvážiť aj rozhovor s psychológom. Nezostávajte s takýmito myšlienkami sám. Vyhľadaj pomoc a povedz o nich niekomu, komu dôveruješ.
Ako rozoznať, či nám druhý človek skutočne dáva najavo záujem, alebo si jeho správanie vysvetľujeme tak, ako by sme si želali?
Myslím si, že pri zamilovanosti je užitočné rozlišovať medzi tým, čo druhý človek robí, a tým, čo z jeho správania vyvodzujeme. Martin napríklad opisuje spoločné jazdy autom, správy či fyzickú blízkosť. To všetko sa medzi nimi skutočne deje, ale zatiaľ nevieme, aký význam tomu pripisuje jeho kolegyňa.
Keď sme zamilovaní, môžeme si viac všímať informácie, ktoré podporujú naše očakávania, a menej pozornosti venovať tým, ktoré ich spochybňujú. Skúsil by som preto jednu otázku: Keby mi rovnaké správanie opisoval kamarát, považoval by som ho za dôkaz romantického záujmu druhej strany? Taká otázka vytvorí odstup, ktorý nám môže pomôcť zvážiť aj iné možné vysvetlenia.
Zároveň by som zdôraznil, že aj keby druhý človek romantický záujem skutočne pociťoval, ešte to neznamená, že chce alebo je pripravený začať vzťah. Príťažlivosť, záujem o vzťah a rozhodnutie doň vstúpiť nie sú automaticky to isté.
Prečo sa niekedy zamilujeme do človeka, ktorý je pre nás nedostupný?
Najskôr by som spochybnil samotný predpoklad, že sa zamilujeme práve preto, že je človek nedostupný. Niekedy nás jednoducho zaujme niekto, kto už má partnera. A nemusí byť za tým žiadne “čaro nedostupnosti”. Tá nedostupnosť teda nemusí vysvetľovať vznik citov, ale môže ovplyvniť to, ako ich následne prežívame.
O človeku, s ktorým nežijeme v partnerskom vzťahu, môžeme vedieť veľa, a napriek tomu nepoznať, aké by bolo s ním skutočne žiť. Niektoré naše predstavy preto nemajú príležitosť stretnúť sa s realitou. Môžeme sa sústrediť na príťažlivé stránky človeka a predstavovať si spoločnú budúcnosť bez toho, aby sme poznali aj bežné náročnosti partnerského spolužitia.
Významnú úlohu môže zohrávať aj neistota. Občasné prejavy blízkosti môžu udržiavať očakávanie, že sa situácia zmení. Zároveň však neplatí, že nedostupnosť vždy príťažlivosť zvyšuje. Niekedy môže viesť aj k postupnému oslabeniu citov. Veľa závisí od konkrétneho človeka, jeho očakávaní a povahy vzájomného kontaktu.
Ako si nastaviť hranice pri kontakte s človekom, do ktorého sme zamilovaní, keď vieme, že naše city nie sú opätované alebo nie je voľný?
Začal by som tým, že hranice nemusia slúžiť iba na ochranu pred správaním druhých. Niekedy ich potrebujeme aj preto, aby sme dokázali lepšie regulovať vlastné správanie a očakávania.
Ak vieme, že každá správa alebo spoločné stretnutie v nás vyvoláva ďalšiu nádej a následné sklamanie, má zmysel zamyslieť sa nad intenzitou kontaktu. Môžeme obmedziť súkromnú komunikáciu, prestať zámerne vyhľadávať príležitosti na zbližovanie alebo si dopriať určitý odstup.
Dôležité však je, s akým zámerom to robíme. Odstup by nemal byť spôsobom, ako v druhom človeku vyvolať žiarlivosť, výčitky či strach, že nás stratí. Jeho zmyslom je vytvoriť si podmienky, v ktorých dokážeme s vlastnými citmi lepšie pracovať.
A keďže v Martinovom prípade ide o kolegyňu, je potrebné myslieť aj na pracovný vzťah. Môže zostať zdvorilý, priateľský a profesionálny, aj keď sa rozhodne obmedziť osobnú blízkosť. Nemusí za svoje city nikoho trestať, ale ani pokračovať v kontakte v takej podobe, ktorá ho dlhodobo vyčerpáva.
Zdroj: Refresher AI
Ako funguje Safe Space?
Pošli nám svoju otázku cez formulár a my ju posunieme odborníkovi – psychológovi, lekárovi alebo špecialistovi, ktorý sa danej téme venuje. Môžeš nám tiež napísať e-mail na adresu [email protected].
Tvoja identita zostane anonymná. Uvedieme len tvoje krstné meno a vek, no ak máš obavy z potenciálneho odhalenia, môžeme sa dohodnúť aj na úplnej anonymite. Nikde neuvedieme tvoje celé meno ani žiadne údaje, ktoré by ťa mohli prezradiť.
Odpoveď napíše odborník, ktorý na expertnej úrovni rozumie psychike, zdraviu či vzťahom.
Tvoj príbeh môže pomôcť aj iným. V anonymnej podobe ho uverejníme v našej pravidelnej poradni, aby si z odpovede mohli odniesť niečo aj ostatní, ktorí prežívajú niečo podobné.
Každý, koho otázku vyberieme a uverejníme ju s odpoveďou experta, dostane mesačné predplatné zadarmo.
Nevieme zaručiť, že zodpovieme na úplne všetky položené otázky, no urobíme všetko pre to, aby žiadna relevantná neostala bez odpovede.
Safe Space je priestor, kde tvoje obavy a pochybnosti zostanú v bezpečí.