Navštívili sme bar, v ktorom nakupuje drogy celý Pentagon

Pri prechádzke v okolí Pentagonu si zrejme vôbec nevšimneš nenápadný bar na rohu Stavbárskej ulice, ktorý sa nijak nesnaží upútať tvoju pozornosť. Keď si ho však všimneš, na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná krčma. My sme tam prvýkrát vstúpili úplnou náhodou v jednu sobotu podvečer, keď sme hľadali miesto na zohriatie po dlhom rozhovore s Marcelom. 

Prvá návšteva a prvé varovania

Vošli sme dovnútra a okamžite nás oslovil podgurážený hosť sediaci pri prvom stole, ktorý nám pripomenul, že pri vstupe do miestnosti sa treba pozdraviť. Pravdepodobne kvôli množstvu skonzumovaného alkoholu nepočul, že sme sa už pozdraviť stihli, tak sme mu to ešte raz slušne zopakovali. On na nás len mávol rukou a vrátil sa naspäť k svojmu rozrobenému pivu. 

Bar bol na prvý pohľad dobre udržiavaný, nič v ňom nechýbalo. Teda okrem čapovaného piva, čo nám oznámil barman pri objednávaní. Kým sme počúvali výklad svojich možností, do tváre sa nám postavila mladá tehotná žena, ktorá si nás zvedavo obzerala. Bolo to zvláštne, ale v ten deň sme už stretli veľmi veľa zvláštnych ľudí, tak sme si o tom nič viac nemysleli. 

ČTI TAKÉ Prostitútka Monika šľape pri Slovnafte: Znásilnili ju, takmer zabili, ale prestať nechce, aby si mohla pichať heroín (Rozhovor)Prostitútka Monika šľape pri Slovnafte: Znásilnili ju, takmer zabili, ale prestať nechce, aby si mohla pichať heroín (Rozhovor)

Keď sme si sadli k stolu s naším fľaškovým pivom, začali sme si všímať klientelu. Lepšie povedané, oni si začali všímať nás. Pri spätnom pohľade na bar sme videli, ako sú všetky barové stoličky otočené smerom k nám a každá jedna osoba sa na nás pozerala. Tvrdenie, že sme vytŕčali z davu, by nedokázalo dostatočne vystihnúť túto situáciu. 

Našu pozornosť opäť upútala tehotná mladá žena, ktorá teraz s cigaretou v ústach exovala dva poldecáky na bare. Nechceli sme však dlhšie zazerať a keďže sme sa dostatočne zohriali, rýchlo sme dopili a odišli preč. 

Do Pentagonu sme sa museli vrátiť o pár dní neskôr, aby sme dokončili náš rozhovor s Marcelom. Keď sme sa snažili spraviť fotky do článku nech je vidno celé sídlisko, Marcel začal namietať, že nechce, aby ho s nami videli hostia baru. Na našu otázku, že prečo, nám odpovedal, že do baru chodia všetci sídliskoví drogoví díleri a narkomani, ktorí sú paranoidní, ak vidia niekoho cudzieho. 

To nám trošku vysvetlilo spomienku na našu poslednú návštevu, keď na nás smeroval pohľad každého hosťa. Vysvetlili sme mu, že my sme tam už boli, nezažili sme nič extrémne a Marcel nás varoval, že sme mali iba šťastie. On osobne by tam nevkročil a nemali by sme ani my. 

Druhá návšteva a zachytenie dílovania drog v priamom prenose