Molekulárny vedec: Homeopatiká sú vyhodené peniaze, o účinkoch vitamínu C na imunitu nemáme jasné dôkazy (Rozhovor)

Myslím, že ľudia o tom majú dobré povedomie, neexistujú žiadni „skrytí zabijaci“. Samozrejme, extrémnym strašiakom je stres. Čo ľudia často podceňujú, je aj chlad – je dokázané, že v chladnejších mesiacoch môže byť efektivita nášho imunitného systému dočasne znížená. To je aj jedna z príčin, prečo sú infekčné choroby rozšírené viac v zime.

Čo si myslíte o otužovaní? Je to len trend alebo môže našej imunite výrazne pomôcť?Tie dôkazy sú skôr anekdotické – ľudia si povedia, že odkedy sa otužujem, som zdravší. Na druhej strane, niektoré štúdie naozaj potvrdili, že otužovanie zlepšuje funkciu imunity najmä pre adaptáciu – chladná voda pôsobí ako stresor a imunita sa naň teda musí adaptovať. Z dlhodobého hľadiska môže byť preto lepšie prispôsobený na stresové podmienky. Keď príde chlad, telo s ním už má nejaké skúsenosti a vie naň lepšie reagovať. 

Navyše, chlad a následné teplo zlepšujú prietok krvi, a teda môžu zlepšiť cirkuláciu imunitných buniek v celom tele, ktoré sa potom rýchlejšie dostanú tam, kam majú. Niektoré štúdie hovoria aj o tom, že ľudia, ktorí sa otužujú, majú menšie riziko infekčných ochorení dýchacieho traktu. Všetko sú to však korelačné štúdie a na ich výsledky môže vplývať viacero faktorov.

Spomínali ste aj stres. Ako je vlastne možné, že stres tak veľmi vplýva na imunitu?Keď sme v strese, vyplavujú sa stresové hormóny, ktoré pripravujú telo na únik alebo boj (fenomén fight or flight). Jedným z takýchto hormónov je kortizol. Štúdie ukazujú, že práve kortizol výrazne znižuje funkciu imunitných buniek. Imunitu oslabuje najmä dlhodobý chronický stres.

Prečo sa imunitné bunky nedokážu brániť proti tým stresovým hormónom?To je zaujímavá otázka. Imunitné bunky nemajú vlastnú hlavu. Nepovedia si – aha, máme tu nejaký stresový hormón, človek je asi v strese a ten stres znižuje našu funkciu, tak poďme proti nemu bojovať. Bunky tak nerozmýšľajú, ony proste reagujú na signály okolo seba. To človek by si mal uvedomiť, že je v strese, že mu to oslabuje imunitu, a mal by s tým niečo robiť. Samozrejme, bunky sa vedia adaptovať aj na dlhotrvajúce zmeny prostredia.

Akým spôsobom sa adaptujú na chronický stres?Zmenia svoje správanie. Na to, aby mohla bunka vykonávať svoju funkciu, potrebuje správne fungujúci metabolizmus. Keď ju zasiahne kortizol, bunka sa adaptuje napríklad tým, že pozmení svoj metabolizmus, a teda môže byť menej efektívna pri rozoznávaní patogénov. 

Telo je evolučne nastavené tak, aby si zachovalo svoju integritu a prežilo. Ako som vravel, stres pripravuje telo na boj alebo útek. Aby mohlo telo využiť energiu na akútne potreby, niektoré funkcie potlačí. Keď uvidím medveďa, nebudem riešiť to, či moje bunky dokážu rozoznať baktériu alebo nie. Budem riešiť, či sa s ním stretnem alebo ujdem.

Počula som, že imunitu môže ovplyvniť aj nadmerná fyzická záťaž. Koľko fyzickej aktivity ju môže už oslabiť?Úlohu zohrávajú dva faktory – šport v chladnom počasí, ktorý môže byť pre neadaptovaný organizmus záťažou, a miera fyzickej aktivity. Pri vysoko intenzívnej fyzickej aktivite, ktorá trvá 90 minút a viac, už môže ísť imunita trochu dole. Je to preto, že pri športe sa vyplavuje veľa stresových hormónov.

Sú štúdie, ktoré dokazujú, že extrémne športovanie môže znižovať aktivitu imunitných buniek. U profesionálnych športovcov je to, samozrejme, iné, pretože ich telo aj imunitný systém sú trénované. Ja nebehávam, a keby som teraz naraz zabehol 90 minút, je možné, že ochoriem. Trénovanému maratónskemu bežcovi to asi nič neurobí. 

Má zmysel brať výživové doplnky na zlepšenie imunity, aj keď je človek zdravý?Dajme tomu, že zdravý človek má, na stupnici od 0 do 10, imunitu na úrovni 10. V tomto prípade majú napríklad suplementy alebo otužovanie len minimálny vplyv. Imunitu vedia zlepšiť možno na úroveň 10,5 – 11, no neznamená to, že človek bude imúnny proti hocijakej nákaze. Ak má človek imunitu oslabenú, pretože je napríklad chorý alebo po chorobe, prípadne má zlú stravu či veľa stresu, výživové doplnky mu môžu pomôcť dostať sa na level 10. Suplementácia vitamínov má zmysel aj v zime. 

Ktoré doplnky by sme teda mali brať, ak máme oslabenú imunitu? Je céčko také dôležité, ako väčšina ľudí predpokladá?V skutočnosti existujú len nedostačujúce dôkazy o tom, že vitamín C zlepšuje imunitu. Doplnky, ktoré môžu počas ochorenia (alebo po ňom) pomôcť, sú napríklad vitamín D, selén a zinok. Keď sme chorí, telo potrebuje produkovať napríklad nejaké protilátky a tie sa nevyrábajú zo vzduchu. Sú to proteínové molekuly a na to, aby vznikli, vyžadujú stavebné bloky, enzýmy a energiu. Preto by sme mali prijímať viac vitamínov, ale aj minerálov a iných živín.

Môžeme ich užívať podľa ľubovôle alebo sa treba najskôr poradiť s lekárom?Určite je dobré poradiť sa s lekárom alebo aspoň lekárnikom – ten by mal byť tiež študovaný, aby vedel rozlíšiť, čo pomôže a čo nie. Hľadať si informácie na internete nie je dobrý nápad. Dnes tam nájdete viac hlúpostí ako kvalitných informácií. 

Je pravda, že vývar môže pomôcť uľahčiť priebeh chrípky či ľahkého covidu?Ten je dobrý skôr na zmiernenie príznakov. Teplá strava môže vyčistiť nos, stimulovať prietok krvi, uľahčiť priebeh, takisto obsahuje stavebné bloky, energiu, ktorú telo potrebuje na boj s vírusom. Teoreticky by vedel pomôcť z biologickej, ale aj mentálnej stránky, čo nie je zlé. Ale nie sú k tomu žiadne relevantné štúdie.

Môžu na imunitu vplývať diéty a rapídne chudnutie alebo, naopak, nadváha?Rapídne chudnutie a diéty, ktoré obmedzujú príjem stavebných látok, samozrejme, môžu oslabiť imunitný systém. Väčšinu vitamínov si nevieme uskladniť v tele a telo si ich nevie syntetizovať – preto existujú doplnky výživy. Jediné vitamíny, ktoré sa môžu naviazať na tuky a uskladniť sa „do zásoby”, sú D, E, K a A. Ostatné treba každodenne dopĺňať, ideálne v strave.

Takisto obezita má vplyv na celkový zdravotný stav. Existuje obrovské množstvo kvalitných štúdií, ktoré ukazujú, že obezita je rizikový faktor nielen pre notoricky známe kardiovaskulárne choroby, ale aj rôzne typy metabolických porúch alebo rakoviny. Nadmerné množstvo tukového tkaniva vylučuje rôzne bioaktívne látky, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať funkciu buniek imunitného systému alebo spôsobovať dlhotrvajúci zápal s nízkou intenzitou, ktorý vedie k zníženej akcieschopnosti imunitného systému.  

Lekári hovoria, že deti by sa mali „hrabať v hline“, pretože vtedy budú mať zdravý mikrobióm aj imunitu. Platí to isté aj pre dospelých? Nemusíme sa báť napríklad zjesť raz za čas niečo, čo nám spadlo na zem? Neviem, ako funguje to 5-sekundové pravidlo, ja sa ním neriadim (smiech). Začnem u detí. Neviem, či hrabanie sa v hline má nejaký pozitívny vplyv, tam ide skôr o to, aby mal ich imunitný systém kontakt s nejakými antigénmi. Pôsobí to však najmä ako prevencia alergií. Tie totiž vznikajú vtedy, keď imunitný systém nemá dostatok podnetov, preto si vyberie nejaký neškodný podnet a začne „vyšilovať“. Všetky štúdie spojené s touto témou sú však len korelačné, nie kauzálne. 

Počula som o výskume, pri ktorom skúmali deti žijúce vo vidieckom, prírodnom prostredí a deti, ktoré žili v čistote. Vraj sa ukázalo, že silnejšiu imunitu mala prvá skupina.Áno, počul som o tom – to je jeden z príkladov korelačnej štúdie. Porovnávame len to, či sa „hrabú v hline” alebo nie, ale mohlo tam byť množstvo iných faktorov, ktoré rozhodli o výsledku. Tej prvej skupine mohlo pomôcť niečo, o čom ani nevieme. Korelačné štúdie určite majú nejakú váhu, ale treba ich brať s rezervou. 

Čo sa týka dospelých, ukazuje sa, že prílišná hygiena nemusí byť úplne najlepšia. Samozrejme, to neznamená, že si nemáme umývať ruky. S baktériami a vírusmi prichádzame do kontaktu stále a hocikedy sa môže objaviť patogén, ktorý náš imunitný systém nemusí vedieť hneď poraziť. 

Takže nemôžeme povedať, že keď omylom zjeme kúsok plesne, zlepšujeme si imunitu.Nenazval by som to najlepším spôsobom, ako si posilniť imunitu (smiech).

Do akej miery môžu našu imunitu ohroziť dezinfekčné prostriedky?Dezinfekcia neohrozuje imunitu tým, že veci sú príliš čisté. Skôr to bude nejakými látkami, ktoré sa môžu dostať do ľudského tela a pôsobiť proti jeho biológii. Neviem o konkrétnych prípadoch alebo prípravku, ktorý by spôsobil reálne problémy. Ľudia sú však rôzni a môžu dostať alergické reakcie na niektoré komponenty nachádzajúce sa v týchto prípravkoch.

Čo sa týka hyperčistoty, ten výskum nie je solídny, zas tam môžu byť nejaké korelácie. Neviem, ako by vyzeral výskum – myslím, že nie je práve etické zavrieť ľudí do hypersterilného prostredia a potom skúmať ich imunitu. Neviem, kto by niečo také zaplatil. Hypersterilné prostredie v reálnom svete ani neexistuje. Skúmať sa môže maximálne to zloženie tých dezinfekčných prostriedkov. 

Ako je možné, že imunita sa môže „obrátiť“ proti ľudskému telu a spôsobiť vážny zápal alebo chronické ochorenie?Budem citovať slová svojho učiteľa z vysokej školy: „Autoimunitné choroby sú daň za to, že náš imunitný systém je tak dokonale prispôsobený na rozpoznávanie rôznych patogénov.“ Imunitné bunky musia vedieť rozoznávať cudzie bunky, ale aj antigény a proteíny v ľudskom tele. Ich vývinový proces je veľmi komplikovaný. Keď sa v ňom niečo pokazí, napríklad keď nastane nejaká mutácia, imunita môže vlastnú bunku identifikovať ako cudziu. Tak vzniká napríklad Crohnova choroba či cukrovka typu 1.

Vieme to nejako ovplyvniť?Nemyslím si. Je to stále najmä záležitosť genetiky. Spúšťačom však môže byť aj nejaký obrovský stres – psychický, ale aj environmentálny. Imunita denne vyraďuje bunky, ktoré sú škodlivé, a, naopak, podporuje bunky, ktoré sú prínosné. Ak sa telo dostane do enormného stresu, môže sa znížiť miera tejto kontroly a vzniknúť nejaké autoimunitné ochorenie.

Čo si myslíte o alternatívnej medicíne, ktorá sľubuje pomoc aj pri problémoch s imunitou – napríklad homeopatikách?Nie som fanúšik alternatívnej medicíny. Ale je to veľmi komplexná záležitosť, lebo funguje na princípe placeba a to je veľmi silné. Pri niektorých ochoreniach môže pomôcť, keď ľudia veria, že ich homeopatikum vylieči. Druhá vec je, že ľudia, ktorí ich začnú brať, často zmenia aj svoj životný štýl. Vtedy pomôže zdravší životný štýl, nie homeopatiká.

Viaceré štúdie však dokázali, že homeopatiká v porovnaní s placebom nefungujú. Neexistuje žiaden vedecký dôkaz, že keď miliónkrát zriedime nejakú látku, bude mať nejaký účinok. Homeopatiká sú preto podľa mňa vyhodené peniaze.