Navštívili sme dom hrôzy v Trnave: Necítim ľútosť, máme bonusy ak sa návštevníci pomočia od strachu, hovorí herečka v role mŕtvoly

Keď sa prebrodíme úzkou chodbou, ocitáme sa na toaletách. Modré socialistické kachličky postriekané krvou lemujú steny, z ktorých trčia zhrdzavené a prachom zapadnuté umývadlá. Priestory pôsobia, akoby tu už dlho nikto nebol. Aspoň nie niekto živý.

Za prvou murovanou priečkou zazrieme v tme predmet väčších rozmerov. Podídeme k nemu bližšie a zisťujeme, že ide o vaňu vystlanú odrezanými ľudskými končatinami. Nad ňou visia dve zrkadlá postriekané krvou s ťažko čitateľnými krvavými nápismi. Vykročíme teda vpred – ešte bližšie k oltáru smrti, aby sme si ich mohli prečítať. „Ukry sa!“ stojí na jednom z nich. Skôr, než stihneme rozlúštiť aj druhý nápis, v odraze vidíme, ako sa za našimi chrbtami mihne silueta postavy.

Kúpeľňou hrôzy sa začne ozývať hlboký démonický krik a rinčanie naostrenej sekery. „Musíme sa skryť,“ hystericky vyhlásim a začnem sa brodiť kachličkovým labyrintom. Noha sa mi sem-tam v rýchlosti pošmykne na krvi a rukami narážam do zakrvavených postáv s odťatou hlavou. Keď démon vtrhne do uličky, s Kamilou sa schováme v chladnom kúte niekdajšej sprchy. Nasleduje ticho pred búrkou. Náš hlasný dych a tlkot sŕdc preruší len agresia démona, ktorý hlava-nehlava búši do mŕtvych tiel.

Zastane tesne pri nás. Po chrbte nám prechádza mráz. „Psst,“ ukážem rukou na kolegyňu Kamilu. Už tak-tak sa načahuje smerom k nám, keď ho zrazu niečo vyruší a rozbehne sa opäť do temnej uličky. „Sme v bezpečí. Aspoň nateraz.“

Ešte predtým, než sa s nami vydáš do útrob domu hrôzy, by sme ti radi pripomenuli, že navštevovať tajuplné či zaujímavé miesta môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naše dobrodružstvá páčia, môžeš nás podporiť vstupom do klubu Refresher+. Našimi dobrodružstvami ťa počas celého článku budú sprevádzať aj videá priamo zo strašidelného domu. 

Zmluva s diablom

Je krátko po ôsmej hodine a naša posádka práve dorazila do Trnavy – pripravená na desivý zážitok. Do domu hrôzy nachádzajúceho sa v priestoroch bývalého cukrovaru vchádzame cez priemyselný areál, kde nás už čaká náš sprievodca.

Hoci je vonku ešte celkom svetlo, keď uhladený muž s bielymi šošovkami otvorí mohutné kovové dvere smerujúce k recepcii, zaplaví nás tma. Pred nami vidíme len jemne osvetlené priesvitné dvere, po ktorých sa šplhajú tiene rúk. V tom sa na mňa obráti kolegyňa Kamila a zahlási: „Toto bude silná káva.“ Súhlasne prikývnem.  

Z recepcie sa na chodbu ozýva energická hudba, rovnaká ako tá, ktorá sprevádza na vystúpeniach strašidelných klaunov. Keď do nej vstúpime, ocitáme sa v obrovskej miestnosti plnej stolov, na konci ktorých sa nachádza barový pult a pokladňa. Napravo od pultu je obrovská rakva, ktorú strážia dve kostry.

Muž, ktorý je zároveň aj hlavou celého Horror House, sa zohne pod pult a vytiahne z neho niekoľko papierov. Podá nám ich aj s perom. „Toto je zmluva s diablom, ktorú musí podpísať každý návštevník,“ dodá s tajomným úškrnom.