Bratislava sa rýchlo rozvíja a nájdeme v nej veľa možností pre pekný a kvalitný život. Aj keď má naše hlavné mesto potenciál, je tu aj druhá strana mince, na ktorú mnohí obyvatelia nie sú hrdí. Keď povieme slovo Pentagon alebo Slovnaftská ulica, väčšina z nás si pod týmito pojmami predstaví drogy, alkohol a prostitúciu. Ja si po vlastnej skúsenosti do tohto pomyselného rebríčka pochybných lokalít pridávam aj Panónsku cestu v Petržalke, najmä veľké parkovisko pred Tescom, kde väčšinou stoja kamióny.
Niekoľkokrát som o tomto mieste počula od kolegov či známych. Keďže nie je také známe ako Pentagon či „Slovnaftka", nedávala som veľké šance tomu, že by som tam niečo zaujímavé videla. Vlastná skúsenosť ma však presvedčila o opaku a s čistým svedomím by som povedala, že Panónska v mojom rebríčku zatiaľ kraľuje.
V článku ti opíšem, čo som tam zažila počas viacerých dní. Rozprávala som sa s pracovníčkou v sexbiznise, ktorá mi povedala celý príbeh o svojom živote a nafotila som miesta, kde sa to všetko odohráva. Z fotiek, ktoré som urobila, ide mráz po chrbte a je smutné, že aj napriek všetkým reštrikciám a pravidelnej kontrole polície, sa tieto veci stále dejú.
Keďže som nevedela, čo mám čakať, rozhodla som sa, že si najprv prezriem celé parkovisko a uvidím, či ma tam niečo zaujme. Strávila som tam asi štyri hodiny, počas ktorých sa absolútne nič neudialo a situácia na celkom parkovisku bola pokojná. Premávali sa po ňom len ľudia s nákupnými taškami alebo vodiči, ktorí hľadali parkovacie miesto.
V čase, keď som bola na parkovisku, stáli na ňom asi tri kamióny. Všetky však mali zatiahnuté závesy vnútri kabíny a pravdepodobne si vodiči robili povinnú pracovnú prestávku. Po troch hodinách skúmania miesta som však uvidela ženu oblečenú celú v ružovom s blond vrkočom, ktorá vystupovala z jedného z troch kamiónov. Na náves si položila svoje igelitky a vyzerala tak, že sa upravuje a oblieka si nohavičky. Potom odišla smerom k vchodu hypermarketu.
Asi desať minút po nej z kamióna vystúpil aj pravdepodobný vodič, ktorý si išiel kúpiť zmrzlinu. Zaujímavé bolo, že som ženu vchádzať do kamióna nevidela, čo znamená, že tam pravdepodobne boli spolu celé tri hodiny. Za ten čas, ktorý som na parkovisku strávila, to však bolo jediná zaujímavá situácia, ktorú som videla. Od jedného človeka bez domova, ktorý sa potuloval po okolí, som sa však dozvedela, že na tomto mieste sa naozaj pohybujú pracovníčky v sexbiznise a že som len nevychytala správny moment. Sklamaná som sa teda pobrala domov. Z jednej skúsenosti si však nechcem robiť obraz o celom mieste, preto som sa rozhodla, že to skúsim aj na ďalší deň.
Na parkovisko Tesca som prišla okolo jedenástej predpoludním hneď na druhý deň. Spozorovala som tam ženu, ktorá sa prechádzala pomedzi autá, stále sa obzerala a telefonovala. Žiadne vyzývavé, pekné oblečenie či mejkap. Mala oblečené rifle, sveter a nosila si so sebou veľkú tašku na pleci.
V jednej chvíli však pri nej zastavil červený starý renault a vzal ju so sebou. Keďže mali otvorené okná v aute, počula som, že sa o niečom dohadujú a kričia na seba. Myslela som si preto, že pani len čakala na svojho partnera, ktorý ju mal odviezť. Približne za 10 minút ju však auto priviezlo naspäť na parkovisko, blízko ku kríkom, kde čakal ďalší neznámy muž. Keď vystúpila z auta, pobrala sa s neznámym mužom za kríky, odkiaľ sa vrátili asi po polhodine a každý odišiel iným smerom. Žena po chvíli čakania nastúpila znovu do červeného renaultu.
Následne som zahliadla staršiu ženu, ako sa úplne rovnako prechádza po parkovisku. Neskôr sa k nej pridala aj pani, ktorá predtým odišla v červenom renaulte. Občas prehodila niekoľko slov so svojou „kolegyňou“, ktorú po svojich zisteniach už môžem takto nazvať.
Situácia bola napokon úplne pokojná, ženy postávali či posedávali na obrubníkoch a krátili si čas fajčením cigariet. Keď sa mi trochu vzdialili z dohľadu, rozhodla som sa, že sa pôjdem pozrieť za kríky, v ktorých sa na polhodinu schoval spomínaný pár.
Kríky boli zvonku pekne upravené a asi nikto, kto išiel okolo, by si nepovedal, čo sa môže skrývať na druhej strane. Keď som tam vstúpila, pripadalo mi to ako brána do iného sveta. Kríky vyzerali oveľa väčšie. Hneď na úvod ma privítalo niekoľko použitých kondómov, menštruačných vložiek či injekčných striekačiek. Odhodlala som sa ísť ďalej a prišla som do prvej „miestnosti“, v ktorej ležal veľký špinavý matrac. Niekto si tam dokonca zabudol aj čipkovanú podprsenku.
Prešla som ďalej a našla ďalší veľký matrac, na ktorom bol dokonca plyšový macko a odložené tenisky.
Naokolo sa nachádzali všetky druhy použitých kondómov a striekačky. Musela som si dávať pozor, aby som na nejakú nestúpila, lebo ich tam bolo naozaj veľa. Keď si predstavím, čo sa v týchto zákutiach parkoviska deje, behá mi mráz po chrbte. Rozmýšľala som, koľko ľudí sa tam už vystriedalo a ako tieto miesta vnímajú pracovníčky v sexbiznise. O to viac ma lákalo risknúť situáciu a predsa len za jednou z nich ísť, aby som zistila o ich živote viac.
Pozri si, čo všetko som našla za kríkmi:
Navzdory môjmu strachu a tomu, že niekde môže číhať pán v červenom renaulte, som sa nakoniec odhodlala, že jednu z nich oslovím. Keď som okolo jednej prechádzala autom, stiahla som okienko a opýtala sa, čo na parkovisku robí. Napriek mojim obavám bola veľmi milá a hneď priznala, že občas si tu privyrába prostitúciou. Súhlasila s rozhovorom a dohodli sme sa, že za ňou ešte prídem a porozprávame sa.
Mená v tomto článku autorka zmenila kvôli ochrane respondentiek.
Za všetky problémy môžu drogy
Marcela je 48-ročná žena, ktorá odmalička žije v Bratislave. Aj keď pracovala v sexbiznise, mala som z nej celkom príjemný pocit. Dodržala všetko, na čom sme sa dohodli, a čakala ma v presne dohodnutý čas na parkovisku.
Už na začiatku rozhovoru jej zazvonil asi štyrikrát telefón. Spýtala som sa jej preto, čo robí okrem sexbiznisu. „Pracujem bez zmluvy v jednej firme, no nechcem mať problémy, ak by som ju spomenula. Privyrábam si šliapaním už viac ako 20 rokov.“ Rozrozprávala sa na úvod Marcela. Priznala, že jej niekedy telefón zvoní neprestajne a že jej volajú klienti, lebo chcú od nej nejakú službu. „Ja mám už aj svojich stálych, ktorých poznám a chodia za mnou dlhodobo.“
Neskôr jej však zavolal aj jej partner, takže ma zaujímalo, ako vníma celú situáciu on a či mu neprekáža, že sa jeho priateľka živí prostitúciou. Marcela ma však ubezpečila, že túto prácu začala robiť už oveľa skôr, ako ho spoznala, a on sa s tým musel zmieriť. „Máme však svoje pravidlo. Nehovorím mu, kedy som v teréne, lebo z toho nie je nadšený, no chápe, že potrebujeme peniaze.“
Marcela to doteraz v živote nemala ľahké, no sama priznáva, že si za to do značnej miery môže sama. Učila sa za krajčírku, no škola ju príliš nebavila a rozhodla sa ukončiť štúdium a začať pracovať. „Potom som si našla muža, s ktorým sme začali brať drogy. Vtedy som začala aj s prostitúciou, lebo sme nemali žiadne peniaze.“ Marcela tiež spomína, že nechcela mať žiadne deti. „Jeden frajer ma však nabúchal a ja som nemala peniaze na potrat, takže som si povedala, že to nejak musím zvládnuť.“ Zažila aj domáce násilie a vraj často chodila s monoklami.
Marcela má tri dcéry, ktoré jej však súd odobral, keď bola vo väzení. „Sedela som štyri roky za predaj drog. Vtedy som svoje deti musela dať manželovým rodičov.“ Po pobyte vo väzení sa rozviedla a zostala na ulici. Ako hovorí, so svojimi dcérami je však stále v kontakte a majú spolu úplne normálny vzťah. „Im sa celkom darí. Jedna by chcela byť veterinárka, ďalšia je kaderníčka. Tretia išla teraz na architektúru. Sú celkom šikovné, na rozdiel od ich mamy,“ dodáva Marcela.
Momentálne žije v chatrči bez elektriny so svojím priateľom, s ktorým tvoria pár už takmer osem rokov. „On ma zachránil od všetkého zlého. Keby nebolo jeho, asi by som bola už mŕtva.“ Marcelu jej priateľ prichýlil z ulice ešte ako jej kamarát. Neskôr sa do seba zamilovali a vraj sú spolu veľmi šťastní. Keď som sa však opýtala, či bol jej priateľ muž, ktorý ju viezol na červenom renaulte, tak sa tvárila, že vôbec nevie, o čom hovorím.
S drogami som začala, keď som bola mladá. Vtedy som odsudzovala ku*vy. Nechápala som, ako to môžu robiť. Nakoniec som sa tu ocitla aj ja.
Na dobrej ceste k abstinencii
Keď sme prebrali celú Marcelinu minulosť, zaujímal ma jej aktuálny život a najmä to, ako ho vníma. Viackrát mi spomenula, že jediné, čo jej na tomto remesle prekáža, sú ľudia v autách, ktorí na ňu vykrikujú rôzne nadávky. „Niekedy som im nadávky kričala späť. Teraz si len v duchu poviem, že teraz sa možno smeje, ale o pár rokov možno za mnou príde aj on, keď ho vlastná manželka nebude chcieť vyfa**iť.“
Marcela ako jedna z mnohých sexworkeriek začala predávať svoje telo preto, aby mala na drogy. Neskôr mi však povedala, že je na veľmi dobrej ceste, aby s tým úplne prestala. „Niekedy som brala heroín a pervitín. Teraz užívam len metadon, ktorý je vo forme tabletiek, a je to skôr náhrada za tieto tvrdé drogy.“
Na tele však mala stále viditeľné staré jazvy po injekciách. Na niektorých častiach tela mala stále ešte nezahojené abscesy z ihiel. „V týchto veciach nám veľmi pomáha organizácia, ktorá nám dáva dezinfekciu, kondómy či nové ihly so striekačkami.“ Marcela sa údajne dáva často testovať a chodí na pravidelné kontroly rôznych chorôb a infekcií.
Keby som mala všetky peniaze, ktoré mi prešli rukami, bola by som milionárka a ani moje pravnúčatá by nemuseli do konca života pracovať.
Telefonáty sa počas našej konverzácie stále násobili a vyzeralo to tak, že Marcela naozaj nemá núdzu o klientov. Povedala mi, že za „fajku“ si účtuje 20 eur a za „kompletku“ väčšinou 50 eur. „Keď sa mi však nejaký muž nepozdáva, nejdem s ním silou-mocou. Sú dni, keď si môžem vyberať, a sú aj také, keď naozaj potrebujem peniaze. No vtedy sa mi to nevyplatí, lebo tí muži sú schopní všetkého,“ hovorí Marcela.
Už to nie je tak dobre platené
Keď som sa jej opýtala, či má nejaké svoje hranice, za ktoré nejde, jasne mi odpovedala, že s mladými mužmi nechodí a nerobí ani žiadne úchylky. „Ja za ten čas už viem rozoznať, kto je normálny a kto nie. Raz jeden muž chcel, aby som sa na neho vys*ala. Dal mi za to sto eur, ale už by som to nikdy neurobila. Aj keď som prostitútka, mám svoje hodnoty a pravidlá.“
Musím si dávať pozor, lebo v mojej práci ma už nabonzovali, že šliapem na Panónskej.
Z roka na rok je vraj prostitúcia finančne horšie a horšie platená. „Málokto zastaví žene pri ceste. Všetci idú do bordelov. Je pravda, že už nie som najmladšia, takže sa tá finančná situácia trochu zhoršila.“ Keď vraj Marcela začínala, mohla žiť naozaj luxusný život. Bohužiaľ všetky peniaze minula na drogy.
Ako sama hovorí, našťastie sa jej doteraz nestalo nič mimoriadne zlé: „Nemusela som nikdy volať políciu alebo sa báť o život. Ja mám šťastie a dobrú intuíciu. Keď sa mi niekto nepáči, pošlem ho preč.“ Nepríjemných situácií je však viac. „Ty by si ani nepovedala, akí môžu byť niektorí muži humusáci. Veľakrát sa mi stalo, že som na nich nakričala, že či vôbec poznajú vodu, lebo to, čo mali za predkožkou, to by si človek vedel natrieť na chlieb.“
Ja som ku*va a umývam sa každý deň aj 4- či 5-krát. Niektorí muži sa umývajú 4- až 5-krát za mesiac.
Marcela si svoje kolegyne naozaj zastávala a hovorila o nich, že aj keď sú často drogovo závislé a bez domova, idú sa umyť aspoň na verejné záchody. Podľa nej však niektorí muži o hygienu vôbec nedbajú. Logicky som sa preto zaujímala, či so svojimi klientmi spáva aj bez ochrany. Na to mi rázne odpovedala, že čím je staršia, tým viac si dáva pozor na svoje zdravie a bez ochrany nejde, ani keby jej dali za to 500 eur. „Raz praskla guma, to som si hneď išla dať robiť testy do tej organizácie,“ hovorí.
Niektorí muži mi platia za to, aby mi oblizovali nohy. Ďalší mi zaplatil, aby mi oblizoval zadok v celofánovej fólii.
Navzájom si pomáhajú
Ženy sa o miesta nedelia. Keď príde nejaká nová, hneď ju zo svojho rajónu vyštvú. Na Panónskej sú podľa Marcely len tri prostitútky, ktorým to tam celé „patrí“ a navzájom si pomáhajú. „Jedna žena odtiaľto je silno drogovo závislá bezdomovkyňa a niekedy ju zoberiem k nám domov, aby sa umyla alebo prespala. Sme tu spolu už dlhé roky.“
Hovorím jej, čo som našla v neďalekých kríkoch, a pýtam sa, či chodí Marcela so svojimi klientmi práve tam. Ako sama povedala, pre ňu je to miesto veľmi špinavé a chodí tam naozaj málokedy, no jej drogovo závislá „kolegyňa“ tam niekedy aj prespáva. „Za tými kríkmi nikdy nevieš, či stúpiš na kondóm alebo na ho*no. Nechápem, ako tam ľudia môžu mať sex a potom aj š*ať, aj s*ať. Ja som už fajnová na takéto veci, ale keď sa nejaký klient ponáhľa, ideme aj tam, no veľmi zriedkavo. Tie matrace odtiaľ o chvíľu aj tak odnesú.“ Marcela hovorí, že to miesto mesto pravidelne čistí, no vždy sa to skončí aj tak rovnako.
Počas nášho rozhovoru k nám pristúpila Marcelina drogovo závislá kolegyňa, ktorá ju volala na dávku heroínu, no Marcela ju odmietla s tým, že už si nič nepichá. O kamarátke hovorí, že si prostitúciou zarába, aby mala na drogy. Aj po odmietnutí dávky heroínu sa nám prihovorila slovami „No čo, babule, kecáte? Tak vás nechám, Marcelka, potom sa uvidíme.“
Zubnú protézu stratila pre orálny sex
Pre užívanie drog Marcele vypadali takmer všetky zuby a vo väzení si dala vytrhať nakoniec celý chrup, aby jej vedeli dať protézu. Tú, ako neskôr povedala, stratila, keď orálne uspokojovala jedného klienta a vyložila si ju z úst. Teraz už nemá peniaze na novú.
Na záver mi ešte Marcela porozprávala, ako vníma sex s klientmi a so svojím partnerom. Vie si to vraj úplne oddeliť a sex si užíva len z lásky. „Pri klientoch sa zatnem a dúfam, že sa to čím skôr skončí. Pri partnerovi však tú chuť stále mám a viem si to užiť aj napriek tomu, že som prostitútka.“
S prostitúciou chce Marcela úplne skončiť a venovať sa normálnemu životu, na ktorý sa však podľa nej veľmi ťažko zvyká. „Nechcem každý deň robiť to isté. Nebaví ma ísť do roboty, prísť domov, urobiť večeru a ísť spať. Nie som na to zvyknutá.“ Aj ona má však svoje sny a chcela by pracovať ako krajčírka. Musí však dokončiť školu, aby získala výučný list. „Dúfam, že sa nám podarí aj trochu cestovať. Minulý rok sme mali ísť na prvú dovolenku, ale zlomila som si nohu, takže dúfam, že tento rok zarobíme dosť peňazí, aby sa nám to podarilo.“
Marcele som za tento rozhovor a za jej čas sľúbila 20 eur, ktoré som jej na konci stretnutia aj dala. Popriala som jej veľa šťastia a síl v tom, aby úplne skoncovala s drogami. Každý má právo na druhú šancu a verím, že ju Marcela plnohodnotne v budúcnosti využije.
