Natália je šoférka prešovskej MHD: Starí chlapi sedia v prvom rade a hovoria mi, že mám pridať plyn (Reportáž)

Natália na Instagrame pridáva vtipné a zároveň bežné životné situácie zo života šoférky MHD. Tešil som sa, že sa dozviem viac zo zákulisia tejto práce. 

„Pôjdeme z Trojice do Malého Šariša, tam bude prestávka a potom naspäť do mesta,“ opisuje mi dnešnú trasu, ktorú sme pôvodne mali absolvovať na dlhom osemnásťmetrovom „klbáku“, no napokon to bude „len“ klasický mhdčkársky autobus. 

V Prešove je tesne pred 13:00 rušno, Trojica patrí k najvyťaženejším lokalitám a zatiaľ čo kecáme s Natáliou o živote a práci, autobusy prichádzajú jeden za druhým a väčšinou odchádzajú fakt plné. 

S pomocou mojej dnešnej respondentky si kupujem v automate lístok, ktorý stojí 1,3 eura a spoločne čakáme na to, kedy príde spoj. Natáliu čaká viac ako 10 hodín v službe. „Pracovná doba v tejto práci je dosť premenlivá. V podstate fungujem tak, že robím buď od 4:00 do nejakej 13:00, alebo od 13:00 do približne 23:20, takto 4 dni po sebe a potom dva dni voľna,“ hovorí o svojom pracovnom čase.

No co, šicko bavi jak ma?

Takmer na sekundu presne prichádza na Trojicu linka číslo 23 smer Malý Šariš. Pristupujeme k predným dverám a Natália sa víta s kolegom, ktorého na tejto zastávke strieda. „Čau, no co, šicko bavi jak ma?“ pýta sa kolegu. Dozvedám sa, že ide o ich autobusársky slang, ktorý pôsobí kolegiálne a milo. 

Natália sadá za volant, nastavuje si sedadlo, skontroluje niekoľko údajov a ideme na to. Vytáča veľký volant a už sme na ceste. Počas šoférovania sa zodpovedne a profesionálne nenechá vyrušovať, maximálne mi ukáže miesta, kde sa jej stalo niečo zaujímavé. „Tu z tejto bočnej ulice mi nedávno vyletel taxikár tak, že skoro som mala haváriu, povedala som si, že ľudia sú prednejší, vtedy riskuješ aj to, že možno poškrabeš mašinu, ale ľuďom sa nič nestane,“ hovorí prešovská šoférka, ktorá postupne naberá na zastávke čoraz viac cestujúcich.

Na autobusoch v centre mesta ma vždy fascinuje to, ako ich šoféri a šoférky dokážu vytočiť a zmestiť sa do pruhov aj na užších uliciach či plných križovatkách. „Musíš si vždy vyrátať, kedy je potreba točiť do ktorej strany a dôležité je tiež si nadísť, kedy kde ísť akou rýchlosťou. Najlepšie je, ak aj autá stoja tak, ako majú a netlačia sa dopredu," hovorí Natália a popritom si s pokojom Angličana brázdi Prešov smerom von z mesta. 

Po 16 minútach jazdy sme v Malom Šariši, čo je konečná tejto linky a od mesta je táto obec vzdialená necelých 5 kilometrov. Natália na koncovom obratisku vysadí posledných ľudí, odstaví autobus k zastávke a má približne 30 minút pauzu, kým pôjde znovu do mesta. 

Prečo skončila s kamiónom?

Využívam efektívne čas a pýtam sa Natálie, kedy nastala zmena z dlhoročnej šoférky kamiónu na šoférku MHD. „Prišlo to časom tak prirodzene, chcela som byť viac doma, mať viac priestoru na rodinu a stretávania sa s kamarátmi, nie byť niekoľko dní niekde na druhej strane Európy,“ hovorí. 

Za kvalifikačnú kartu a vodičák na autobus nechala 1 500 eur, pričom mi potvrdila, že je to nižšia cena preto, že už má vodičák na kamión a vtedy nie je cena taká vysoká.

„Kamión naložíš a ideš tisíce kilometrov väčšinou po diaľnici, stojíš podľa seba. Autobus je iná práca. Je to dlhé vozidlo, to áno, ale má iné princípy, keďže predné kolesá sú viac za tebou ako pod tebou, čo platí pri kamióne,“ dostávam školenie o technických rozdieloch medzi autobusom a kamiónom. 

Čuduje sa ešte niekto tomu, že autobus šoféruje žena? „Stále, ako som ti spomínala, že starší páni sadajú dopredu a hovoria, nech pridám plyn, lebo je zelená. Nevidia však, že v ceste pred semafórom je veľká diera. Ale keď autobus zastaví a vystupujú, vždy poďakujú. Minule som viezla takú pani, ktorá mi odkázala, že mi to veľmi ide a mala by som riadiť aj kamión. Asi netušila, že som to robila osem rokov, haha," hovorí Natália.

Trolejbus je oproti autobusu iná liga

Počas našej debaty na konci Malého Šariša sa dozvedám aj to, že Natália bude mať čoskoro ukončené oprávnenie na trolejbus. Oproti autobusu je to iné vo viacerých ohľadoch. 

„Trojelbus je dráhové vozidlo ako aj vlak či električka. Sú prísnejšie kontroly aj preskúšavanie po istom veku. Musíš dávať viac pozor na limity rýchlosti, vedieť, kde je aké vedenie, kde môžeš a nemôžeš zastaviť, riešiť výhybky, deliče a ďalšie veci, je toho viac,“ opisuje Natália.

Čas do odchodu späť do mesta sa kráti, pričom ma ešte zaujíma, ako riadi autobus v prípade, že napadne veľa snehu alebo mrzne. Natália sa pozrie von oknom a úsmevne poznamená, že takéto zimy sú už minulosťou. Dodala však, že keď príde kalamita, vie to byť veľmi náročné a raz dokonca zapadla. 

„Paradoxne to bolo tu v Malom Šariši. Zastávka je v miernom kopci, tam som zastavila, no už som sa nepohla, haha, jedno šťastie, že hneď pri mne odhŕňali s takým malým traktorom, tak mi pomohli,“ spomína na zimné cestné „radovánky“. 

Zaujíma ma tiež, ako je to v Prešove s platom šoférky autobusu. „Pohybuje sa to celkom rôzne, záleží na tom, koľko robíš, aké služby, koľko je voľna a podobne. Taký priemer je od 1 500 do 1 600 eur mesačne v hrubom,“ dozvedám sa. 

Častou témou na Slovensku, žiaľbohu, je alkohol u vodičov MHD. Natália sa zamyslí, no nespomenie si na žiadny konkrétny príklad, o jednom vie, ale ten sa stal veľmi dávno. Majú v dopravnom podniku náhodné testy na alkohol, no nepočula za posledné roky o nikom, kto by nafúkal. 

S dopovedaním posledných slov na tému alkohol za volantom sa už Natália pozerá na hodinky a hovorí, že je čas na odchod. Z prvej zastávky ideme smerom do centra Prešova prázdni.

Pauza je na knihu či prechádzku

Natálii počas jazdy hrá v kabíne pomerne tiché rádio, pričom tvrdí, že v kamióne počúvala vždy podcasty, no v autobuse je to náročné, keďže často stojí, je tam väčší hluk a jazda je prerušovaná. Na dlhších pauzách si zas prečíta trošku z knihy, prípadne sa ide prejsť. 

Po pár minútach sme späť v meste a autobus sa znova plní cestujúcimi. Kým Natáliu čaká dnes táto okružná jazda medzi mestom a Malým Šarišom ešte niekoľkokrát, moja cesta s ňou sa končí. Blížime sa k zastávke s názvom Okružná pri Novume, kde sa zamávaním rozlúčime a ja vystupujem von z autobusu.

Za poslednú vyše hodinu som sa vďaka Natálii dozvedel veľa o práci šoférky MHD, o tom, čo je na tom najnáročnejšie, ako k tomu musí pristupovať, čo si prežila a koľko približne zarába. Aj ona je dôkazom toho, že diskriminácia kvôli pohlaviu či nižšiemu veku v akejkoľvek práci nie je prípustná.