Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Priznáva, že niekedy si odkladal aj na úkor vlastných záľub, pretože sa riadil myšlienkou FIRE (Financial Independence, Retire Early). Ako 23-ročný študent z Humenného rozmýšľa o peniazoch inak než jeho okolie?
Keď 23-ročný študent Miloš prvýkrát povedal rodičom, že investuje, mysleli si, že mu „preskočilo“. Kým väčšina študentov rieši, kam ísť cez víkend a ako vyžiť do konca mesiaca, on riešil niečo iné. Finančnú rezervu, dlhodobé investovanie a vlastné chyby, ktoré ho k tomu priviedli.
Postupne si našiel vlastný systém sporenia. Kým sa niektorí ľudia riadia pravidlom 50–20–30, Miloš sa dlho držal filozofie FIRE – maximalizovať príjmy, minimalizovať výdavky a čo najviac investovať. Na vlastnej koži sa však presvedčil, že úplné zanedbávanie rezervy môže byť problém.
„Pred dvoma rokmi sa mi náhle zvýšili zálohy na internáte a prišiel som za otcom s tým, že mi to nevychádza a potrebujem od neho dve stovky. Len sa zasmial a povedal mi: Vidíš, investuješ a investuješ, ale rezervu si netvoríš. Vtedy mi to otvorilo oči,“ hovorí Miloš pre Refresher.
Najskôr začal s kryptomenami. Hľadal si informácie a skúšal malé sumy. Postupne si vybudoval základnú finančnú rezervu a dnes investuje systematicky. Pravidelne si odkladá peniaze a časť financií spravuje spolu s priateľkou.
Miloš pochádza z Humenného, dnes žije a študuje v Trnave. Popri vysokej škole učí krúžok informatiky a matematiky. Jeho príbeh nie je o rýchlom zbohatnutí, ale o tom, ako sa mladý človek učí rozmýšľať o peniazoch v prostredí, v ktorom to nie je bežné.
Miloš sa o peniaze začal zaujímať už v mladom veku. Prvú brigádu mal po skončení základnej školy, približne v šestnástich rokoch, a práve vtedy si založil aj svoj prvý bankový účet. „Keď som dostal prvé peniaze, hneď som si ich odložil. Mal som motiváciu v tom, že účet bol nastavený tak, že sa mi peniaze lepšie úročili, pokiaľ som z neho nevyberal. Začal som si odkladať drobné z transakcií, rôzne zaokrúhľovania, a podobne,“ spomína.
Postupne si však začal klásť otázku, ako z tých peňazí vytlačiť viac. Okolo 18-tky ho zaujali kryptomeny, otvoril si účet na Revolute a pustil sa do prvých nákupov a predajov.
„Vyberal som ich podľa vlastného úsudku, či sa mi zdalo, že cena je dobrá, alebo že má daný projekt potenciál. Našťastie som sa na tom výrazne nespálil, nestratil som peniaze. Bolo to už v čase, keď sa začínala riešiť pandémia.“
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko peňazí si dokáže mesačne odložiť.
Ako kombinuje kryptomeny, ETF fondy a hotovostnú rezervu a aké platformy využíva.
Pohľad mladého človeka na tlak sociálnych sietí.
Ako sa z konfliktu s rodičmi postupne stal moment, keď ho sami požiadali o pomoc s investovaním.
Mal vtedy k dispozícii zhruba 400 eur, ktoré mal pôvodne odložené na stužkovú. Prichádzal covid a on vedel, že ju budú musieť zrušiť. Považoval ich za peniaze, ktoré by aj tak „zmizli“ na jednorazový účel. Aj preto sa rozhodol zariskovať a začať s nimi obchodovať.
Po niekoľkých mesiacoch si však uvedomil, že keby tie kryptomeny jednoducho kúpil a nechal ich bez aktívneho obchodovania, zarobil by viac. Stačilo by počkať pol roka, rok a výsledok by bol lepší. „Vtedy mi došlo, že takýmto štýlom to dlhodobo robiť nemôžem.“
Práve tieto skúsenosti ho priviedli k myšlienke, že potrebuje stabilnejší a dlhodobejší prístup. Začal sa zaujímať o ETF fondy a pasívne investovanie. Také, ktoré nevyžaduje neustále sledovanie trhu. Dnes má Miloš v kryptomenách približne 10-tisíc eur. Začínal jednoducho, cez Revolut, neskôr prešiel na platformu Fumbi. Aktuálne už kryptomeny drží na vlastnej hardvérovej peňaženke, čo považuje za prirodzený krok každého, kto to s investovaním myslí vážne.
Rodina sa bála o moje psychické zdravie
V Milošovej rodine sa investovanie dlho vnímalo skôr ako riziko než príležitosť. Nie je to však nič výnimočné. V mnohých slovenských rodinách sa o peniazoch hovorí málo, a ak áno, tak opatrne. Investovanie sa spája s niečím neznámym, príliš zložitým alebo nebezpečným. Miloš to vnímal inak, a o to viac o tom doma hovoril.
„Bol som v podstate bezproblémové dieťa. Ak ma však niečo vedelo nadchnúť, veľmi tvrdo som si za tým stál a presne to boli aj financie. Moji rodičia majú 42 rokov, takže sú stále mladí a majú pred sebou minimálne ďalších 20 rokov práce. Práve preto je to ideálny čas začať sa pripravovať, aby si mohli dôchodok raz naozaj užiť a nemuseli riešiť problémy, s ktorými sa dnes stretáva veľa dôchodcov. Chcel som im pomôcť, ale oni sa začali báť o moje psychické zdravie,“ hovorí so smiechom Miloš.
V hneve rodičom povedal, že ak sa raz dostanú do finančných problémov, nemôžu automaticky rátať s tým, že ich bude na staré kolená finančne zachraňovať. Nie preto, že by nechcel pomôcť, ale preto, že si uvedomoval, že aj on bude mať vlastné záväzky a starosti. Po čase otvorili doma diskusiu a postupne sa začalo meniť aj ich vnímanie.
„Rodičia si sami začali uvedomovať, že niektoré veci nemajú nastavené ideálne, napríklad druhý pilier či celkové zabezpečenie do budúcnosti. Počas vianočných sviatkov dokonca sami za mnou prišli s tým, či im nepomôžem založiť investičné účty.“
Zdroj: archív respondenta Miloša
Z malých investícií k stabilnému základu
Investovať začal od 18-tky. Ako dlho mu trvalo, kým sa k týmto číslam dostal, a akým spôsobom vlastne investoval? Išlo o pravidelné mesačné investovanie alebo skôr o jednorazové vklady v obdobiach, keď mal k dispozícii viac peňazí?
Ako spomínal, prvé peniaze investoval ešte ako stredoškolák. Nasledovali obdobia, keď nemal brigádu ani pravidelný príjem, a vtedy neinvestoval vôbec. Keď sa však k peniazom dostal, napríklad počas sviatkov, z darov od rodiny alebo z víkendových brigád, mal jednoduché pravidlo. Aspoň polovicu z tejto sumy odložiť a zainvestovať. Zvyšok použil na bežné výdavky alebo si ho nechal v rezerve.
Takýmto spôsobom sa mu podarilo postupne nazbierať približne 4 až 5-tisíc eur ako rezervu, 2 000 eur do ETF fondov a 10 000 eur v kryptomenách. „Nešlo o peniaze z jedného zdroja. Časť pochádzala z brigád, časť od rodiny a svoju rolu zohralo aj zhodnotenie investícií. Významnú úlohu zohral jeden konkrétny kryptomenový projekt, ktorý ma zaujal najmä svojím reálnym využitím. Išlo o riešenie zamerané na platby v bankovom sektore, fungujúce na podobnom princípe ako Visa či Mastercard. Práve táto alternatíva ku klasickým platobným systémom mi dávala zmysel, a preto som sa rozhodol do nej vložiť väčšiu časť svojich peňazí.“
V priebehu posledného roka tento projekt zaznamenal približne štvornásobné zhodnotenie. Z pôvodných približne 800 eur sa tak stalo okolo 3 200 eur, čo výrazne ovplyvnilo celkovú hodnotu jeho portfólia.
Postupom času sa však Miloš snažil investovanie zjednodušiť a zbaviť sa potreby neustále sledovať trhy. Aj preto začal využívať platformu Fumbi. Počas prvého roka na vysokej škole investoval do kryptomien v priemere približne 100 eur mesačne. Dnes síce do kryptomien smeruje o niečo menšia časť jeho peňazí, no celkovo dokáže mesačne investovať okolo 300 eur do rôznych foriem investícií.
V ETF fondoch má približne 2 000 eur, ktoré spravuje cez platformu XTB. Vníma ich ako stabilný základ a prirodzenú protiváhu k kryptomenám.
Zdroj: archív respondenta Miloša
Rezerva a realita života
Momentálne si dokáže mesačne odložiť približne 300–400 eur, čo je v podstate jeden z príjmov jeho brigád. Zvyšok využíva na bežné potreby alebo doplatky, rodičia mu čiastočne prispievajú na internát.
Postupne do procesu šetrenia a investovania nakopol aj priateľku. Spolu si pravidelne odkladajú 240 eur mesačne. Za rok tak dokážu spoločnými silami odložiť okolo 3-tisíc eur a do konca vysokej školy chcú mať bokom približne 12-tisíc.
Peniaze majú slúžiť buď ako základ pre spoločné bývanie či cestovanie. „Za tie roky sa veľa naučila a je zodpovednejšia pri práci s peniazmi. Trošku ma aj skrotila, lebo som odkladal aj na úkor vlastných záľub.“
Šetrenie nemusí znamenať nudu
Sám seba opisuje ako dosť šetrného človeka. Zároveň však prišiel na to, že jeho cieľom nebolo maximalizovať len investície, ale vedieť si aj užiť život. Pamätá si, že pri prvom výlete do zahraničia s kamarátmi váhal, či sa oplatí míňať peniaze. Nakoniec si však povedal: „Kašľať na to, treba si užiť, investovanie a šetrenie sú dôležité, ale život sa žije tu a teraz.“
Aj po presťahovaní do študentského mesta sa Milošov prístup k peniazom výrazne nezmenil. Nikdy nebol typ, ktorý by sa nechal strhnúť novým prostredím alebo spoločenským tlakom. Má úzky okruh blízkych kamarátov, s ktorými sa stretáva cielene. Nie z povinnosti, ale preto, že zdieľajú podobné hodnoty.
Nevyhľadáva rutinné piatkové výjazdy po baroch, skôr dáva prednosť aktivitám, ktoré mu niečo dávajú. Športu, turistike, rozhovorom či spoločným projektom.
Tlak sociálnych sietí
Psychologický tlak, ktorému dnes čelia mladí ľudia, vníma veľmi citlivo. Sociálne siete sú plné luxusu, rýchlych úspechov a rád, ako „zbohatnúť do 30-tky“. Podľa Miloša je však dôležité pozerať sa na kontext. Porovnávať sa nie s influencermi, ale so sebou samým spred roka. Dôležité podľa cieľavedomého študenta je, či sa človek posúva, zefektívňuje svoju prácu a učí sa nové veci.
Tému bývania sleduje, no bez nátlaku. Ceny nehnuteľností v Trnave a okolí má v prehľade, no dnes by začal skôr podnájmom než okamžitou hypotékou. Investovanie do bytov vníma ako možnosť, ale aj ako veľkú zodpovednosť a časovú náročnosť. Oveľa viac ho láka podpora ľudí s dobrými nápadmi, vidieť potenciál tam, kde ho iní prehliadajú.
Sám priznáva, že mal obdobie, keď sledoval tabuľky až príliš intenzívne a pociťoval strach, že mu niečo utečie. Nakoniec si musel dať vedomú pauzu. Dnes vie, že pri dlhodobých investíciách je niekedy lepšie ich nesledovať neustále, najmä aby človek nepodľahol panike pri dočasných prepadoch.
