Vzrušuje ťa transgender porno? Odborníčka vysvetľuje, či to súvisí s tvojou orientáciou

Často sa stretávam s klientmi, ktorí v tom sami nemajú úplne jasno. V zásade však platí, že to, čo človek sleduje v porne, nie je kompasom jeho sexuálnej orientácie. Môže nás niečo vzrušovať na obrazovke, no v partnerskom živote po tom netúžime.

Ľudia bežne vyhľadávajú v pornografii praktiky a témy, ktoré považujú za bezpečné prežiť iba v rámci svojej fantázie, nie v realite.

Prečo vlastne existuje rozdiel medzi tým, čo nás vzrušuje vo fantáziách, a tým, čo reálne vyhľadávame v partnerskom živote?

Pretože fantázie sú kontrolované riziko. Keď sa niečo odohráva iba v našej mysli alebo na obrazovke, nestretávame sa s reálnymi následkami. Odpadá pocit hanby, sociálny tlak či pri rôznych dominantno-submisívnych aktivitách či BDSM praktikách strach z fyzického ohrozenia.

So sexuálnymi fantáziami často pracujeme aj v rámci psychosexuologických sedení. Klientov sa snažíme podnecovať, aby ich skúmali a integrovali, pretože to patrí k procesu objavovania vlastnej sexuality a hlbšieho sebapoznania. Naše fantázie nám zároveň môžu slúžiť ako „osvieženie“ vnútorného sveta. Je však dôležité, aby bol človek so svojou sexualitou v súlade – aby ona slúžila jemu, nie on jej.

Takže je úplne bežné, že ľudský mozog hľadá v porne niečo nové alebo zakázané, čo reálne nezapadá do jeho sexuálnej identity?

Jednoznačne áno. Problém nastáva až vtedy, keď si to človek začne vyčítať a cíti sa kvôli tomu zle. Konflikt medzi našimi hodnotami, vnútornými presvedčeniami a fantáziami v nás vytvára zbytočné bariéry a brzdí nás v ďalšom objavovaní.

V tomto bode by som rada podotkla, že vzrušenie zo zakázaného je prirodzený neurobiologický proces. Ak nás niečo také vzrušuje – v tomto prípade napríklad transgender porno – neznamená to, že sa mení naša identita. Iba objavujeme podnety mimo nášho bežného podnetového poľa. Keď ich spoznáme, dosiahneme uvoľnenie. Človek môže takto bezpečne experimentovať až po hranicu, kým je mu to komfortné a príjemné.

Mnohí moji klienti majú zážitky objavovania vlastnej sexuality práve v prítomnosti rovesníkov rovnakého pohlavia. Ide o bežný jav, ktorý sa v rámci konzultácií snažíme normalizovať.

Stretávate sa v klinickej praxi s klientmi, ktorí cítia vinu alebo hanbu za to, že ich vzrušujú pornografické videá s transrodovými ľuďmi alebo osobami rovnakého pohlavia? Ako s nimi pracujete?

Áno. Často sa stretávam s klientmi, pre ktorých je náročné stotožniť sa s niektorou zo svojich túžob. Vytvára to v nich silný vnútorný konflikt, ktorý môže neskôr eskalovať až do vzniku rôznych sexuálnych dysfunkcií.

Počas sedení sa preto vždy snažíme dostať do jadra tohto konfliktu. S klientmi komunikujem s rešpektom, nehodnotiacim spôsobom a bez bagatelizácie. Napriek tomu, že som sa vo svojej praxi stretla s obrovským množstvom variácií ľudskej sexuality, každý si formuje svoj vlastný koncept sexuality individuálne. Ľudí často tieto myšlienky trápia dlhodobo, preto je skvelé, keď sa nakoniec odhodlajú prísť, pomenovať svoje pocity a riešiť ich.

Vyhľadávajú ľudia závislí od porna obsah s takouto tematikou častejšie ako bežný konzument porna?

Áno, môžu. Existuje množstvo štúdií o tom, že ľudia závislí od porna často potrebujú vyhľadávať stále intenzívnejšie stimuly.

V takomto prípade vzniká nerovnováha medzi ich reálnym prežívaním v partnerskom vzťahu a ich sexualitou, ktorá celá stojí len na predstavách naviazaných na extrémne podnety. Problém spočíva v tom, že ak si mozog zvykne na vysokú intenzitu vzrušenia, prestanú ho stimulovať bežné, menej intenzívne podnety.

Hrá v popularite transgender porna rolu hypersexualizácia – napríklad spojenie ženských čŕt s mužským genitálom?

V prostredí pornografie sa často stretávame s výraznou fetišizáciou a hypersexualizáciou, ktorá spája feminínny vzhľad s mužskými pohlavnými znakmi. Tento „vizuálny mix“ je pre mozog mnohých divákov silným nadlimitným podnetom. V tomto kontexte existujú aj špecifické naratívy – žánre, ktoré pornopriemysel často označuje marketingovým – a v komunite kontroverzným – pojmom „trap“ alebo kategórie s prívlastkom „surprise“.

Tieto žánre pracujú s momentom prekvapenia, keď mužská postava v príbehu až neskôr zistí, že jeho partnerka je transrodová žena. Pre diváka tento moment „odhalenia“ predstavuje silný prílev dopamínu spojený s prvkami zakázaného, nečakaného alebo búrania spoločenských tabu. Je však dôležité zdôrazniť, že kým v pornografii je tento moment vnímaný ako erotický nástroj, v realite môže takéto vnímanie transrodových ľudí viesť k ich nebezpečnej objektifikácii.

Rada by som v tomto bode zdôraznila zásadný rozdiel, ktorý sa v laickej verejnosti často pletie. Transvestitizmus – v odbornej literatúre dnes častejšie označovaný ako fetišistický transvestitizmus – je aktivita, pri ktorej človek nachádza sexuálne vzrušenie v nosení odevov typických pre iné pohlavie. Je to erotická preferencia, ktorá po dosiahnutí uspokojenia zvyčajne odznieva.

Naopak, byť transrodovým – transgender – človekom nemá s fetišom nič spoločné. Ide o hlbokú vnútornú identitu. Transrodová žena nie je mužom v kostýme; je to osoba, ktorej psychická identita je ženská, a jej tranzícia – či už sociálna, právna alebo medicínska – je procesom zosúladenia jej vnútra s vonkajškom. Zatiaľ čo transvestita sa ‚prezlieka‘ pre vzrušenie, transrodový človek sa ‚stáva sám sebou‘, aby mohol žiť autentický život.

Sú naše sexuálne preferencie počas života pevne dané, alebo sa môžu pod vplyvom vizuálnych podnetov meniť?

Odborná verejnosť sa v súčasnosti prikláňa k teórii sexuálnej fluidity. Môžeme povedať, že ľudská sexuálna orientácia je stabilná, no preferencie sa počas života nevyhnutne vyvíjajú. Formujú nás totiž všetky vizuálne podnety a situácie, do ktorých sa dostávame.

Výskumy ukazujú, že nás tieto podnety „nepreprogramujú“ na inú orientáciu, môžu nám však otvoriť dvere k častiam sexuality, ktoré sme v sebe ešte neobjavili alebo sme ich potláčali. Skôr než o zásadnej zmene by som teda hovorila o rozširovaní nášho erotického repertoáru.

Musíme si uvedomiť, že sexualita nie je vytesaná do kameňa a neexistuje v nej „dobrý“ alebo „zlý“ spôsob. Každého prežívanie je individuálne a žiadne nie je viac alebo menej správne.

Je podľa vás v poriadku tajiť pred partnerkou či partnerom, že sledujem takéto porno a vzrušuje ma to, alebo by som sa mal s tým zveriť?

S touto otázkou sa počas konzultácií stretávam často. Je zdravé mať vo vzťahu súkromie. V sexuológii však rozlišujeme medzi súkromím a tajomstvom. Každý má právo na svoju vlastnú vnútornú „erotickú krajinu“. Súkromie sa však mení na tajomstvo v momente, keď sa nám táto sexuálna aktivita spája so strachom alebo hanbou.

Problém nastáva najmä vtedy, keď sledovanie porna oslabuje vzťah a partneri sa od seba vzďaľujú. Keď sa nevinné súkromie láme na toxické tajomstvo, si musí každý u seba vyhodnotiť sám. Nedá sa to úplne zovšeobecniť, pretože dynamika párov je veľmi rôznorodá. Sú vzťahy, ktoré sú veľmi otvorené a o svojich preferenciách komunikujú priamo, no sú aj také, kde je možno naozaj lepšie nechať si určité veci vo svojej vlastnej „krajine“.

Na erotických fórach som našiel viaceré príspevky zadaných mužov, ktorí sa identifikujú ako heterosexuálni, no otvorene priznávajú, že ich láka sexuálny zážitok s iným mužom. Niektorí z nich na tento účel zakladajú dokonca takzvané „masturbačné kluby“. Znamená to automaticky, že sú „nevycoming-outovaní“ bisexuáli či gayovia?

V týchto prípadoch sa stretávame s fenoménom, keď sa sexuálne správanie nemusí stopercentne prekrývať so sexuálnou identitou. Mnohí muži sa po celý život identifikujú ako heterosexuáli, pretože ich partnerský život a romantická príťažlivosť patria výhradne ženám. Zároveň však môžu pociťovať špecifickú zvedavosť alebo túžbu preskúmať iné formy telesnosti, ktoré im heterosexuálny rámec neponúka.

Vytváranie komunít, ako sú spomínané „masturbačné kluby“, je často skôr o vytvorení bezpečného a kontrolovaného priestoru pre exploráciu. Pre týchto mužov to nemusí znamenať zmenu ich orientácie na bisexuálnu, skôr ide o hľadanie odpovedí na vlastnú zvedavosť v prostredí, kde sú nastavené jasné hranice. V odbornej praxi hovoríme o sexuálnej fluidite – uznávame, že ľudská túžba je pestrá a niekedy nás láka experimentovať s hranicami toho, čo poznáme, bez toho, aby sme museli meniť to, kým v jadre sme.

Vnímanie sexuality v súčasnosti silne ovplyvňuje náš kultúrno-spoločenský pohľad, no z historického hľadiska nie je zdieľanie vzrušenia medzi mužmi nič ojedinelé. Rozdelenie na „hetero“ a „homo“ sme začali používať až niekedy na prelome 18. a 19. storočia. V minulosti variácie sexuality vychádzali skôr zo statusového postavenia ľudí než z dichotómie pohlaví.

Mnohí moji klienti majú zážitky objavovania vlastnej sexuality práve v prítomnosti rovesníkov rovnakého pohlavia. Ide o bežný jav, ktorý sa v rámci konzultácií snažíme normalizovať. Jeden zdieľaný erotický zážitok totiž nedefinuje celú identitu človeka.

Ak by ma lákalo vyskúšať sexuálny zážitok s transgender osobou, alebo osobou rovnakého pohlavia so svojím partnerom/partnerkou, ako by som to mal komunikovať?

Žiadny návod na to neexistuje. Závisí to od dynamiky vzťahu, miery intimity a toho, ako sa partneri poznajú. Odporúčala by som nezačínať ihneď transgender pornom, ale objavovať zákutia pornografie spoločne, akýmsi „detektívnym“ prístupom. Človek často až pri spoločnom sledovaní pornografie zistí, aká téma či dynamika ho vlastne vzrušuje. Ideálne je začať zoširka a postupne zisťovať, či by bola táto téma pre partnera prijateľná. V pozadí prijatia či nepriatia totiž často stojí aj celkový postoj človeka k transgender problematike.

Zároveň by som zdôraznila, že porno túto kategóriu ľudí silno hypersexualizuje. V realite je variabilita identity ľudí, ktorí prešli tranzíciou, nesmierne široká. Každý sa cíti dobre v inom bode spektra a ich identita sa nedá hádzať do jedného vreca. Rozhodne nejde len o hyperfeminínnu formu, ktorú nám ponúkajú šablóny v porne. Aj ľudia v tranzícii si hľadajú svoju vlastnú polohu na škále mužsko-ženského spektra a tých polôh je skutočne veľmi veľa.

Pomáha dostupnosť takéhoto pornografického obsahu k väčšej tolerancii voči transgender a nebinárnym ľuďom, alebo ich skôr objektifikuje?

Porno nám má obzory rozširovať, nie zužovať. Je fajn, ak ľudia vďaka transgender pornu zisťujú, že transrodovosť vôbec existuje a že títo ľudia nie sú neviditeľní. Rizikom však zostáva stereotypizácia a fetišizácia tejto témy.

Ak už niekoho tento žáner zaujme, odporúčam, aby sa pokúsil spoznať svojich obľúbených trans hercov či herečky bližšie aj na iných platformách. Často o sebe radi hovoria v podcastoch alebo na OnlyFans. Je veľmi zaujímavé spoznať ich ako ľudí, spoznať ich príbeh a vidieť tú ľudskosť za ich prácou. Práve to je ten moment, kedy sa naše obzory skutočne rozširujú.

Je dôležité, aby naša sexualita bola rešpektujúca – k nám samým aj k nášmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že sexualita nie je vytesaná do kameňa a neexistuje v nej „dobrý“ alebo „zlý“ spôsob. Každého prežívanie je individuálne a žiadne nie je viac alebo menej správne.

Základom je kontakt s vlastným telom a sebaláska. Či už je pornografia súčasťou vašej sexuality alebo nie, je to vaša vec. Skúmanie vlastnej sexuality je dôležité pre rozvoj celej osobnosti. Na záver len zopakujem: naša sexualita má slúžiť nám, nemali by sme byť otrokmi vlastných predstáv či fantázií, s ktorými nie sme vnútorne stotožnení.