„Mnohí muži nepriznajú, že túžia zažiť pegging. Z porna sa naučili, že musia byť dominantní“ hovorí lektorka intimity (Rozhovor)

Každá žena má na mužov vlastné štandardy, preto to nemôžeme takto jednoducho zovšeobecniť. Niektorú zaujme vzdelanie, inú či je zručný a ďalšej stačia pekné oči. Veľa závisí aj od toho, v akom prostredí sa žena pohybuje – či už v práci, alebo v súkromí. Ak ide napríklad o manažérku, ktorá sa denne stretáva s manažérmi, osoba z takéhoto prostredia len málokedy natrafí na niekoho remeselne zručného. O to viac to potom môže oceniť.

Mnohí muži robia chybu, keď pri úspešných ženách – alebo ženách z úplne iného sociálneho prostredia – automaticky nadobudnú pocit, že nemajú šancu. Ľudia len veľmi zriedkavo vyhľadávajú v súkromnom živote to, čo denne žijú v práci. Napríklad aj ja mám v rámci svojej profesie veľa dominancie a kontroly, no v osobnom živote to nevyžadujem. 

Najväčší problém podľa mňa spočíva v tom, že muži často odsúdia sami seba skôr, než to vôbec skúsia. Vytvoria si predsudok, že napríklad bez titulu pri určitých ženách nemajú šancu. Pritom verím, že akýkoľvek muž môže zaujať akúkoľvek ženu – no mnohí si tú príležitosť zbytočne pokazia sami. (smiech)

Muži si často myslia, že potrebujú byť vysekaní a bohatí, aby ženu zaujali. Je to pravda?

(smiech) Určite sú ženy, ktoré to vyhľadávajú. Takéto typy to však väčšinou povedia narovinu a nehanbia sa za svoje štandardy. Určite to netaja. Ak by to aj náhodou tajili, tak možno len preto, že samé majú vnútorný konflikt a nevedia, čo vlastne chcú. 

Ženy, ktoré hľadajú takýchto mužov, sa väčšinou pohybujú v takej spoločnosti, kde sa vyskytujú. V prípade, že natrafia na niekoho, kto nespĺňa ich štandardy, určite s ním nebudú rozvíjať interakciu. Teraz však hovorím o jednom určitom type žien. To, že by záležalo na postave a peniazoch všetkým ženám, je, samozrejme, blbosť.

Zvykli sme si fungovať z chatu do chatu, namiesto toho, aby sme sa rozprávali z očí do očí.

Majú podľa teba sociálne siete vplyv na to, aké majú ženy nároky pri výbere partnera? 

Určite obrovský. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo dnes ľudia zápasia so sebavedomím a s prijatím seba aj ostatných. Sociálne siete a reality show neustále pretláčajú určitý štandard – vysekané postavy, bohatých mužov, dokonalý život. Výsledkom je, že sa necháme veľmi ľahko ovplyvniť a málokto sa na internete ukáže taký, aký v skutočnosti je – aj so svojimi nedostatkami. A to sa netýka len mužov, ale aj žien.

Sociálne siete podľa mňa môžu z časti aj za to, že sme si odvykli sa stretávať a randiť. Namiesto toho si lajkujeme príbehy. Niektorí muži mi takto lajkujú stories už tri roky, ale nikdy sa mi neozvú a nezavolajú ma von, hoci by som aj mala záujem. 

Zvykli sme si fungovať z chatu do chatu, namiesto toho, aby sme sa rozprávali z očí do očí. Pokiaľ sa nevrátime k reálnemu zoznamovaniu tu a teraz, budeme mať skreslený pohľad na seba aj na druhých. A cez filtre nakoniec zabudneme na to podstatné – že všetci sme stále len ľudia.

Mnohí muži sa vraj spoliehajú na to, že ženu zaujmú, ak budú voči nej dobrí a slušní – to však podľa teba nestačí. Čo má teda muž robiť, aby ho brala vážne?

Určite sú ženy, ktorým vyhovuje tzv. „zlatý retriever“ – poslušný psík, ochotný urobiť svojej partnerke všetko, čo jej vidí na očiach. O takomto mužovi v krčme hovoria, že je pod papučou. Partnerov s týmito povahovými vlastnosťami vyhľadávajú predovšetkým dominantné ženy, ktoré veľmi dobre vedia, čo vo vzťahu hľadajú.

A nie je to tak, že muž, ktorý sa úplne podriadi partnerke, pre ňu začne postupne strácať hodnotu, až si ho nakoniec úplne prestane vážiť?

Niekedy sa to stať môže. Je však obrovský rozdiel v tom, či si partneri takúto dynamiku nastavili vedome, alebo do nej postupne skĺzli bez toho, aby o nej otvorene hovorili. Sú muži, ktorým takýto spôsob fungovania vyhovuje a sami si ho zvolia. Problém nastáva vtedy, keď nejde o vedomé rozhodnutie oboch partnerov.

Muž v takom prípade často nevie, do čoho ide, čo od neho žena očakáva, alebo si myslí, že situáciu zvládne, no postupne zisťuje, že to tak nie je. Celý vzťah sa potom zosype na zlej komunikácii, pritom mnohé z týchto vecí si mohli partneri vyjasniť hneď na začiatku.

Ak muž nedokáže partnerke povedať, že mu niečo nevyhovuje, ona prirodzene nadobudne dojem, že je so všetkým v poriadku. Preto, ak mu niečo nesedí, mal by to čím skôr komunikovať. Každý človek má vo vzťahu svoje hranice, potreby a preferencie. To, že ti niečo na tvojom partnerovi nesedí, neznamená hneď, že je zlý alebo menejcenný. Jednoducho iba k sebe nepasujete. 

Vráťme sa však k pôvodnej otázke: čo má muž robiť, aby ho žena brala vážne?

Určite by mal preto byť čitateľný a konzistentný. Nestačí však pôsobiť dominantne alebo o sebe tvrdiť, že vie, čo chce. Musí vedieť prevziať iniciatívu, robiť rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. Zároveň by mal rešpektovať hranice ženy, počúvať ju a dodržiavať to, čo sľúbi. Skutočná sila sa neprejavuje kontrolou ani agresivitou, ale stabilitou, spoľahlivosťou a schopnosťou zachovať pokoj aj v nepríjemných situáciách. Práve spojenie rozhodnosti, rešpektu a emočnej vyspelosti podľa mňa vytvára muža, ktorého možno brať vážne.

Nie všetci, ale väčšina mužov považuje za intimitu iba samotný sex a na tom to okolo im veľmi nezáleží.

Kedy žena vníma muža ako sebavedomého – a kedy už ako namysleného?Je to veľmi individuálne. Niektoré môžu byť na určité vystupovanie citlivejšie, zatiaľ čo iné by si nič nevšimli. Dôležité je však povedať, že mnohí ľudia si mýlia sebavedomie s egocentrizmom. Sebavedomie neznamená byť za každú cenu čo najhlasnejším, nekompromisne si stáť za svojím a nikdy si nepriznať chybu.

Skutočné sebavedomie je o tom, že prijímam sám seba so všetkými plusmi aj mínusmi. Som so sebou v pohode. A ak so mnou nie je v pohode niekto iný, viem, že to neznižuje moju hodnotu a ani mi to nekazí náladu. 

V čom podľa teba vnímajú sexualitu ženy a muži odlišne? V prvom rade považujem za dôležité spomenúť, že kedysi existoval v spoločnosti názor, že čím skôr človek začne sexuálne žiť, tým lepšie. Veľa ľudí si kvôli tomuto tlaku nevytvorilo vlastný úsudok o tom, čo naozaj od partnera chcú a čo je im v posteli príjemné. To je náš spoločný problém – ako žien, tak aj mužov.

Pokiaľ ide o rozdiely, tie vidíme napríklad už len v pornografii. Porno pôvodne začali filmovať pre mužské potreby. Čím bolo dostupnejšie a bolo ho viac, ľudí začalo nudiť. Tvorcovia preto začali točiť nové formáty a posúvali ich stále do väčších extrémov. Netvrdím, že tie praktiky, ktoré ukazuje, predtým neexistovali, ale spoločnosť ich dnes práve kvôli pornu berie ako akýsi štandard. Napríklad taký „deepthroat“ určite nie je niečo, čo by malo každé dievča ovládať, aj keď to tak z toho porna pôsobí. (smiech)

Rovnako ani análny sex. (smiech)

Presne. A tu sa dostávame k širšiemu problému. Ženy pri sledovaní porna nadobudli dojem, že to, čo tam robia herečky, je normálne a malo by sa im to páčiť – a ak sa im to nepáči, tak s nimi niečo nie je v poriadku. Začali mužom poskytovať veci, ktoré samy nechceli, len aby nesklamali ako milenky. Veľmi podobne to ovplyvnilo aj mužov. Poznám veľa chlapov, ktorí sa automaticky stavali do dominantnej roly, pretože to videli v porne a mysleli si, že to od nich ženy očakávajú. Časom však zistili, že ich takýto sexuálny život vôbec nebaví.

Odpoveď na túto otázku by som teda zhrnula tak, že nie je dôležité, v čom muži a ženy vnímajú sexualitu odlišne. Dôležité je, aby sme o svojich preferenciách otvorene komunikovali a zistili, čo sa nám v posteli páči, pretože to je veľmi individuálne.

Veľa mužov si myslí, že musia v posteli podať výkon, mať veľký penis a vydržať sexovať čo najdlhšie. Naozaj to od nich ženy očakávajú, alebo je to len v ich hlave a prebrali to práve z toho porna, ako sme sa rozprávali?

Pravdepodobne to prebrali z porna – rovnako ako aj ženy, ktoré to od nich očakávajú. Mimochodom, toto je presne dôvod, prečo mnohí muži vyhľadávajú erotické masáže alebo idú za dominou. Vedia totiž, že profesionálky od nich neočakávajú žiadny výkon a tým pádom sa vedia skutočne uvoľniť a užiť si to. Dôležité je však povedať, že sex vôbec nie je o výkone. Možno iba pre niekoho, kto ešte nedal šancu vedomému, pomalému zážitku a nespoznal čaro intímneho okamihu s partnerkou.

Keď sme už pri tých negatívnych dopadoch porna – mnohých mužov ovplyvňuje aj v tom, akým spôsobom sa dotýkajú ženy. Často to robia iba pre svoje vlastné potešenie a neuvedomujú si, že správnym dotykom či pohladením môžu dopriať rozkoš aj žene. Mali by sme v tom nájsť rovnováhu – jedným dotykom dopriať pôžitok sebe, ďalším partnerovi. 

Je niečo, čo muži v milostnom živote veľmi podceňujú a ženám na tom záleží? 

Myslím si, že muži často podceňujú predohru. Ale takú tú skutočnú predohru – nie päťminútové mojkanie sa v posteli pred sexom. Predohra môže niekedy trvať aj celý deň. Žena si užíva romantiku, napätie a chémiu, ktorú cíti s partnerom.

Veľa žien hovorí, že ich partneri začnú hladiť len vtedy, keď chcú sex. Príde im to veľmi neatraktívne, pretože z toho cítia neúprimnosť – od začiatku vedia, že im ide len o jedno. Je to tak?

Máš pravdu, toto úplne nenávidím! Nie všetci, ale väčšina mužov považuje za intimitu iba samotný sex a na tom to okolo im veľmi nezáleží. Niektorí sa dokonca nepotrebujú so sexuálnou partnerkou ani poznať, na to aby sa vzrušili. 

Samozrejme, aj žena môže byť nadržaná zo všetkého možného, ale vždy ju negatívne ovplyvní, keď sa k nej muž mimo spálne správa s neúctou, vytvára na ňu tlak alebo jej jednoducho nevie načúvať. Žena, ktorá sa necíti vypočutá, pochopená a v bezpečí, stráca libido. Naopak, keď partneri nemajú medzi sebou žiadne tajnosti, nezhody a ženy sa cítia komfortne, samy dostanú chuť podniknúť akciu. A divili by ste sa, páni, ale skutočne spokojná žena má chuť aj na veci, ktoré by inak nikdy nespravila. (smiech)

Myslím si, že muži berú sexualitu — a najmä tú svoju skutočnú — stále ako veľké tabu.

A je podľa teba niečo, čo muži v milostnom živote veľmi preceňujú a ženám na tom ani zďaleka tak nezáleží, ako si myslia?

Muži extrémne preceňujú veľkosť penisu. Mnohí sa najviac zo všetkého boja, že ich sexuálne partnerky budú na káve s kamarátkami rozoberať, aký malý nástroj majú medzi nohami. V živote som pritom nestretla ženu, ktorá by povedala: „Ježiš, ten mal iba 12-centimetrový penis. Vôbec ma nedokázal uspokojiť.“

Problém spočíva podľa mňa najmä v absentujúcej sexuálnej výchove. Mnohí muži si totiž myslia, že rozkoš dokážu žene dopriať iba penisom. Pritom väčšina žien dosahuje častejšie klitoriálny než vaginálny orgazmus. Ale aj keby im išlo o ten vaginálny – slávny bod G sa nenachádza na konci pošvy, ale niekde v prvých siedmich centimetroch – takže na jeho stimuláciu stačí aj kratší penis. 

Samozrejme, niektoré ženy preferujú väčšie rozmery, no v tom prípade ide skutočne len o osobné preferencie. Ak to žena mužovi tají, predstiera orgazmy a po dvoch rokoch si nájde milenca, je to jej chyba a nie jeho. Svoje sexuálne preferencie musíme partnerom otvorene komunikovať. Teraz by som však chcela apelovať na ženy, aby svojmu partnerovi nepovedali: „Máš malý penis a nevieš ma uspokojiť. Opúšťam ťa.“ Vieme to povedať oveľa slušnejšie a empatickejšie, napríklad: „Prepáč, ale máme iné sexuálne preferencie.“

Okrem toho, že si lektorka intimity, si aj profesionálna domina. Čo ťa skúsenosti z lekcií naučili o mužskej sexualite? 

Myslím si, že muži berú sexualitu — a najmä tú svoju skutočnú — stále ako veľké tabu. Často chcú pred svetom nejako pôsobiť a hrajú sa na určitý typ milencov. V skutočnosti však v sebe potláčajú rôzne túžby len preto, že nepatria do spoločensky akceptovaného štandardu.

Niektorí muži napríklad potrebujú popusinkovať, poláskať a pohladiť. Svojim partnerkám to však nepovedia, pretože si myslia, že musia byť tvrdí ako skala. Boja sa, že ak ukážu slabosť, spoločnosť ich odsúdi.

Rovnako taja aj svoje BDSM preferencie. Mnohí nepriznajú, že túžia zažiť výprask, pegging alebo sa nechať od ženy ponížiť. Odmalička totiž v porne videli, že muž musí byť v posteli dominantný – preto majú strach, že nenaplnia očakávania partnerky. 

V tomto sme si ženy aj muži veľmi podobní. Všetci máme nejaké preferencie, hranice a nemali by sme sa báť o nich hovoriť. Nemusí každá žena ovládať „deepthroat“ a každý muž byť „dominantný stroj na súlož“. Svet nie je čiernobiely.

Keby si mala jednou vetou zmeniť mužom pohľad na sex a sexualitu, čo by si im povedala?Prestaňme sa brať tak vážne. Lebo ak sa budeme stále brať vážne a hodnotiť podľa nejakého spoločenského štandardu, nikdy neobjavíme samých seba a nepochopíme ani ostatných. A to neplatí len v posteli.