Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Tvrdí, že v celom procese sa podľa neho príliš často zabúda na to najdôležitejšie. Právo detí na vzťah s oboma rodičmi a na to, aby bol vypočutý aj ich vlastný názor.
Každé dva týždne strávi 12 až 14 hodín cestou z Děčína do Bytče a späť. Za benzín a ďalšie náklady zaplatí približne 150 eur. S deťmi potom strávi asi 50 minút počas asistovaného kontaktu.
Karol si podľa toho plánuje prácu aj dovolenku. Ak chce byť vo štvrtok v Bytči, musí si na cestu vziať celý deň voľna. Hodiny strávené za volantom si navyše často musí nadpracovať. Spor o starostlivosť o deti trvá už štyri roky.
V tomto článku si prečítaš:
Koľko Karola stojí právne zastupovanie a jednotlivé právne úkony.
Ako sa dlhoročný spor o deti podpisuje na jeho zdraví.
Čo predchádzalo rozpadu pôvodnej dohody o starostlivosti.
Ako vyzerá jeho 50-minútové stretnutie s deťmi.
Dovolenku v práci míňa na cesty za deťmi, pojednávania a ďalšie právne úkony. Od septembra mu podľa jeho slov hrozí, že za deťmi nebude môcť cestovať každé dva týždne. Nie preto, že by nechcel. Jednoducho mu už nemusí zostať dostatok voľna. Práve v tom vidí jeden z najväčších problémov dlhoročných rodičovských sporov.
„Popravde, nečudujem sa, že to niekto vzdá. Nemá na to financie, nemá na to čas, nemá na to zdravie. Nevzdávam sa však kvôli deťom, sú mojím svetlom na konci tunela.“
Prečítaj si podobný prípad Ľubomíra, ktorého súdne spory stáli toľko ako dnes 3-izbový byt v Bratislave. Radi by sme ti pripomenuli, že kvalitný obsah môžeme robiť iba vďaka členom Refresher Clubu. Pridaj sa k nim aj ty a získaj prístup k desiatkam zaujímavých článkov.
Spor je preňho čoraz väčšou finančnou záťažou a obáva sa, že ho už nebude schopný ďalej financovať. Od začiatku ho sprevádza právnička, no postupne sa však naučil časť vecí riešiť aj sám, najmä komunikáciu s úradmi, podnety či otázky týkajúce sa komisára pre deti.
Dôvodom sú aj vysoké náklady na právne služby. „Niekedy musíte ísť aj sám, pretože to neuplatíte. To nemáte šancu,“ hovorí.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko Karola stojí právne zastupovanie a jednotlivé právne úkony.
Ako sa dlhoročný spor o deti podpisuje na jeho zdraví.
Čo predchádzalo rozpadu pôvodnej dohody o starostlivosti.
Za právne zastupovanie v Česku a na Slovensku zaplatil podľa svojich slov vysoké sumy, pričom za jedno z pojednávaní v Brne mu mala prísť faktúra vo výške 158-tisíc českých korún, ktorá zahŕňala prípravu na pojednávanie, dva týždne pojednávania a jedno sedenie po pojednávaní. Náklady však nevznikajú iba na súdoch.
Tvrdí tiež, že výživné matke platil aj v období, keď podľa jeho slov syn žil prevažne u neho. „Človek funguje ako robot. Práca, práca, deti, práca,“ opisuje svoju situáciu. Obáva sa pritom, že ďalšie náklady a množstvo dovolenky, ktorú musí využívať na cesty a pojednávania, už nebude schopný dlhodobo zvládať.
Karol tvrdí, že sa spor opakovane snažil riešiť aj mimosúdne. Mediáciu podľa svojich slov inicioval približne trikrát či štyrikrát a náklady si zakaždým hradil sám. Už úvodné stretnutie s mediátorom môže podľa neho stáť približne 100 až 170 eur. Ak druhý rodič následne v mediácii nepokračuje, peniaze sú podľa Karola vynaložené bez výsledku.
Hovorí aj o zdravotných problémoch a vyčerpaní
Karol má 45 rokov. Za posledné roky sa podľa vlastných slov jeho boj o deti začal podpisovať aj na zdraví. Hovorí o vysokom krvnom tlaku, pobyte na jednotke intenzívnej starostlivosti aj o kožných problémoch, ktoré podľa lekára môžu súvisieť so stresom. Za deťmi však cestoval aj vtedy, keď bol chorý.
„Keď raz za deťmi neprídem, už sa to píše do spisu. Potom sa môže povedať, že som neprišiel, že som nemal záujem. Takže aj keď som chorý, idem,“ vraví.
Na začiatku pritom podľa Karola nepožadoval, aby boli deti zverené výlučne jemu. Po rozchode sa rodičia dohodli, že deti zostanú prednostne u matky a on ich bude mať každý tretí týždeň. Karol v tom čase žil v Česku, zatiaľ čo matka sa po rozchode vrátila na Slovensko.
Dohoda však podľa Karola vychádzala aj z predpokladu, že matka prestane piť alkohol. Neskôr podľa neho nastali udalosti, ktoré v ňom vyvolali obavy o bezpečnosť detí. Jednou z nich mala byť dopravná nehoda, ktorú mala jeho bývalá partnerka 29. augusta 2023 vo Veľkom Rovnom spôsobiť pod vplyvom alkoholu. O nehode vtedy informovala aj polícia a viaceré médiá.
Po nehode ju podľa Karola zadržala polícia a práve vtedy sa rozhodol požiadať o zverenie detí do svojej starostlivosti. „Mal som za to, že je to asi jediná cesta, ako deti ochránim. Žiadal som, aby sa matka najskôr vyrovnala s problémom s alkoholom, a až potom sme sa mohli baviť o nejakom inom modeli starostlivosti. Sudca na pojednávaní uviedol, že alkohol u matky, resp. odsúdenie za autonehodu, nemá vplyv na výchovu detí. Opieral sa o správy kolíznej opatrovníčky. Tu chcem podotknúť, že tá bola neskôr odvolaná pre zaujatosť.“
Karol zároveň hovorí, že jeho cieľom nie je pripraviť deti o kontakt s matkou. Chce, aby mali vo svojom živote oboch rodičov. Pri rozhodovaní o starostlivosti by podľa neho mal mať svoje miesto aj názor samotného dieťaťa.
„Keď chce byť týždeň s otcom, mal by byť týždeň s otcom. Keď chce byť dva týždne s matkou, mal by byť dva týždne s matkou.“
Aj preto chce o svojom prípade hovoriť verejne. Podľa Karola sa v podobných sporoch pozornosť často sústreďuje najmä na konflikt medzi rodičmi, zatiaľ čo v centre by malo zostať dieťa.
Keď sa dohoda začala rozpadať
Podľa Karola sa problémy s dodržiavaním pôvodnej dohody objavovali už pred nehodou. Tvrdí, že postupne nastávali situácie, keď deti nevidel, ak nepristúpil na podmienky matky.
Neskôr začal Karol upozorňovať aj na situáciu svojho syna. Opisuje, že syn sa podľa neho odmietal vracať k matke a hovoril mu o alkohole a o dianí v domácnosti. Otec preto vyhľadal psychologickú pomoc a so synom začal navštevovať krízové centrum.
„Ja som ho tam doviedol preto, aby sa mu niekto venoval. Nechcel som mu hovoriť, čo má hovoriť. Chcel som, aby sa zistilo, čo sa v tej domácnosti deje,“ tvrdí.
Podľa Karola sa v jednom zo stanovísk psychológov objavilo aj odporúčanie, aby bol chlapec dočasne zverený otcovi a aby sa zároveň preskúmalo jeho fungovanie v domácnosti matky. Karol tvrdí, že napriek tomuto odporúčaniu sa ďalšie kroky neuskutočnili. Situácia sa následne dostala pred súd.
Zdroj: archív Karola
„Šesťročný chlapec nebude rozhodovať“
Karol hovorí, že problém s kontaktom sa netýkal iba syna. Približne rok podľa svojich slov nevidel ani dcéru. Tvrdí, že mu ju matka v tom období odmietala odovzdávať.
Keď sa po dlhšom odlúčení napokon stretli, dcéra ho podľa jeho slov okamžite objala, naskočila mu do náručia a chcela s ním odísť. Pre Karola bolo toto stretnutie potvrdením, že aj po dlhom čase medzi nimi zostala silná väzba.
Podľa Karola však naopak zaznievali aj názory, že dieťa nemôže určovať, čo bude. „Bolo mi povedané, že nebude predsa šesťročný chlapec rozkazovať, čo chce. Že si musí nadviazať väzbu s matkou. Keď dieťa niečo hovorí spontánne psychológovi bez prítomnosti rodiča, tak by som čakal, že sa tým niekto bude zaoberať. Veď tí ľudia s ním trávia hodiny.“
Karol sa v priebehu sporu obrátil aj na komisára pre deti a požiadal ho o vstup do konania. Podľa jeho slov si komisár vyžiadal spisy z úradu práce a jeho stanoviská a opakovane upozornil na možné porušovanie práv detí a potrebu rešpektovať ich názor. Výhrady mal mať aj voči postupu kolízneho opatrovníka.
„Požiadal som detského ombudsmana o vstup do konania. Vyžiadali si spisy z úradu práce a stanoviská úradu práce a konštatovali opakovane, že sú porušované práva detí,“ tvrdí Karol.
Podľa jeho slov komisár zároveň vydal odporúčania, ako by mali úrady ďalej postupovať. Karol však tvrdí, že situácia sa napriek tomu výrazne nezmenila.
Zdroj: archív Karola
Jedna hodina nestačí na vybudovanie vzťahu
Dnes sa Karol so svojimi deťmi stretáva v rámci asistovaného kontaktu. Každé dva týždne má na stretnutie vyhradenú približne hodinu. Po odpočítaní času na príchod a odchod mu podľa jeho slov zostáva asi 50 minút. Na sedení v miestnosti 3 x 3 metre sedí s nimi aj psychológ, ktorého priradil súd.
„Sleduje každý krok, pohyb aj slovo. Vo svojich opakovaných správach upozorňuje na to, že deti odlúčenie odo mňa ťažko prežívajú, sú plačlivé a dožadujú sa širšieho kontaktu.“ Dodáva tiež, že súd sa nestotožnil so správami z krízového centra, ktoré navštevoval spolu so synom. Následne súd nariadil vypracovanie správ Centrom pre deti a rodiny v Bytči. Podľa Karola boli ich závery opakovane takmer identické.
Detská psychologička Romana Mrázová:
Dlhotrvajúce súdne spory o starostlivosť alebo kontakt s deťmi sú pre rodinu nesmierne náročné. Keď sa konanie naťahuje na mesiace či roky a doterajší kontakt obmedzujú prísne pravidlá, napríklad asistované stretnutia, rodičia aj deti sa ocitajú v prostredí neistoty.
Ako táto situácia vplýva na psychiku detí a ako môže rodič napriek obmedzeniam ochrániť svoj vzťah s nimi?
Dlhodobý súdny spor má podľa detskej psychologičky na psychiku detí devastačný vplyv. Podľa jej slov je tento proces pre ne predovšetkým „vyčerpávajúci“. Deti sú v ňom vystavené neustálemu tlaku, kedy musia opakovane rôznym dospelým osobám a inštitúciám vysvetľovať svoje prežívanie. „Neustále musia každému dookola opakovať ako to majú,“ popisuje realitu súdnych procesov.
Tento permanentný stres vedie k dvom zásadným rizikám: Strata dôvery v dospelých: Deti často prestávajú veriť svetu dospelých, ktorý im nedokáže priniesť rýchle a bezpečné riešenie.
Uzatváranie sa do seba: Obranným mechanizmom dieťaťa pred emočným preťažením býva často ústup do vlastného sveta.
„Deti prvých desať minút plačú v mojom náručí. Potom na mne sedia, objímajú ma a sú ticho. A potom sa nejako snažíme za tú chvíľu niečo stihnúť.“
Na stretnutia im nosí drobné hračky, logické hry, oblečenie či jedlo. Hovorí s nimi o tom, čo robia, čo ich baví a ako sa majú. Čas však podľa neho nestačí ani na obyčajné budovanie vzťahu, nieto ešte na riešenie toho, čo deti prežívajú. „Vy nemáte priestor na nič také, že by ste vedeli žiť s deťmi bežný život. Za päťdesiat minút to jednoducho nejde.“
Najťažší je podľa neho koniec stretnutia. Deti sa nechcú lúčiť a on im musí vysvetľovať, prečo s nimi nemôže odísť. „Syn mi hovorí, že sa trápi, že chce, aby som to vyriešil. A vy mu to musíte vysvetliť za tú chvíľu tak, aby ste mu neublížili. Musíte mu povedať: som tu. Vidíš, že som prišiel.“
Zdroj: archív Karola
Súd mu kontakt s deťmi zatiaľ nerozšíril
Zo súdneho spisu zároveň vyplýva, že Karol sa v poslednom návrhu nesnažil riešiť iba dĺžku osobných stretnutí s deťmi. Žiadal, aby sa jeho styk s nimi rozšíril, aby s nimi mohol pravidelne komunikovať aj cez videohovory a aby mal viac informácií o ich živote. Navrhoval napríklad videohovory každý nepárny týždeň v pondelok a vo štvrtok večer.
Zároveň žiadal, aby súd matke uložil povinnosť informovať ho o aktuálnom pobyte detí, ich zdravotnom stave či školských zariadeniach. V návrhu sa venoval aj odbornému vyšetreniu detí na poruchy autistického spektra.
Krajský súd však jeho návrhom v rámci neodkladného opatrenia nevyhovel. Podľa súdu nebolo preukázané, že by išlo o natoľko naliehavú situáciu, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah. Kontakt otca s deťmi je už upravený predchádzajúcim rozhodnutím a podľa súdu sa aj realizuje.
Súd zároveň zdôraznil, že týmto rozhodnutím definitívne nerozhodol o tom, aký rozsah kontaktu bude mať Karol s deťmi do budúcnosti. Ide o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, zatiaľ čo samotné konanie o úprave rodičovských práv pokračuje.
Pri informáciách o deťoch súd zároveň uviedol, že obaja rodičia sú ich zákonnými zástupcami a otec má možnosť získavať informácie o deťoch aj priamo od zdravotníckych či školských zariadení. Matka pritom podľa rozhodnutia tvrdí, že ho o deťoch pravidelne informuje a posiela mu fotografie a videá.
Detská psychologička Romana Mrázová nie je súčasťou tohto konkrétneho prípadu.
Dlhé obdobie právnej neistoty môže priniesť rôzne emočné výsledky. Romana Mrázová upozorňuje, že neistota môže mať na človeka akýkoľvek vplyv, záleží len na tom, ako danú situáciu využije.
Rodič sa totiž môže v neistote utápať a tým strácať vzťah s dieťaťom, alebo sa k nej môže postaviť konštruktívne.„Je to otázka focusu. Ak sa budem sústrediť na to, aká krivda sa mi deje, tak pocity smútku a bezmocnosti z tej krivdy ma môžu pohltiť a toto môžem púšťať aj do vzťahu s dieťaťom,“ varuje psychologička.
Podľa nej je na mieste položiť si kľúčovú otázku: „Čo chcem dieťaťu naším stretnutím odovzdať?“ Priznáva však, že využiť priestor, ktorý rodič má, je v praxi oveľa náročnejšie.
Kvalita nad kvantitou: Aj krátky čas môže stačiť. Hoci obmedzený kontakt (napríklad vo forme krátkych asistovaných stretnutí) nie je ideálny, psychologička pripomína, že z hľadiska budovania vzťahu s deťmi nejde o to, ako často s nimi sme, ale ako kvalitne s nimi čas strávime.
„Častokrát keď máme menej času, tak ho vieme využiť lepšie a kvalitnejšie ako keď máme času veľa a kontakt máme s deťmi 24 nonstop,“ vysvetľuje Mrázová. Fokus by preto nemal smerovať na stopovanie minút, ale na emočnú hĺbku a prítomnosť počas stretnutia. Rodič ako opora potrebuje vlastnú sieť.
Aby rodič dokázal zvládnuť takúto extrémnu záťažovú situáciu a zostal pre svoje deti stabilným bodom, nesmie v tom ostať sám. Romana Mrázová zdôrazňuje, že takýto rodič v prvom rade sám potrebuje odbornú alebo komunitnú podporu. Iba ak sám zvládne takúto náročnú situáciu, „vie v nej dať podporu primárne svojim deťom,“ uzatvára detská psychologička.
