Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Slováci podľa neho robia jednu chybu stále dokola. Rezervu začnú riešiť až vtedy, keď sa pokazí práčka. Často im potom nezostáva nič iné, než si vziať spotrebný úver a zaplatiť viac. „Matematika chudobných je, že chudobní platia dvakrát“
Obleky, kávičky, obvolávanie známych a sľuby pasívneho príjmu. Tak finančné poradenstvo pozná veľa ľudí. Filip, zakladateľ Financopedie, sa mu venuje šesť rokov a hovorí, že realita je oveľa menej lesklá ako Instagram.
Sociálne siete totiž podľa neho nie sú dôkazom toho, že sa finančnému sprostredkovateľovi darí. „Máš finančných sprostredkovateľov, ktorí sa tým neprezentujú a zarobia 30- až 40-tisíc eur mesačne. A potom tých, ktorí sa tým prezentujú vo veľkom štýle a zarobia 2 000 eur mesačne. Niekto má Instagram vytvorený tak, že máš pocit, akoby založil Microsoft,“ hovorí pre Refresher.
V tomto článku si prečítaš:
Koľko klientov potrebuje finančný poradca, aby si zarobil 3 000 až 4 000 eur mesačne.
Prečo sa dve tretiny poradcov touto prácou neuživia.
S akým zárobkom môže nováčik počítať v prvom roku.
Podľa akých signálov spoznáš zlého poradcu.
Koľko si treba odkladať na dôchodok, ak začneš v 25, 30 alebo 40 rokoch.
Ako si mladý lekár, ktorý míňal všetko, čo zarobil, za päť rokov vytvoril pod vedením Filipa zaujímavú finančnú rezervu.
Aj Filip si na začiatku prešiel presne tým, čo si mnohí ľudia s touto profesiou spájajú. Tlakom na výsledky, obvolávaním známych a pozývaním kamarátov na kávu s cieľom získať nového klienta.
Lenže jemu tento spôsob práce hneď nesedel. Skúšal obvolávať ľudí, no bolo mu to nepríjemné, a preto prvý rok podľa vlastných slov zarobil len 800 eur. Rozhodol sa ísť inou cestou a namiesto naháňania známych začal budovať obsah, vzdelávanie a vlastnú značku.
Čo vlastne znamená, že sa finančnému sprostredkovateľovi darí? Koľko klientov potrebuje, aby sa touto prácou dokázal dlhodobo uživiť? Kedy už môže hovoriť o úspechu a koľko môže reálne zarobiť?
Mnohí finanční poradcovia žijú od výplaty k výplate, aj keď sa tak neprezentujú
Podľa dát, ktoré pozná, sa dve tretiny finančných poradcov touto prácou neuživia. Tri až štyri tisíc eur mesačne podľa neho zarába možno desať až pätnásť percent z nich.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko klientov potrebuje finančný poradca, aby si zarobil 3 000 až 4 000 eur mesačne.
Prečo sa dve tretiny poradcov touto prácou neuživia.
S akým zárobkom môže nováčik počítať v prvom roku.
Podľa akých signálov spoznáš zlého poradcu.
Koľko si treba odkladať na dôchodok, ak začneš v 25, 30 alebo 40 rokoch.
Aby sa tým človek dlhodobo uživil, potrebuje aspoň 100 až 200 klientov. „To nie je za pol roka ani za rok. Tým, ktorí sa tým živia nadpriemerne, to trvá roky.“ Dodáva, že poradca zarába z provízií za produkty, ktoré uzavrie.
Pri hypotékach ide približne o 0,5 až 1,5 percenta, pri životnom poistení o 80 až 180 percent ročného poistného a pri investíciách o časť vstupného a priebežného poplatku. Kto vedie tím, dostáva aj rozdielové provízie, teda rozdiel medzi svojou províznou úrovňou a úrovňou svojho podriadeného.
Väčšina ľudí to nemá a ani nikdy mať nebude. Aj to je predsudok, že každý bude mať pasívny príjem.
S akým platom má nováčik počítať? „Radšej s ničím. Keď začne naplno, bude rád, ak za prvý rok zarobí pár tisíc eur,“ hovorí. Potom sa podľa neho ukáže, či bude medzi šťastnou menšinou, alebo skončí ako väčšina.
S tým súvisí aj tlak na výkon. „Je to boj o prežitie. Finančné sprostredkovanie nie je zamestnanie, kde ti každý mesiac chodí 1 500 eur, je to podnikanie.“ Mnohí podľa neho žijú od výplaty k výplate. Pri mamičkách na materskej, ktoré si takto privyrábajú hodinu či dve týždenne, sa zase pýta, aká je potom kvalita ich služieb.
Zdroj: archív Filipa
„Aj mne sa kamoši smiali“
Filip začal s finančným sprostredkovaním v roku 2020, hneď po maturite. Táto oblasť mu bola blízka od detstva, pretože jeho rodičia sa jej kedysi venovali. „Bolo to pre mňa také prirodzené, že som sa ani nezamýšľal, či to skúsiť. Dlhé roky som to chcel robiť a len som čakal, kým si spravím maturitu,“ hovorí.
Istotu však nemal. Rodičia sa poradenstvom neživili naplno a okolie ho od začiatku zhadzovalo. „Keď začínaš pod nejakou veľkou, notoricky známou spoločnosťou, je úplne prirodzené, že od začiatku dostávaš hejt a ľudia si z teba robia srandu,“ spomína.
Ako Filipovi pomohol Jovinečko?
Klasický model, v ktorom si nováčik spíše zoznam známych a presviedča ich na poistky, mu bol od začiatku proti srsti. „Môžeš byť akokoľvek vzdelaná, dobrá a pekná, ale stále je to o tom, že si kontakty musíš nájsť sama. Ideš na kávu, stretávaš sa, ideš sa predať. A väčšina ľudí sa nepredá, preto aj skončí,“ opisuje.
Situáciu, keď nováčik vytiahne kamaráta „pokecať“ a potom nenápadne prejde k financiám, prirovnáva k prvému rande.
Ešte keď tam máš mentora v obleku a sám si v obleku, a kamarát ťa pred dvoma týždňami videl v pyžame, tak je to proste zvláštne.
Zlom prišiel, keď mal osloviť prvých piatich ľudí. Jeden z nich bol aj Jovinečko, s ktorým sa pozná dlhé roky. Nezavolal ho však na kávu, ale na tréning. Práve od Jovinečka dostal radu, ktorá rozhodla o jeho ďalšej ceste: najprv dať ľuďom hodnotu, vybudovať si značku na Instagrame a nechať ich, aby prišli sami. Ešte v ten deň si Filip založil Instagram, z ktorého neskôr vznikla Financopédia.
Rok a pol bez zárobku
Začiatky boli podľa Filipa veľmi ťažké. Vo firme, kde pôsobil ako finančný sprostredkovateľ, nechápali, prečo píše príspevky namiesto toho, aby riešil klientov. Zároveň zistil, že povinné skúšky mu prax nedali. „Je to teória na úrovni autoškoly. Z teoretickej skúšky sa jazdiť nenaučíš,“ hovorí.
Na jednom školení, kde nadriadený rozprával o jachtách a o tom, ako prežil krízu, si uvedomil, že po trištvrte roku stále nevie poriadne nastaviť životné poistenie.
Začal si preto vytvárať vlastný vzdelávací systém, na ktorom sa učil sám a ktorý neskôr používali aj kolegovia. Potom prestúpil do inej spoločnosti, založil si s. r. o. a až asi po roku a pol uverejnil na Instagrame prvý príspevok, že sa mu ľudia môžu ozvať.
„Za prvý rok a pol som zarobil v tej firme 800 eur,“ priznáva. Sám to nazýva extrémom, ale vedomým. Chcel byť totiž na prácu s klientmi poriadne pripravený, tak odložil obvolávanie klientov bokom. Dnes je vo Financopédii približne 35 ľudí.
Ako spoznať dobrého poradcu
Podľa Filipa dobrý poradca pracuje s klientmi, nie so štruktúrou. „Keď na Instagrame vidíš motivačné fotky, že dnes je nás 20 a zajtra bude 100, je to jasný red flag, že sa ten človek nevenuje financiám naplno.“
Ideálne je, keď sa poradca financiám venuje na plný úväzok a pokrýva všetky tri hlavné oblasti: úvery, poistenie a investície. Tie by mali do seba zapadať, nie byť nahádzané jedno na druhé ako v koši na prádlo.
Varovné signály podľa neho sú:
1. Sľubovaný výnos nad 10 % ročne. Akciový trh dlhodobo rastie zhruba o 8 až 10 percent ročne. Kto ti počíta budúci dôchodok podľa výnimočného posledného desaťročia, preháňa. 2. Priebežný (manažérsky) poplatok od 1 % vyššie. Podľa Filipa ide o najdôležitejší poplatok pri investovaní, pretože ho platíš každý rok počas celej doby investovania. 3. Výkonnostné poplatky. Pri investovaní ich označuje za neadekvátne vysoké. 4. Životné poistenie nastavené na drobnosti. „Ľudia ho berú ako automat. Zlomím si nohu, dostanem tristo eur a mám pocit, že sa mi to vrátilo. Poistka však má chrániť pred veľkými rizikami, ako je invalidita. Tisíc eur za operáciu nerozhoduje o tom, či prídeš o byt. Invalidita áno.“
Pridanú hodnotu poradcu ľudia podľa neho často zistia až neskoro. Pri hypotéke ide o pomoc v zložitej a emotívnej situácii, pri poistení o servis, keď niekoho vytopí alebo ochorie. Pri investíciách hlavne o prácu s emóciami. „Dnes si otvoríš AI a nastavíš si portfólio. Začať je jednoduché, ale vydržať, najmä pri veľkých poklesoch, je iná vec.“
Ľudia sa podľa neho často ozvú, že chcú investície vybrať, hoci peniaze nepotrebujú. „Chcú si kúpiť gauč alebo ísť na dovolenku. Lenže keď prerušíš investovanie, prídeš o obrovské množstvo času.“
Najväčšia chyba mladých? Odkladajú všetko na neskôr
Najčastejšou finančnou chybou je podľa Filipa to, že ľudia nevyužijú čas. Rezervu si začnú tvoriť, až keď sa pokazí práčka. Na dôchodok myslia po štyridsiatke a životné poistenie riešia, až keď majú vysoký tlak, takže je drahšie.
Jeho prvým klientom bol mladý lekár, ktorý si nič neodkladal, mal auto na lízing a chodil na dovolenky. Spolu prešli výdavky a nastavili pravidelné investovanie.
Za päť rokov má vďaka pravidelnému investovaniu krásnych 20 000 eur.
Ako prvý krok odporúča finančnú rezervu vo výške aspoň troch mesačných výdavkov, pri rodine či hypotéke aj viac. Investovať by mal človek začať až potom. „Matematika chudobných je, že chudobní platia dvakrát. Kto má rezervu, zaplatí práčku z nej. Kto ju nemá, vezme si spotrebný úver a preplatí ju.“
Kto má pocit, že nemá z čoho investovať, by si mal prejsť výpisy z karty za celý rok a každý výdavok kriticky vyhodnotiť. „Keď máš Netflix, Voyo aj HBO, stačí ti jedno a máš dvadsať eur na investovanie.“ Druhou cestou je zvýšiť si príjem, napríklad kurzom alebo rekvalifikáciou.
Dôchodok? Čím skôr, tým lacnejšie
Povedomie o dôchodkoch je podľa Filipa medzi mladými oveľa väčšie ako pred desiatimi rokmi, mnohí však stále nevedia, ako systém funguje. „V škole sa učíme básničky naspamäť, ale nikto nám nepovie, že dôchodkový systém je na tom veľmi zle a o štyridsať rokov bude mať štát výrazne menej peňazí.“
Odporúča zistiť, kedy človeka čaká dôchodok, a nastaviť si plán. Pri začiatku v 25 rokoch podľa neho stačí 70 až 100 eur mesačne, v tridsiatke približne 150 eur a v štyridsiatke už 200 až 300 eur.
Na dlhodobé budovanie majetku sú podľa neho vhodné indexové ETF fondy. Kto si šetrí na kratší cieľ, napríklad na dovolenku o pár rokov, by mal siahnuť skôr po konzervatívnych investíciách.
Zdroj: archív Filipa
Bývanie bez emócií
Sám Filip investoval najprv do bývania a zvyšok dáva do akcií. Investičný byt zatiaľ nemá. Kúpa v Prahe nakoniec padla a nad jedným bytom ešte uvažuje, viac však nechce. „Indexové fondy sú oveľa jednoduchšie, ako sa uviazať s nájomníkmi.“ Investičné nehnuteľnosti podľa neho ľudia preceňujú.
Mladým, ktorí majú pocit, že na vlastné bývanie nikdy nedosiahnu, radí nerozhodovať sa podľa emócií.
Aj keby som v Bratislave zarábal 2 000 v čistom, mám maximálne na pekný jednoizbový byt niekde v okolí.
Odporúča začať menším bytom, ktorý môže neskôr, keď si človek s partnerom kúpi väčší, slúžiť na prenájom. V Bratislave je podľa neho nájom v pomere k cene bytu najnižší, a preto tam často vychádza lepšie ako hypotéka. V mestách ako Prešov či Trenčín by sa radšej prikláňal ku kúpe.
Výrazný pokles cien v Bratislave nečaká. V menších mestách, ako sú Levice, môžu podľa neho ceny klesať. Rastúce úrokové sadzby a limity Národnej banky však mladým situáciu sťažujú.
Možnosť hypotéky do 90 % hodnoty nehnuteľnosti by podľa neho mladý človek mal využiť. „Drvivá väčšina nemá šancu nasporiť si tridsať či štyridsaťtisíc eur. Sadzba tri až štyri percentá je stále výhodnejšia ako spotrebný úver,“ hovorí na záver.
