Zamilovanosť môže prísť aj po niekoľkých dňoch, no intenzívne emócie ešte nemusia znamenať, že druhého človeka skutočne poznáme. Psychologička vysvetľuje, ako vznikajú city v Love Islande a prečo máme tendenciu idealizovať si partnerov.
Reality šou Love Island patrí v posledných rokoch medzi obľúbené programy na Slovensku. Súťažiaci sa v nej spoznávajú, vytvárajú páry a niekedy si vyznávajú lásku už po niekoľkých dňoch. Dá sa však za taký krátky čas skutočne zamilovať? A majú takéto vzťahy dostatočne pevné základy na to, aby vydržali aj po skončení šou?
Psychologička Barbora Brzáková Krelová z portálu Ksebe vysvetľuje, aký je rozdiel medzi počiatočnou zamilovanosťou a hlbšou láskou.
Rozhodujúce môže byť práve prostredie
„Prostredie Love Islandu vytvára podmienky, v ktorých sa blízkosť a intenzita kontaktu môžu rozvíjať oveľa rýchlejšie než v bežnom živote. Súťažiaci spolu trávia veľa času, majú množstvo príležitostí na rozhovory a vzájomné pozorovanie, zároveň sú do veľkej miery vytrhnutí z každodenných povinností, pracovného stresu či bežných sociálnych rolí,“ vysvetľuje psychologička.
Svoju úlohu zohráva aj emocionálna intenzita prostredia. Nové zážitky, neistota, súťaživosť či obava zo straty partnera môžu podľa odborníčky prežívané city ešte zosilňovať.
Zamilovanosť môže prísť už po niekoľkých dňoch
Diváci sú často svedkami toho, ako si páry vyznávajú city už v prvých týždňoch šou. V aktuálnej sérii Love Islandu sme mohli sledovať napríklad Viky a Honzu, ktorí si padli do oka hneď v prvý deň a lásku si vyznali už v prvých dieloch. Vynára sa preto otázka, či sa dá za taký krátky čas skutočne zamilovať.
„Človek sa môže zamilovať aj v priebehu niekoľkých dní. Zamilovanosť nie je proces, ktorý by mal pevne stanovenú časovú hranicu – niekedy medzi dvoma ľuďmi preskočí iskra veľmi rýchlo a môžu prežívať intenzívne emócie, silnú príťažlivosť aj pocit výnimočného spojenia,“ vysvetľuje psychologička.
Na začiatku vzťahu však nemusí byť jednoduché rozlíšiť, či ide o fyzickú príťažlivosť, počiatočnú zamilovanosť alebo hlbšiu lásku. Tieto pocity sa totiž môžu prelínať. „Dôležité je rozlišovať medzi intenzitou pocitov a hĺbkou poznania druhého človeka. To, že niečo prežívame veľmi silno, ešte neznamená, že už vieme, ako bude vzťah fungovať v každodennom živote.“ upozorňuje odborníčka.
Hlbšia láska sa podľa nej buduje postupne, keď druhého človeka spoznávame aj v náročnejších situáciách. „Intenzívna chémia môže pôsobiť ako dôkaz, že sme našli niekoho výnimočného, no kompatibilitu, bezpečie a schopnosť zvládať konflikty odhalí až čas.“ dodáva psychologička.
Prečo máme niekedy pocit, že človeka poznáme celý život?
Možno si už aj ty zažila situáciu, keď si niekoho poznala len krátko, no mala si pocit, akoby ste sa poznali celé roky. Podobný pocit môžu vyvolávať aj momenty v Love Islande, keď súťažiaci po niekoľkých dňoch plačú pri odchode partnera z vily. Divákovi sa môže zdať prekvapivé, aké silné puto si dokázali za taký krátky čas vytvoriť.
„Takýto pocit môže vzniknúť vtedy, keď s niekým rýchlo nájdeme spoločné témy, podobný humor, hodnoty alebo spôsob prežívania. Ak sa pri ňom cítime prijatí a môžeme byť sami sebou, mozog si toto spojenie môže vyhodnotiť ako dôverne známe a bezpečné.“ vysvetľuje psychologička.
Pocit, že sa poznáme celý život, však automaticky neznamená, že sa k sebe skutočne hodíme. Niekedy totiž nevnímame len človeka, ktorý stojí pred nami, ale aj vlastné predstavy o tom, aký by mal byť.
Na začiatku vzťahu si partnera často idealizujeme
„Na začiatku vzťahu máme o druhom človeku obmedzené množstvo informácií, a tak si prázdne miesta prirodzene dopĺňame vlastnými predstavami, túžbami a očakávaniami,“ vysvetľuje odborníčka.
Na sociálnych sieťach sa riešilo správanie Natálie a Matúša, najmä voči ostatným, no mnohí diváci upozornili aj na správanie Matúša voči Natálii. Tí ho nazývajú manipulátorom či klamárom.
To, že na partnerovi vidíme najmä jeho dobré vlastnosti, môže súvisieť s idealizáciou. Psychologička vysvetľuje, že na začiatku vzťahu máme o druhom človeku málo informácií, a preto si nepoznané časti prirodzene dopĺňame vlastnými predstavami, túžbami a očakávaniami. Pri idealizácii sa tak môžeme sústrediť najmä na vlastnosti, ktoré nás priťahujú, zatiaľ čo rozpory alebo varovné signály prehliadame či zľahčujeme.
V prostredí reality show môže byť tento proces ešte výraznejší. Súťažiaci totiž nemajú možnosť spoznať partnera vo všetkých jeho životných rolách, napríklad v práci, pri riešení finančných otázok, v rodinných vzťahoch či počas každodenných konfliktov. „Môžeme sa teda zamilovať nielen do neho, ale aj do toho, kým si predstavujeme, že je,“ upozorňuje psychologička. Skutočné spoznávanie sa podľa nej začína aj vtedy, keď sa naše predstavy stretnú s realitou a sme ochotní vnímať druhého človeka komplexne.
Skutočnú skúšku vzťahu prinesie až život mimo vily
To, že sa vzťah začne v neobvyklých podmienkach alebo veľmi rýchlo, ešte neznamená, že nemôže fungovať. Práve zo šou Love Island vzišlo už niekoľko párov, ktoré spolu zostali aj dlhodobo po skončení šou, a dokonca sa vzali a majú spolu dieťa.
„Rozhodujúce je teda skôr to, čo sa deje po skončení tejto intenzívnej fázy – či sa partneri dokážu ďalej spoznávať, otvorene komunikovať, rešpektovať svoje odlišnosti a budovať dôveru aj mimo prostredia, ktoré ich pôvodne spojilo,“ hovorí psychologička.
Po návrate do bežného života sa totiž menia podmienky, v ktorých vzťah vznikal. Prichádzajú pracovné povinnosti, únava, rodina, priatelia aj potreba zladiť dva samostatné životy. Partneri už nemajú neustále k dispozícii toho druhého a musia si vytvárať priestor na spoločné chvíle popri ostatných povinnostiach.
Môže sa tiež ukázať, že ich spájali najmä spoločné zážitky, fyzická príťažlivosť alebo atmosféra prostredia, v ktorom sa spoznali. To však podľa psychologičky neznamená, že pôvodné city boli falošné. Mohli byť úprimné, no nemuseli mať dostatočnú oporu v kompatibilite, dôvere alebo spoločnej predstave o živote.
Reality šou nám môžu vytvárať nereálne očakávania o láske
Love Island neovplyvňuje iba samotných súťažiacich. Príbehy, ktoré sledujeme na obrazovke, môžu formovať aj naše vlastné predstavy o tom, ako by mal vyzerať začiatok vzťahu.
„Divák vidí zostrih najvýraznejších momentov – iskrenie, romantické gestá, vyznania, žiarlivosť či dramatické rozhodnutia – zatiaľ čo obyčajné a menej atraktívne časti spoznávania často zostávajú v úzadí,“ vysvetľuje psychologička.
Takto môžeme nadobudnúť dojem, že skutočná láska musí prísť rýchlo a byť veľmi intenzívna. V realite však neexistuje univerzálne tempo, ktorým by sa mali city rozvíjať. „Niekto potrebuje viac času, aby si vybudoval dôveru, iný cíti silné spojenie veľmi skoro. Ani pomalý začiatok neznamená, že vzťahu chýba potenciál, rovnako ako intenzívny začiatok nie je zárukou jeho kvality,“ zdôrazňuje odborníčka.
Zamilovať sa za pár dní teda možné je. To, či sa z prvotnej iskry stane hlbší a dlhodobý vzťah, však ukáže až postupné spoznávanie, spoločné skúsenosti a život mimo prostredia, v ktorom sa dvaja ľudia prvýkrát zblížili.
