V telefóne jej s mamou našli stovky znepokojujúcich správ. O tom, čo skutočne robili s učiteľkou, dievča priznalo až lekárom na psychiatrii.
V texte vzhľadom na ochranu súkromia maloletej osoby neuvádzame jej pravé meno ani pravé meno jej sestry. Na účely článku sme sa rozhodli maloletú volať Ema a sestru Petra. Skutočné mená respondentky aj maloletej poznáme v redakcii.
„Chcela som viac, ako si myslíš. Nemôžem za to, že sme neboli samé. A keď sme boli, využili sme to. Aj keď len chvíľu, boli sme v spálni. Viem, že na krátko, ale boli.“
Toto je len jedna zo stoviek znepokojujúcich správ, ktoré našla mama s dcérou Petrou v telefóne jej 12-ročnej sestry. Dievčaťu ich posielala učiteľka zo základnej školy v obci neďaleko Nitry, ktorú navštevovala. Sestre sa podarilo z telefónu zachrániť približne tristo screenshotov z ich spoločnej konverzácie, no niektoré – pravdepodobne tie najexplicitnejšie správy – chýbali. Učiteľka sa totiž so žiačkou dohodla, že hneď ako si ich prečíta, správy vymaže.
V tomto článku si prečítaš:
Ako si obvinená učiteľka podľa rodiny získavala dôveru 12-ročnej žiačky a izolovala ju od kamarátov.
Ako sa k problému údajne postavil riaditeľ školy, na ktorej učiteľka učila.
Prečo niektorí dospelí dodnes obviňujú dieťa a čo je to sekundárna viktimizácia.
Čo všetko obvinená učiteľka písala žiačke podľa screenshotov, ktoré má redakcia k dispozícii.
Ako v správach presviedčala, že sa pred ňou nemusí hanbiť byť nahá.
Rodina nekontrolovala dievčaťu telefón bezdôvodne. Už dlhšie si všímali jej neštandardný vzťah s učiteľkou. Doučovala ju, chodievali na spoločné prechádzky po dedine a často u nej prespávala, hlavne vtedy, keď jej mama išla do nočnej smeny. Hoci to obom pripadalo čudné, boli presvedčené, že sú s učiteľkou iba kamarátky. Navyše, veľmi dobre ju poznali.
Bývala vo vedľajšom vchode tej istej bytovky s manželom a dvoma malými deťmi, pravidelne chodila do kostola, a preto im ani nenapadlo, že by mohla mať s dievčaťom nekalé úmysly. Dokonca boli aj vzdialená rodina. O to väčší šok zažili, keď si prečítali ich spoločnú konverzáciu.
Screenshoty najskôr poslali psychologičke a expertke, ktorá sa špecializuje na prevenciu sexuálneho zneužívania detí, a spolu s jej odbornou správou ich odovzdali polícii. Tá učiteľku aj na základe neskoršej výpovede žiačky a znaleckých posudkov obvinila zo pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania.
O celom prípade nám bližšie porozprávala sestra maloletej, Petra. Prezradila, ako si učiteľka dievča postupne získavala, ako riaditeľ školy odmietol podniknúť kroky voči učiteľke, ale aj to, čo všetko musela jej sestra prežívať, keď dospelí zľahčovali správanie učiteľky a vyčítali jej, že žene pokazila život.
Ako fungujú predátori a ako manipulujú svoje obete, nám bližšie vysvetlil bývalý vyšetrovateľ Roman Abrahám, ktorý sa ešte počas policajnej služby venoval mnohým prípadom detskej pornografie. V roku 2023 opustil policajný zbor a založil slovenskú národnú linku hotline Ochráňma.sk, ktorá bojuje proti nevhodnému obsahu v internetovom priestore, predovšetkým proti zneužívaniu detí.
V Refresheri pravidelne poukazujeme na problémy v spoločnosti. Kvalitný obsah môžeme robiť len vďaka členom Refresher Club. Vstúp doň aj ty, získaj prístup k stovkám prémiových článkov a užívaj si aj jeho ďalšie výhody.
Susedka, rodinná známa a obľúbená pani učiteľka
Predtým, než Ema začala tráviť čas s učiteľkou, bola podľa slov jej sestry veľmi veselé a spokojné dieťa. Venovala sa spevu, hrala na hudobných nástrojoch a v dedine mala vlastnú kapelu aj veľa kamarátov. „Jednoducho bola normálne šťastné 12-ročné dievča,“ hovorí Petra.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako si obvinená učiteľka podľa rodiny získavala dôveru 12-ročnej žiačky a izolovala ju od kamarátov.
Ako sa k problému údajne postavil riaditeľ školy, na ktorej učiteľka učila.
Prečo niektorí dospelí dodnes obviňujú dieťa a čo je to sekundárna viktimizácia.
Čo všetko obvinená učiteľka písala žiačke podľa screenshotov, ktoré má redakcia k dispozícii.
Ako v správach presviedčala, že sa pred ňou nemusí hanbiť byť nahá.
Keď v roku 2025 začala doma častejšie hovoriť o učiteľke, rodina tomu nevenovala veľkú pozornosť. Učiteľka bola švagrinou sesternice matky dievčaťa. Poznala ju od detstva, pretože vyrastali v jednej dedine.
„Je to také nežné, útle žieňa. Toto by na ňu v živote nikto nepovedal. Keďže ju dobre poznáme, mysleli by sme si, že by niečoho takéhoto nebola schopná. Vôbec sme preto spočiatku neriešili, že spolu trávia čas. Mysleli sme si, že sú len kamarátky,“ hovorí Emina sestra Petra.
Zakladateľ hotline Ochráňma.sk a exvyšetrovateľ Roman Abrahám upozorňuje, že ľudia si často grooming predstavujú iba ako situáciu, keď nejaký cudzí človek začne dieťaťu posielať správy. Podľa jeho slov to však tak vôbec nemusí byť.
„Veľmi často ide o postupný proces, ktorý začína úplne nevinne. Dospelý si získava dôveru dieťaťa, venuje mu pozornosť, pomáha mu a vytvára v ňom pocit bezpečia. A práve preto býva takéto správanie pre okolie ťažko rozpoznateľné,“ vysvetľuje.
Dodáva, že nemusí ísť pritom o cudzieho človeka. Predátorom môže byť učiteľ, tréner, rodinný známy alebo niekto, komu rodičia absolútne dôverujú. V niektorých prípadoch si podľa jeho slov páchateľ cielene buduje dôveru nielen dieťaťa, ale aj celej rodiny, čím si vytvára priestor na ďalšiu manipuláciu.
Jedného dňa Ema oznámila svojej mame, že ju bude učiteľka doučovať slovenčinu. Najskôr sa stretávali iba v škole a vonku, neskôr začala Ema chodiť aj k učiteľke domov, kde jej strážila deti. Dievča čoraz viac času trávilo na telefóne. Keď sa jej mama opýtala, s kým si toľko píše, povedala, že s pani učiteľkou.
Zdroj: Generované AI/Gemini
„Podľa časovej osi spolu takto fungovali asi pol roka a nič sa medzi nimi nedialo. Písali si ani nie ako žiačka a učiteľka, ale skôr ako kamarátky. Ona si ju takto pomaličky získavala,“ hovorí Petra.
Zlom nastal okolo Vianoc, keď učiteľke zomrela mama. Ema vtedy doma povedala, že „pani učiteľka je veľmi rada, že ju má, a bez nej by to nezvládla“.
Začali spolu chodievať na večerné prechádzky po dedine a Ema u učiteľky zostávala aj cez noc – najmä keď jej mama, ktorá pracuje ako zdravotná sestra, mala nočnú službu. „Dnes má mamina nočnú,“ napísala Ema. „Super, moje. Takže prídeš?“ okamžite reagovala učiteľka.
„Sestra mala 12 rokov a učiteľka 37. Neexistovalo, že by si mali toľko čo povedať. Niečo nám na tom nehralo,“ spomína Emina sestra. Učiteľka ju podľa jej slov často zahŕňala pozornosťou a rôznymi výsadami. V škole jej zalievala čaj, nechávala ju na hodinách sedávať v svojej blízkosti, trávila s ňou čas aj cez prestávky, počúvala jej rozhovory s inými deťmi, zdieľala jej mobilné dáta a dávala jej opravovať písomky spolužiakov. Po škole s ňou čakala na autobus v triede, objednávala jej darčeky z čínskych e-shopov a neustále jej opakovala, aká je výnimočná.
„Bože, tak veľa pre mňa znamenáš,“ napísala učiteľka Eme v jednej zo správ. V ďalšej zase: „Teba nič nenahradí.“ Keď sa jej Ema raz pýtala, či ju má radšej ako svojho manžela, odpísala: „Nikoho neľúbim viac.“
Podľa sestry sa učiteľka snažila Emu postupne izolovať od všetkých ostatných ľudí. Keď mala ísť po škole na obed k babke, dala jej zjesť svoj obed a povedala, že k babke ísť už nemusí. Ema sa postupne odstrihla aj od vlastných kamarátov. „Bola len s pani učiteľkou, s pani učiteľkou. Deťom to začalo liezť na nervy, nevedeli si vysvetliť, prečo toľko času trávi s učiteľkou. Spolužiaci sa jej odcudzili. Učiteľka ju celkom odtrhla od kamarátov,“ hovorí sestra.
Zdroj: Archív/Petra
Vyššie opísané správanie učiteľky je podľa slov exvyšetrovateľa iba jedným z mechanizmov, s ktorými sa pri groomingu stretáva.
„Dospelý začne dieťa zahŕňať pozornosťou, komplimentmi, darčekmi alebo mu poskytuje rôzne výhody. Vytvára v ňom pocit, že je niečím výnimočné a že medzi nimi existuje vzťah, ktorý s nikým iným nemá. Pre 12-ročné dieťa môže byť takáto pozornosť od dospelého – navyše od učiteľa – mimoriadne silná,“ vysvetľuje Roman Abrahám.
Dieťa si podľa jeho slov na ňu zvykne a môže sa stať emocionálne závislým od človeka, ktorý mu ju poskytuje. „Samozrejme, samotné darčeky alebo komplimenty ešte neznamenajú grooming. Problém nastáva vtedy, keď sú súčasťou širšej manipulácie a postupného prekračovania hraníc,“ dodáva.
Pri groomingu môže podľa expolicajta tiež dochádzať k postupnej izolácii dieťaťa od jeho prirodzeného prostredia.
„Nemusí to byť tak, že mu dospelý niečo vyslovene zakazuje. Niekedy stačí, že si s dieťaťom vytvorí natoľko intenzívny vzťah, že ono samo začne uprednostňovať kontakt s ním pred kamarátmi alebo rodinou. Zrazu sa celý jeho svet začne točiť okolo jednej osoby. Jeho nálada závisí od toho, či mu táto osoba napíše, ako sa k nemu správa alebo či mu venuje pozornosť. Ak rodičia spozorujú takúto výraznú zmenu správania, mali by spozornieť,“ upozorňuje exvyšetrovateľ.
Rodina si medzitým všímala, že s Emou niečo nie je v poriadku. Ani na chvíľu sa nedokázala odtrhnúť od telefónu – pípal jej aj ráno pred školou. Zobudila sa s dobrou náladou, potom jej prišlo niekoľko správ, zrazu stratila náladu a zavrela sa do izby.
„Ona má doma dve deti, ktoré musí vychystať do školy, a má čas si písať s našou? Tu už nám niečo nehralo. Sestra si s učiteľkou volala po nociach a po večeroch, keď už mala dávno spať, a mali spolu aj hodinové telefonáty. Cez deň mali aj tri až štyri telefonáty. Znepokojovalo nás to,“ spomína sestra s tým, že podivné správanie Emy ich s mamou presvedčilo, aby dievčaťu skontrolovali telefón.
„Bojím sa, aby som to neprehnala ako naposledy“Mama Eme telefón už aj predtým občas kontrolovala, natrafila však len na nevinné správy. Až keď sa do Messengeru pozrela aj Emina sestra, ktorá sa v technike vyzná lepšie, našli veľa znepokojujúcich správ so sexuálnym podtónom a stovky správ, v ktorých učiteľka písala, ako ju „ľúbi, miluje a je pre ňu všetkým“.
„Musíme si dávať pozor, keď sú všetci doma, to nejde...“ napísala učiteľka žiačke v jednej zo správ. V ďalšej jej vysvetľovala, že „musia byť doma samy“. Zodpovednosť pritom často prenášala na dieťa. „Prosím, nenechávaj to iba na mne. Ja to potrebujem vedieť aj od teba, či to chceš. V tomto nemôžeš brať na mňa ohľad.“
V jednej zo správ dokonca písala o tom, ako niečo „prehnala“: „To nie je tak, že nechcem... len neviem ešte odhadnúť, či to ty chceš. Bojím sa spraviť niečo skôr, aby som to neprehnala ako naposledy.“ Učiteľka ďalej v správach dokonca sama priznáva, že žiačku svojím konaním vydesila: „Ten strach v tvojich očkách... Možno si si to ani neuvedomila... Ale ja som ťa videla, moje zlaté.“
V konverzácii, ktorú má Refresher k dispozícii, sa učiteľka 12-ročného dievčaťa tiež vypytovala, či sa pred ňou hanbí, a presviedčala ju, že pred ňou sa hanbiť nemusí. Zo správ vyplýva, že dievča videla bez oblečenia a chcela, aby sa to opakovalo. Písala aj o tom, čo všetko by spolu robili, keby boli samé a nikto by ich nevidel.
Práve pri najexplicitnejších pasážach sa v konverzácii opakuje hlásenie: „Používateľ zrušil poslanie správy.“ Učiteľka podľa screenshotov viaceré správy vymazala krátko po odoslaní, presne tak, ako to dievčaťu dopredu avizovala. „Ale všetko vymažem, keď ti to napíšem.“
Keď sme exvyšetrovateľovi poskytli k nahliadnutiu prepisy vyššie citovaných konverzácií, najviac mu do očí udrel moment, keď učiteľka prenášala zodpovednosť na dieťa. Pri groomingu sa totiž s takýmto správaním predátorov často stretáva.
„Dospelý sa snaží vytvoriť dojem, že ide o vzájomný vzťah a že dieťa sa slobodne rozhoduje, čo chce alebo nechce robiť. Lenže medzi 12-ročným dieťaťom a dospelým človekom nemôžeme hovoriť o rovnocennom postavení, obzvlášť ak ide o učiteľa. Dieťa môže byť do dospelého zaľúbené, môže mu samo vypisovať, vyhľadávať jeho spoločnosť alebo prejavovať náklonnosť. Nič z toho však nezbavuje dospelého zodpovednosti,“ vysvetľuje a dodáva, že práve dospelý musí vedieť, kde sú hranice, a nesmie ich prekročiť.
Jedným z charakteristických mechanizmov groomingu je podľa jeho slov postupné testovanie a posúvanie hraníc dieťaťa. Dospelý najskôr skúša, čo si môže dovoliť, sleduje reakcie dieťaťa a podľa nich prispôsobuje svoje ďalšie správanie.
„Ak narazí na odpor, neistotu alebo strach, môže na chvíľu ustúpiť, ospravedlniť sa alebo situáciu zľahčiť. Neskôr však môže skúsiť posunúť hranicu opäť o niečo ďalej. Práve preto je dôležité nepozerať sa len na jednu konkrétnu správu, ale na celú komunikáciu a vývoj vzťahu. Veci, ktoré by dieťa na začiatku jednoznačne odmietlo, môže po dlhšom období manipulácie začať vnímať ako niečo normálne,“ upozorňuje.
Ďalším častým mechanizmom pri groomingu je aj vytváranie tajomstiev medzi dospelým a dieťaťom. Dospelý môže dieťa postupne presviedčať, že ich vzťah je niečím výnimočný, že ostatní by ho nepochopili a že niektoré veci si musia nechať len medzi nimi.
„Dieťa potom môže nadobudnúť pocit, že ak niekomu niečo prezradí, zradí tým človeka, na ktorom mu záleží. Pokiaľ sa k tomu pridáva mazanie správ, skrývanie komunikácie či snaha zabezpečiť, aby pri osobných stretnutiach nebol nikto ďalší, ide o významné varovné signály. Samozrejme, vždy ich treba hodnotiť v kontexte celej komunikácie a okolností,“ dodáva exvyšetrovateľ.
Riaditeľ odmietol čítať správy a učiteľku nechal ďalej učiť
Keď si Petra s matkou správy prečítali, Eme najskôr nič nepovedali. Sestra urobila screenshoty konverzácií, aby ich učiteľka nestihla zmazať, a Emin Messenger prihlásila aj do maminho telefónu, aby vedeli sledovať komunikáciu medzi dievčaťom a učiteľkou v reálnom čase.
„Celý týždeň sme o tom vedeli a nič sme nepovedali. Nechceli sme konať impulzívne ani niekoho obviniť len na základe nášho pocitu. Chceli sme, aby odborníci overili, že to, čo vidíme, je naozaj to, čo si myslíme. Preto sme sa najprv obrátili na odborníkov,“ vysvetľuje Petra.
Zdroj: Generované AI/Gemini
Podľa slov Petry viacerí krútili hlavou a povedali, že sa so ženskou predátorkou nestretli „Vraj keby to bol muž, je to iné. Ako keby nám chceli povedať, že keďže ide o ženu, nič sa nestalo,“ spomína sestra.
Podľa Romana Abraháma máme v spoločnosti stále zakorenenú predstavu, že sexuálnym predátorom je predovšetkým muž, hoci sexuálne zneužívanie môžu páchať aj ženy.
„Pri ženách navyše môže okolie ich správanie vnímať úplne inak. Nadmernú pozornosť, fyzickú blízkosť alebo intenzívnu starostlivosť o dieťa si ľudia môžu vysvetľovať ako materinský prístup. Ak by sa pritom rovnakým spôsobom správal 40-ročný muž k 12-ročnému dievčaťu, reakcia okolia by mohla byť podstatne odlišná,“ hovorí exvyšetrovateľ a upozorňuje, že pohlavie podozrivej osoby nemôže byť dôvodom na zľahčovanie alebo ignorovanie podozrenia zo sexuálneho zneužívania.
Pomohla im až psychologička a expertka so špecializáciou na prevenciu voči sexuálnemu zneužívaniu detí. Odborníčka si konverzáciu preštudovala ešte v deň, ako jej ju doručili, a zhodnotila, že učiteľka prekročila všetky morálne hranice a dopustila sa „groomingu“.
Matka so sebou zobrala stanovisko psychologičky aj screenshoty správ a išla za riaditeľom školy, aby túto situáciu nejako riešil. Ten sa ich podľa sestry najprv spýtal, či si to iba zle nevysvetlili. Keď mu podala správy, aby si ich sám prečítal, odmietol.
„Povedal, že on si žiadne bublinky čítať nebude, že je to súkromná konverzácia a nebude do toho zasahovať,“ hovorí sestra maloletej. Podľa jej slov odmietol akokoľvek konať, kým učiteľku neodsúdia.
Rodina preto išla rovno na kriminálku do Nitry. „Vyšetrovateľka nám povedala, že toto je jasný prípad a nie je o čom,“ hovorí sestra. Mama ešte v ten deň podala na učiteľku trestné oznámenie.
Doma si s Emou sadli a povedali jej len toľko, že videli jej správy s učiteľkou. „Ona hneď vyhŕkla, že ale my sme sa nechytali, ani sme sa nebozkávali. Pritom sme jej nič také nepovedali.“ Na výsluchu Ema nepovedala nič. Na konci len dodala, že viac nepovie, pretože nechce, aby pani učiteľka išla do basy.
Verejnosť často podľa slov Romana Abraháma nerozumie, prečo si dieťa zastáva predátora. Ľudia sa mylne domnievajú, že obeť musí daného človeka nenávidieť a automaticky proti nemu vypovedať, lenže pri groomingu môže byť situácia úplne opačná.
„Dieťa môže mať k tejto osobe veľmi silný emocionálny vzťah. Môže ju milovať, obdivovať, dôverovať jej a zároveň sa jej báť. Ak potom dôjde k odhaleniu, môže mať pocit, že práve ono spôsobí, že dospelý pôjde do väzenia alebo že sa rozpadne jeho rodina,“ vysvetľuje.
Jedným dychom upozorňuje, že ak dieťa všetko popiera, odmieta hovoriť alebo sa dokonca zastáva človeka, ktorý mu mohol ublížiť – to samo osebe ešte neznamená, že sa zneužívanie nestalo.
Učiteľku krátko nato zadržali, no po 48 hodinách ju pustili na slobodu. Krátko po zadržaní dala v škole výpoveď. Riaditeľ jej podľa slov sestry údajne umožnil odísť dohodou, aby nemala záznam, ktorý by sa s ňou niesol do ďalšieho zamestnania.
Neskôr nastúpila ako vychovávateľka do inej školy v Nitre. Tamojšia riaditeľka si na ňu podľa rodiny pýtala referencie a pôvodný riaditeľ jej vraj povedal, že nejde o nič potvrdené. Keď prípad pred trištvrte rokom zverejnili médiá, učiteľka podala výpoveď aj tam a riaditeľku odvolali.
Dievča skončilo na psychiatrii, kde všetko priznalo
Ema tri týždne všetko zapierala. Bála sa, že učiteľka pôjde do väzenia, a ľutovala jej deti. Rodina sa s ňou veľa rozprávala o tom, že to nie je jej vina, a postupne priznala, že sa niečo stalo. Bola pripravená povedať všetko na psychologickom vyšetrení.
Deň pred ním však bola na vystúpení, kde bola aj učiteľka. Cez svoju dcéru si nechala zavolať Emu. „Povedala jej: ‚Všetko závisí od teba. Keď nič nepovieš, nemusíme sa ničoho báť,‘“ hovorí sestra. „To jej stačilo, aby to v nej cuklo.“
Na vyšetrení Ema všetko poprela. Psychologička podľa sestry síce povedala, že nepochybuje, že sa niečo stalo, no bez výpovede dieťaťa nemôže nič urobiť. Doma sa Ema zosypala. Rodina našla v jej izbe listy na rozlúčku. Po konzultácii s detskou psychiatriou v Nitre Emu na mesiac hospitalizovali.
Zdroj: Generované AI/Gemini
Až tam, po rozhovoroch s lekármi a ľuďmi, ktorí s prípadom nemali nič spoločné, sa začala vracať do normálu. „Keď sme ju po týždni prišli pozrieť, bolo vidieť, že je to znova tá naša Ema, ktorá bola pred učiteľkou,“ hovorí sestra.
Lekárke prvýkrát vysvetlila, čo znamenajú správy, ktoré si s učiteľkou písali v narážkach. Na druhom výsluchu už povedala pravdu a pri jednotlivých správach vedela ukázať, čo ktorá znamená. Prípad na základe tejto výpovede vyšetrovateľka prekvalifikovala na sexuálne zneužívanie.
Dospelí Emu dodnes obviňujú, že to „chcela“
Učiteľka podľa slov sestry Eme zničila detstvo. „Mala perfektne našliapnuté do života. Úspechy, kapela, škola. A kvôli nej prišla o kamarátov a bola z nej kôpka nešťastia. Dlho ju nič nebavilo.“
Riaditeľ podľa slov Petry údajne dlho hovoril kolegom, že učiteľka odišla z rodinných dôvodov. Do triedy neskôr chodili odborníci vysvetľovať, čo je grooming. Napriek tomu podľa sestry dodnes mnohí ľudia neveria, že sa niečo stalo.
„Všetko to dávajú za vinu sestre. Dospelí ľudia povedia, že ona to chcela, a dokonca ju nazvali iniciátorkou. Vyčítali jej, že sa nebránila,“ hovorí Petra. Ema viackrát počula od dospelých, že pani učiteľke zničila život.
Chrbtom sa im otočila aj časť rodiny. Mamina sesternica, ktorá je s učiteľkou švagriná, s nimi prerušila kontakt. Najprv vraj tvrdila, že sa nič nestalo, potom, že iniciátorkou bola Ema.
Roman Abrahám upozorňuje, že vyššie popísané reakcie sú mimoriadne nebezpečné.
„Hovoríme o sekundárnej viktimizácii, teda o situácii, keď dieťa po tom, čo mohlo zažiť sexuálne zneužívanie, čelí ďalšiemu ubližovaniu zo strany svojho okolia. Ak mu dospelí hovoria, že si za to môže samo, že sa malo brániť alebo že niekomu zničilo život, môžu v ňom ešte viac prehlbovať pocit viny, hanby a strachu,“ vysvetľuje.
Exvyšetrovateľ zároveň dodáva, že 12-ročné dieťa nikdy nenesie zodpovednosť za sexuálne konanie dospelého. Ani keby dospelého samo vyhľadávalo, bolo doňho zaľúbené alebo mu prejavovalo náklonnosť. Zodpovednosť za dodržiavanie hraníc je vždy na dospelom človeku.
V Eminom telefóne rodina našla aj správy od manžela učiteľky, z ktorých vyplýva, že mal podozrenie, že vzťah jeho manželky so žiačkou prekračuje bežné hranice vzťahu medzi učiteľkou a žiačkou.
„Namiesto toho, aby išiel za mojou mamou – za dospelou osobou, sa ubezpečoval u 12-ročného dieťaťa, či náhodou necíti niečo viac k jeho manželke,“ hovorí sestra. Manžel podľa jej slov pri výsluchu všetko poprel.
Ema dnes opäť hrá v kapele a spolužiaci ju podržali. Na školu sa vrátila, pretože chce dokončiť posledný ročník. „Hovorí, že vie, kde je pravda, a stačí jej, že jej verí jej okolie,“ hovorí sestra a dodáva, že ako rodina budú ďalej bojovať za spravodlivosť:
„Je to veľmi ťažké. Keď sme malej vysvetľovali, že to, čo urobila učiteľka, bolo zlé a že za to musí niesť zodpovednosť, sľúbili sme jej, že sa to vyrieši. Dnes, po takmer dvoch rokoch, je učiteľka na slobode a žije ďalej svoj život, zatiaľ čo malá chodí k psychológom a psychiatrom. Myslím si, že sme ako spoločnosť zlyhali. Zatvárame oči pred tým, čo sa stalo, a vinu hádžeme na dieťa, hoci zodpovednosť má niesť dospelý. Celý čas sme sa najviac báli, čo na to povedia ostatné deti. A práve deti malú podržali, zatiaľ čo niektorí dospelí jej situáciu ešte sťažujú.“
Grooming nie je len o sexuálnom kontakte
Exvyšetrovateľ zdôrazňuje, že pri podozrení na grooming je najdôležitejšie, aby dieťa cítilo podporu rodičov a mohlo sa im zveriť bez obáv z trestu či obviňovania.
„Ak rodič objaví podozrivú komunikáciu, nemal by ju vymazávať. Naopak, treba ju bezpečne uchovať a pri podozrení na trestný čin kontaktovať políciu. Zároveň nie je vhodné dieťa opakovane vypočúvať a tlačiť naň, aby všetko podrobne opisovalo. To patrí do rúk vyškolených odborníkov,“ radí Roman Abrahám.
Zdroj: archív Romana Abraháma
Pokiaľ ide o školy – tie by mali mať podľa neho jasne nastavené hranice komunikácie medzi pedagógmi a žiakmi aj postupy pri podozrení na ich prekračovanie. „Rozhodne nie je správne čakať so zabezpečením ochrany dieťaťa až na právoplatný rozsudok,“ dodáva.
Na záver upozorňuje, že o groomingu nehovoríme len vtedy, keď niekto dieťa pripravuje na sexuálny kontakt. Je to predovšetkým proces manipulácie, pri ktorom dospelý postupne narúša hranice dieťaťa, získava nad ním emocionálny vplyv a vytvára situáciu, v ktorej dieťa nemusí vôbec rozumieť tomu, čo sa s ním deje:
„A práve to je na celom fenoméne asi najnebezpečnejšie. Dieťa sa nemusí vnímať ako obeť, môže byť presvedčené, že ide o lásku alebo výnimočný vzťah, a dokonca môže človeka, ktorý mu ubližuje, aktívne chrániť.“
