Sabi z Ruže pre nevestu: S Adrianom máme v Dubaji svoju bublinu. Nepotrebujeme byť stále terčom pozornosti (Rozhovor)

Nebol, jednoducho sa to tak stalo. Adrian pôsobí v Dubaji a my sme vedeli, že chceme byť spolu. Iná možnosť nebola, než to celé kvázi odstrihnúť a začať si budovať niečo tu.

Poviem úprimne, trochu mi bolo ľúto, že som zrazu nemohla chodiť na eventy. Som dosť spoločenský človek a chcela som. Ale všetko sa naraz nedá. Keď chceš, aby sa vzťah posúval, nemôžeš byť každý niekde inde.

Namiesto večierkov ste teda cestovali.

Ani to sme neplánovali. V čase, keď sa show vysielala, bol Dubaj aj pre konflikt v regióne pomerne tichý. Adrian mal veľa času, a tak sme si to vynahradili dovolenkami.„“

Pozornosť médií a fanúšikov rozbila už nejeden vzťah z reality show. Vám nechýba?

Obaja sme typy, ktoré pozornosť nepotrebujú. To, že sme išli do show, sa tak nejako stalo. Vyhovuje nám, že máme súkromie a svoju bublinu v Dubaji. Raz za čas sa niekde ukážeme, ale terčom pozornosti byť nepotrebujeme. To totiž vzťahu robí zle. Myslím, že práve na tomto veľa vzťahov z reality show stroskotalo.

Ste ešte v kontakte s niektorými dievčatami z Ruže?

Úprimne nie. Občas si zareagujeme na storky, ale že by sme sa bavili, to žiaľ nie. Držím sa skôr ľudí, ktorých som mala v živote už predtým.

Kým verejnosť nepoznala víťaza, museli ste sa skrývať. Ako to vyzeralo?

Skrývali sme sa u mňa, a keď sme išli napríklad k mojim rodičom, jeden z nás sedel v aute vzadu alebo sme úplne zakryli. Úprimne, chvíľku ma to bavilo. To človek len tak nezažije. U nás nie je bežné, že by sa niekto musel skrývať. Povedali sme si: Vydržíme, poďme si to užiť, lebo toto sa už nikdy nestane.

Adrianovi to však príjemné nebolo a na Dubaj sa veľmi tešil. Ten Dubaj aj svoju prácu fakt miluje.

Otázka „čo ty a Dubaj“ padala v show pravidelne. Koľko si nad ňou rozmýšľala, keď si ťa Adrián vo finále vybral?

Vôbec. Bolo mi jasné, že ak si vyberie mňa, idem do Dubaja. Hneď vo finále som sa ho spýtala, čo bude ďalej. On povedal: „Tak ideš so mnou do Dubaja.“ A ja, že áno.

Prišlo mi to automatické. Ak chceme vzťah vyskúšať a budovať, je prirodzené, že tam musím ísť ja. Oficiálne som sa presťahovala v júli, potom som sa ešte na mesiac vrátila domov kvôli eventom a svadbe kamarátky. Od konca augusta tu spolu nažívame.

Ako to vzala rodina? Tipujem, že ich už nič neprekvapí.

Presne tak. Od strednej školy stále cestujem, aj preto som si vybrala prácu letušky v Emirates. Mamina, ktorá bola za mnou na Srí Lanke, to podľa mňa čakala. Keď som jej zavolala, ako to dopadlo, bola si na sto percent istá, že zase odchádzam.

Nebola úplne najšťastnejšia, mamy sú nám predsa bližšie. Ale akceptuje to a teší sa, že som šťastná. Všetci vedia, že dlho neobsedím.

A ako si sadli rodiny?

Mamina mu v Ruži hneď ponúkla tykanie, ešte ho ani poriadne nepoznala. Pozerala som na ňu, že super. Adrián je džentlmen a ľudia ho majú radi. Aj ja som si sadla s jeho rodinou, spoznala som jeho mamu aj brata, ktorý žije v Dubaji. Rodičia sa navzájom ešte nepoznajú, ale to možno časom príde.

V Dubaji si nezostala len partnerkou. Pracuješ v realitnej spoločnosti haus & haus. Ako si sa k tomu dostala?

Neprišla som s plánom robiť reality. Rozmýšľala som, že by mi to dávalo zmysel, lebo by som nadviazala na to, čo som robila predtým. Stále ide o prácu s ľuďmi a napĺňanie potrieb klientov, či už v Emirates, alebo v cestovke. A mám aj skúsenosti s predajom.

Reality sa v Dubaji robia možno o niečo ľahšie ako v Európe a videla som v tom veľký potenciál. A keďže mám vedľa seba Adriána, ktorý je v tom skúsený a zabehnutý, dávalo nám to spolu zmysel.

Neváhala si?

Obaja sme rozmýšľali, či zvládneme byť v jednej kancelárii. Veľmi často sme sa o tom rozprávali. Povedali sme si, že risk je zisk, a keby to nefungovalo, vždy môžeme niečo zmeniť.

Brala som to ako výzvu. Je to obrovský medzinárodný trh a musela som sa veľmi veľa učiť. Na začiatku som mala hlavu ako melón, nebudem klamať. A občas ju mám stále.

Čo presne robíš?

S Adrianom tvoríme jeden tím a zameriavame sa na česko-slovenskú klientelu, zahraničných investorov riešia kolegovia. Pracujeme s off-plan nehnuteľnosťami, teda s projektmi vo výstavbe, takže klasické obhliadky nerobíme.

Chodíme k developerom a spoznávame nové projekty. Dozvedáme sa o nich každý deň, v takej či onakej lokalite. To si človek nevie predstaviť, kým to sám nerobí. Na všetko sa zamerať nedá, preto som si vybrala len určité lokality, ktoré by mohli dávať zmysel pre našich klientov.

Prišla som na rozbehnutý vlak, ktorý po tom všetkom, čo sa tu stalo, zrazu zastavil a treba ho znova nakopnúť. Je to ťažšie, ale mám viac času všetko pochopiť.

Ste spolu doma aj v práci. Neleziete si na nervy?

Sme spolu každý deň v kancelárii a človek tam cíti energiu toho druhého. Keď ste spolu fakt 24/7, nie je to vždy jednoduché. Každý robíme na niečom inom, ale prácu si nosíme aj domov, lebo reality tu nespia.

So Slovenskom máme trojhodinový posun, takže investor sa ozve aj o jedenástej či dvanástej v noci a my sa snažíme reagovať. Učíme sa spolu fungovať.

Na Instagrame ste zverejnili video, podľa ktorého to vyzeralo, že ste si spolu kúpili byt. Je to tak?

Nie, to musím uviesť na pravú mieru. Nie je to naša spoločná investícia, ale Adrianova. Ten byt kúpil už dávno a až teraz bol handover, teda odovzdanie. Boli sme ho spolu prebrať a hneď sme ho odovzdali novej nájomníčke.

Vyzeralo to, že sa tam sťahujeme, ale nie. Adrian má svoju nehnuteľnosť tu, ja mám svoju v Bratislave a bývame v podnájme.

Je po ôsmich mesiacoch na taký krok skoro?

Ja som skôr spontánna a niekedy veľmi nepremýšľam. Adrian si nechá veci uležať v hlave. Pri veľkých finančných rozhodnutiach si ich však premyslím aj ja.

Teraz je to dobré tak, ako to je. Dávame si čas. Veľkú spoločnú investíciu by sme riešili až o niekoľko rokov. Najprv si musíme spolu vyskúšať žiť a poriadne sa spoznať. To je rozumnejšie, ako ísť do niečoho hlavou a potom ňou trieskať o stenu.

Byt v Bratislave neprenajímaš?

Uvažovala som o tom, ale mám v hlave aj spolupráce na Slovensku a rada sa vraciam za rodinou a kamarátmi. Kde by som potom bývala? Navyše je novo zariadený, taký útulný bytík, bolo by mi ľúto dať ho do prenájmu. Možno časom, keď sa rozhodneme pôsobiť hlavne tu.

V show pôsobil Adrian dosť hanblivo. Aký je naozaj?

Nemyslím si, že je veľmi iný, ale kamery urobia veľa. Aj ja som sa tam veľa nevyjadrovala, cítila som tlak a bolo to pre mňa úplne nové. Adrian s kamerami nemal nijakú skúsenosť. Možno sme vyzerali utiahnutejší, ale v realite si obaja vieme povedať svoje, aj sa zasmiať. A aj po takmer ôsmich mesiacoch ma vie niektorými vecami prekvapiť.

Máme normálny vzťah ako každý iný. Máme pekné, zábavné a pokojné dni a potom sa na niečom povadíme a sú aj kriky. Dokonalý pár neexistuje. Každý sme mali dovtedy inak nastavené priority a hodnoty, takže sa učíme jeden od druhého a hľadáme balans.

Ako trávite voľné dni?

Radi chodíme von a na pláž. Ja som dynamickejšia, Adrian si rád oddýchne, ale je aj vyťaženejší. Spája nás cestovanie. Nie každý víkend je však voľný, Adrián niekedy musí niečo doriešiť. Vtedy idem za kamarátkami. Nie je dobré byť spolu 24/7, to sme už pochopili.

Čo máš na Dubaji najradšej?

Bude to paradox, ale bezpečnosť. Aj napriek tomu, čo sa tu stalo začiatkom roka. Tejto krajine verím natoľko, že viem, že aj keby znova niečo hrozilo, nič nedopustia. Môžem ísť sama o druhej ráno a viem, že na mňa nikto nevyskočí spoza rohu.

A potom more. Som typ, ktorý potrebuje more a palmy. Milujem október a november, keď ustúpia horúčavy, dá sa dýchať a ísť na pláž, zatiaľ čo doma je sychravo.

A na čo si stále nevieš zvyknúť?

Na vzdialenosti a zápchy. Viem, že aj v Bratislave sú zápchy, ale nie je to to isté. Bývame blízko letiska a prácu máme smerom na Marinu, takže v zápchach si času užijeme dosť.

Koľko stojí bežný život v Dubaji?

Je o niečo drahší ako u nás: potraviny, služby a hlavne nájom. Na dovolenke je to v pohode, Európa už tiež nie je najlacnejšia. Pri normálnom príjme sa tu dá vyžiť, ale že by si človek z typického slovenského platu niečo ušetril alebo si dovolil navyše, to asi nie.

Vidím to na kolegyniach, ktoré začínali so mnou. Ja som išla bývať k Adrianovi, ale ony si museli všetko vybudovať samy, od krátkodobého prenájmu po všetko ostatné. Pri dlhodobom prenájme tu často zaplatíš rok vopred. Vždy je to však o dohode. U nás sa tomu venujú oddelenia, ktoré hľadajú majiteľov ochotných brať platby kvartálne alebo mesačne.

Kam rada chodíš?

Najmä na brunche, kde majú açaí. To je už závislosť, musím ho mať pomaly každý deň. Matchu pijem hlavne v práci, na kaviarne nemám čas. Z reštaurácií talianske, napríklad Gattopardo s úžasným výhľadom. A s babami beach kluby, napríklad Nikki Beach, kde sa dá cez deň krásne oddýchnuť.

Musela si s novou prácou zmeniť šatník?

Kompletne. Mala som bežný lifestylový šatník, široké gate a podobne. To si tu obliecť nemôžem. Tesne pred sťahovaním som išla nakupovať saká, kostýmy a lodičky, ktoré som predtým nemala kde nosiť. A úprimne, tento formálnejší štýl sa mi páči viac.

Sako je však kapitola sama osebe. Počas horúčav sme sa presúvali z klimatizácie von a späť. Vonku mi v ňom bolo strašne teplo, vnútri som bez neho mrzla. A zároveň som sa necítila dobre s odhalenými ramenami. K developerovi nemôžem ísť len v tielku. Je tu veľa moslimov a nechceme nikoho zneucťovať.

Spoznávajú ťa v Dubaji Slováci?

S Adrianom nás spolu tu nespoznali, aspoň o tom neviem. Mňa samu áno. Raz na záchodoch: dievča na mňa pozrelo a hneď som vedela, že vie.

Minulý týždeň som bola s tetou v Abú Zabí pri Veľkej mešite. Rozprávali sme sa po slovensky, my sme také hlučnejšie, a hneď pribehli Slováci, že sa nevedia niekam dostať. Pozerajú na mňa: „My vás poznáme. Vy ste boli v nejakej reality show. Počkajte, vy ste tá s tým ženíchom?“ Teta sa začala smiať a zakecali sme sa na pol hodiny. A s Adrianom nás spoznali na Sicílii, kde by sme to vôbec nečakali.

Keby si si mala vybrať: Bratislava, alebo natrvalo Dubaj?

Celý život v Dubaji si predstaviť neviem. Viem si ho predstaviť v období, keď si budujeme kariéru, hlavne tú Adriánovu, a zabezpečujeme budúcnosť a budúcu rodinu. Ale bežný život neskôr vidím v Európe.

Čo ti z domova chýba najviac?

Rodina a priatelia. A naše jedlo. Ingrediencie si musím voziť zo Slovenska, a aj tak to nie je ono. Vanilkový cukor tu nenájdeš. Majú tu veľa vecí z Británie a koreniny z Indie, ale na to nie sme zvyknutí, takže stále hľadám cestičky k niečomu, čo je nám podobné.