Náš projekt #RefresherLeto je tu!
Mladých ľudí v dnešnej dobe láka cestovanie. Či už je to cestovanie po Európe, road trip po Amerike alebo vzdialená exotika v Thajsku, Instagramy Slovákov sú čoraz viac zaplnené krásnymi fotkami z očarujúcich destinácií.
A čo taká cesta okolo sveta... To by bolo úžasné, že? Áno, bolo, ale najskôr si treba uvedomiť jednu skutočnosť, ktorá až tak úžasná nie je. Chceme cestovať na druhú stranu zemegule, no pritom stále poriadne nepoznáme svoju vlastnú krajinu.
Toto leto som z hlavy vyhodil všetky plány o letnej dovolenke v zahraničí a povedal som si, že ju strávim tu, na Slovensku. A to rovno vo veľkom štýle. Naplánoval som si trojtýždňovú cestu okolo Slovenska, na ktorú sa mi podarilo zlanáriť talentovaného kameramana Šimona a rovnako šikovnú fotografku Welin.
Aby slovné spojenie “Cesta okolo Slovenska“ nabralo ten správny význam, vycestovali sme až na úplný východ našej malebnej krajiny, odkiaľ odštartujeme 21 dní plných dobrodružstva. To nám do dokonalosti pomôžete naplniť vy, mladí ľudia, s ktorými sa budeme v rôznych regiónoch Slovenska stretávať. A pomocou Refresheru dáme o tejto ceste plnej zážitkov s názvom #RefresherLeto vedieť všetkým, ktorí nás čítate.
Dosť bolo omáčok na začiatok, poďme na to.
Koniec sveta Slovenska
Ako štart našej cesty sme si zvolili Novú Sedlicu. Čo musí človek zdolať, aby sa z Bratislavy dostal do najvýchodnejšej obce na Slovensku? Vybrali sme si severnú trasu cez Žilinu. Slávna D1-tka mala byť podľa sľubov našich politikov už dávno dokončená, no podľa môjho názoru sa prepojenia Bratislavy s Košicami dočkáme tak najskôr v roku 2058.
Po Prešov sme to aj napriek nedokončeným úsekom zvládli relatívne rýchlo, no tu východ vôbec nekončí. Zrazu si uvedomujem, že prvýkrát v živote prechádzam cez mestá ako Humenné či Snina. Pýtam sa: Stále tam nie sme? Nie, ešte je pred nami 45 kilometrov a rozbitá cesta dáva nášmu MINI poriadne zabrať.
Čo však dáva zabrať našim očiam, je nádherná príroda všade navôkol. Vystupujúce kopce pokryté zmiešanými lesmi striedajú malé dedinky, z ktorých je cítiť iba jedno: neskutočný kľud. Vstupujeme do územia národného parku Poloniny, prechádzame cez posledné obce, až sa pred nami nakoniec zjaví nás cieľ. Vitajte v Novej Sedlici.
Dedinka s 300 obyvateľmi je okrem jej prívlastku najvýchodnejšia známa aj medzi turistami, ktorí odtiaľto začínajú túru na Kremenec. Ide o vrch, na ktorom sa stretávajú hranice troch štátov – Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
Okrem policajtov, ktorých hlavnou úlohou je strážiť hranicu s naším východným susedom, sme v Novej Sedlici nestretli v utorok na obed nikoho. Malú nádej sme preto vložili do miestneho penziónu a zadarilo sa. Dali sme sa do reči s dvoma mladými dievčatami.
Dvadsaťpäťročná Majka pochádza priamo z Novej Sedlice a v penzióne pracuje ako čašníčka. Jej kamoška Nika vypomáha v potravinách hneď vedľa. Ako nám prezradili, veľa rovesníkov v dedine neostalo.
Nie je tu práca, povzdychli si spoločne. Väčšina chalanov odišla jazdiť na kamióne a pracovať na stavby do zahraničia, najmä do Česka a Nemecka. Ostatní sa skúšajú zamestnať v Snine alebo Humennom, ale ani tam to podľa dievčat nie je najlepšie. Celý prešovský kraj je v tomto bieda, tvrdí Nika. Čašníčka v Humennom si zarobí dve eurá na hodinu, dodáva.
Baby sú však pozitívne naladené a optimizmus im nechýba. Turistická sezóna práve začína a tak tu bude v lete určite čo robiť. Obidve čitateľom Refresheru spoločne odkazujú, že na východe je čo vidieť a ak človek cestuje za oddychom, Nová Sedlica a okolie je tým ideálnym miestom. Rozlúčime sa a pokračujeme ďalej. Pri odchode z najvýchodnejšej obce Slovenska ešte míňame domček, ktorý sa stal evidentne predlohou pri tvorbe legendárnej zvučky z Večerníčka.
Aj kúpalisko môže byť bio
Po ceste do Sniny míňame tabuľu s názvom Biokúpalisko Sninské rybníky. Dáme tomu šancu, na fotke to vyzerá fajn. A ešte lepšie to vyzerá, keď vkročíme do upraveného areálu, ktorý je obkolesený hustým lesom a vihorlatskými vrchmi.
A čím je bio? Kúpalisko využíva technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias. Areál pozostáva z kúpaliska s troma hĺbkovými pásmami pre plavcov i neplavcov, zo zatrávnených plôch na oddych a zo samotného bazéna slúžiaceho na filtráciu a čistenie vody. Ďalej sú návštevníkom dostupné ihriská pre športové aktivity, detské ihriská a rovnako aj stravovacie a ubytovacie služby.
Ak pôjdeš niekedy okolo, určite sa tu zastav, môžeme len odporučiť!
Pýcha východu
Ako sa hovorí, to najlepšie na koniec. Minimálne v rámci nášho prvého dňa. Čo to môže byť? No predsa Domaša! Štrnásť kilometrov dlhé vodné dielo vybudované v roku 1967 je náhradným zdrojom pitnej vody, no využíva sa aj na rekreačné účely. Kedysi prekvitala turizmom, následne sa veci zhoršili no teraz opäť podľa miestnych naberá na popularite.
Ubytovávame sa v nádhernom hoteli Zelená Lagúna. Volíme jeden z apartmánových domčekov. Hotel je otvorený tretí rok, všade ešte cítiť novotu. Pekné prostredie všade navôkol mu iba pridáva na kredite a o večeri na terase pri západe slnka vám ani nebudem hovoriť. Reštaurácia je otvorená aj pre neubytovaných hostí a kuchár si tu svoju robotu odvádza naozaj poctivo.
To už ale bežíme rýchlo dole na mólo. Na našu výzvu v súvislosti s projektom #RefresherLeto sa ešte pred samotnou cestou ozval Košičan Frenky. Sľúbil, že nám krásy Domaše ukáže z jachty. Tak sa aj stalo. Pridávame sa k jeho partii kamarátov a plavba môže začať.
Zapadajúce slnko hrá na hladine farbami, z reproduktorov naopak Justin Timberlake a medzi ľuďmi koluje fľaša s vínom. Zabúdam, že som stále na Slovensku, Domaša mi pripomína dovolenku pri mori. Do obrazu ma ale rýchlo dostane Frenky, keď začne spolu s partiou rozprávať o pomeroch na východe.
Veľa mladých z východu odchádza do Bratislavy. Nie je tu práca, zhodujú sa spoločne. Tí vaši obľúbení CP-čkári, všetci sú tam, celé Slovensko presťahované, dodáva s humorom Frenky. On sám žije na východe a založil si tu vlastnú značku oblečenia s názvom Optimista, ktorú tento rok odprezentuje aj na festivale Pohoda. Musíme povedať, že trafil klinec po hlavičke, tak dobre naladeného človeka sme už dlho nestretli.
Vonku sa už zotmelo a my už našu loď kotvíme pri podniku s názvom Rumpeľ, kde si ideme pripiť s partiou východniarov. Škoda len, že slovo „pripiť“ ma v týchto zemepisných šírkach tak trochu iný význam. Nevadí, človek nemôže v živote robiť stále iba rozumné rozhodnutia.
Keď sa vrátime k otázke v nadpise, či existuje vôbec niečo za Prešovom či Košicami, odpoveď je, že určite áno! A to sme len na začiatku. Na ďalekom východe nás ešte čaká veľa aktivít, o čom ale zas v pokračovaní nášho seriálu #RefresherLeto nabudúce. Našu cestu môžeš sledovať aj na Instagrame.
Ďakujeme partnerovi projektu Telekom, ktorý nám poskytol pripojenie na 4G internet počas celej našej cesty. Funguje aj na ďalekom východe. Koniec koncov, aj tento článok som práve vďaka nemu dopísal v aute smerom za ďalším dobrodružstvom.
