Ján „Info“ Šutý študuje bakalára už 10 rokov a je legendou Mlynskej doliny. Koľko študentov mu denne napíše o pomoc? (Rozhovor)

Priznám sa, že spočiatku mi to bolo ľúto, pretože sa ma to občas dotklo, ale postupom času som začal byť voči tomu rezistentný a väčšinou už ani nereagujem, ak ide vyslovene len o urážky.

Spoznávajú ťa ľudia na ulici?

Občas áno, ale väčšinou sa len obzerajú, šepkajú si medzi sebou, ukazujú prstom alebo sa na mňa pousmejú.

Stalo sa ti niekedy, že by sa s tebou chcel niekto napríklad odfotiť?

To sa tiež občas stáva, ale väčšinou len v nočných hodinách, keď tu je nejaká akcia, alebo keď som u niekoho na izbe na návšteve a sú tam viacerí. Ale inak sa to na verejnosti nejak zvlášť neprejavuje.

Koľko ľudí v priemere ti denne napíše s prosbou o pomoc či kvôli informáciám?

To záleží od toho, čo sa aktuálne deje a aká je práve časť roka. Najviac ľudí píše na začiatku semestra, keď sa rieši ubytovanie alebo keď niečo nefunguje. Niekedy je obdobie, že za deň mi napíše aj 50-60 rozličných ľudí.

O čom všetkom informuješ študentov?

Väčšinou je to cestovanie – verejná a vnútroštátna doprava, či už MHD alebo aj železnice. Okrem toho však informujem predovšetkým o bývaní na Mlynoch, či už sa to týka ubytovania, stravovania, obchodov a služieb, ktoré sú v blízkosti, skladu bielizne, odstávky vody, voľnočasových aktivít, atď. Deje sa tu toho dosť, Mlyny sú skrátka mesto v meste.

Rovnako poskytujem aj informácie týkajúce sa štúdia ako napríklad získavanie kreditov, straty isicov, kedy sú skúšky, ako sa odvolať, ako podávať rôzne žiadosti. Jednoducho všetky zásadne problémy, ktoré trápia študentov. V poslednej dobe som sa začal špecializovať aj na rôzne udalosti či podujatia, ktoré sa dejú v rámci celej Bratislavy alebo radím študentom, kde sú najlepšie plavárne v meste atď.

Robíš to všetko v rámci svojho voľného času alebo ti vedenie internátov ponúklo, že ti za to zaplatí?

Žiadna ponuka zatiaľ neprišla. Robím to všetko preto, lebo ma to baví a chcem pomáhať ľuďom.

Neobrátil si sa niekedy na vedenie s tým, že by si pre nich mohol pracovať?

Obrátil, ale nemali záujem. I keď ma hneď spoznali a vedeli, čo robím. Dokonca si ma raz zavolala vedúca na ubytovacie oddelenie, ale nie kvôli ponuke pracovať pre nich, ale skôr preto, že ma chcela lepšie spoznať a poskytla mi aj nejaké informácie, aby som vedel lepšie informovať a korigovať študentov.

Ani ti vedenie nikdy neudelilo nejakú pochvalu za tú záslužnú činnosť, ktorú robíš?

Zatiaľ nie.

S akou najbizarnejšou otázkou či problémom za tebou nejaký študent prišiel?

Nič konkrétne mi nenapadá, keďže tých správ je nespočetné kvantum a človek si to nemá šancu všetko pamätať. Jediné, na čo si teraz spomeniem je asi situácia, kedy mi písali dve spolubývajúce nezávisle od seba, ktoré mali medzi sebou nejaký konflikt.

Žiadali odo mňa, aby som im pomohol a vyriešil to, akoby som bol nejaký sudca. Ani jedna z nich pritom nevedela, že mi napísali s rovnakým problémom a v rovnaký čas, no každá ten konflikt videla z inej strany.

Kedy vlastne vznikla prezývka Info Šutý? Prišiel si s ňou sám alebo ťa tak niekto iný začal oslovovať?

Vymyslel som si to sám, keď som si chcel založiť v úvodzovkách značku, aby ľudia vedeli o koho ide. Keďže informujem, chcel som tam zakomponovať slovo info. Primárne som to zamýšľal nazvať Info Mlyny, ale chcel som to pomenovanie osobnejšie, a tak som tam dal svoje priezvisko.

Vzniklo to asi v roku 2016. V momente ako som si vytvoril túto prezývku, začali sa správy od ľudí množiť. Nemal som ani poňatia, čo to môže spraviť.

V súvislosti s Jančim vznikajú už aj rôzne meme obrázky

Ako reaguje tvoja rodina a blízki na to, čo robíš? Vedia o tom že si známy?

Keď naši videli nejaké články o mne v rôznych médiách, tak si povedali že asi predsa robím niečo viac, keď sa už o mne aj píše. Taktiež sú však toho názoru, že predsa som ešte stále študent a skôr by som si z toho mal urobiť nejakú robotu a nie len stále nezištne pomáhať.

Ja to však beriem tak, že možno o pár rokov, keď pôjdem napríklad ku lekárovi alebo niekde na úrad a budem potrebovať pomoc, je možné, že tam bude pracovať niekto, komu som počas štúdia pomohol zase ja. Možno si na mňa spomenie a na oplátku mi potom poradí on. Nikdy nevieš, ako a kedy sa ti vráti dobro, ktoré nezištne vykonáš.

Na akých všetkých internátoch si už bol ubytovaný a koľko izieb si mal?

Vždy som bol len na Átriákoch, no izby som už mal prakticky štyri. Najprv som bol jeden rok v starom bloku, potom približne sedem rokov v rekonštruovanom bloku, s tým že raz som tu zostal aj cez leto a vtedy som býval sám v jednolôžkovej izbe. Tento rok som však zmenil fakultu, čiže som opäť v inej izbe.

Nemrzelo ťa po toľkých rokoch bývanie na tak zastaraných a častokrát aj zdevastovaných internátoch?

Ja som tu spokojný, nič mi nechýba. Viem sa uspokojiť aj s menším komfortom. Takisto je tu hneď blízko aj lesík, takže mám kontakt aj s prírodou a tiež tu máme aj študentské jedálne, čo je super. A aj tá cena za ubytovanie je prijateľná.

Očividne máš a asi si už aj mal mnoho spolubývajúcich. Ako reagovali na to, kto si a čo robíš?

Jeden môj spolubývajúci je môj dlhoročný kamarát a aj bývalý spolužiak z Matfyzu, takže ten to neberie nijako zvláštne. A ostatní to brali skôr pozitívne, pretože mali všetky informácie vždy z prvej ruky a nemuseli ich vyhľadávať na internete.

Často mávaš vo svojej izbe aj verejné oslavy svojich narodenín. Koľko najviac ľudí si u seba mal?

Boli rôzne plánované či neplánované akcie a najviac som mal u seba asi tak 20-25 ľudí. Nemám však rád keď je u mňa extrémne veľa ľudí, lebo potom je veľký hluk a niektorí študenti sa chcú učiť alebo si oddýchnuť a pre nich to potom nie je príjemne. Mne pokojne stačí aj malá skupinka.

Aký najhorší zážitok sa ti udial počas pôsobenia a bývania na Mlynoch.

Spomínam si napríklad na jeden deň, keď som bol ubytovaný na starých blokoch a bola tam potopa. Z kuchynky vytekala voda a liala sa po chodbách. Dokonca bolo počuť v izbách aj také zvláštne zvuky, ako tá voda bubloce. Musel som okamžite kontaktovať údržbu, aby to niekto prišiel opraviť.

Alebo zas zážitok z iného súdka, keď som minulý rok chcel robiť narodeninovú oslavu u mňa v izbe a urobil som na Facebooku aj udalosť. Očividne sa to dostalo aj k vedeniu a pár dni pred oslavou mi na dvere zaklopali asi piati SBS-kári s tým, že by som mal ísť príkladom a nerobiť hlučné párty.

Taktiež ma upozornili na to, že za každého jedného študenta môžem dostať postihový bod, čo môže viesť až k vylúčeniu. Aj napriek všetkému, som s SBS spolupracoval a presunul oslavu do jedného z miestnych podnikov. No nebolo to také, ako doma – teda na intráku.

A naopak tvoj najlepší zážitok, na ktorý si spomenieš?

Je ich viac. Za zmienku stojí napríklad ten, kedy som pred pár rokmi bol na izbe u jednej slečny, ktorá ma počas mojej návštevy požiadala o autogram pre jej spolubývajúcu. Tá tam totiž vtedy nebola a podpis mal zrejme slúžiť ako dôkaz, že som naozaj skutočný a nie nejaká mýtická bytosť.

Pretože ver či never, v tom čase skutočne v internátnej skupine kolovali vtipy o tom, či nie som len nejaká vymyslená a imaginárna bytosť, a či ma vôbec niekto na Mlynoch niekedy aj reálne videl.