Na bondage workshopy chodia najmä ženy, ktoré tam dotiahnu svojich hanblivejších partnerov. Ako taký workshop prebieha? (Reportáž)

Tina má 19 rokov a na shibari workshopoch už párkrát bola, vždy však ako modelka, ktorá sa nechala zviazať. Na tomto workshope si však chcela vyskúšať aj pozíciu riggerky, teda tej, čo viaže ostatných. „Na začiatku som si chcela vyskúšať, aký je to pocit, dať niekomu takú dôveru. Zároveň považujem shibari za veľmi estetické.“

Podľa jej slov sa pri viazaní v pozícii modelky dokáže dostať do stavu, ktorý je podobný meditácii. Objavuje tak aj úplne nový druh intimity. „Aj keď fyzicky nič intímne s tým riggerom nemám, psychicky sme si veľmi blízko. To sa mi páči.“

Tomáš je naopak úplný začiatočník, shibari ho fascinuje ako druh umenia, ale páči sa mu aj dôvera, ktorá je k tomu potrebná. Podobne ako viacerí, chce si vyskúšať obe úlohy.

Petra už na workshopoch párkrát bola a shibari ju lákalo z terapeutického hľadiska. „Priťahuje ma ponorenie sa do seba a pozorovanie mojich vlastných pocitov, keď som zviazaná,“ vysvetľuje. Viacerí uznanlivo prikývnu, akoby sa s jej slovami stotožnili.

„Najskôr som sa chcela nechať viazať, pretože som chcela zo seba akoby niečo uvoľniť. Napokon som sem však prišla s tým, že dnes chcem viazať ja,“ prevezme „žezlo“ pri predstavovaní Šárka. Dodáva, že by chcela vedieť pracovať s lanom a „ovplyvňovať“ človeka, v tom dobrom zmysle slova.

Viacerí účastníci priznávajú, že s myšlienkou prihlásiť sa „flirtovali“ už dlhšie. Odhodlávali sa a viaceré dievčatá napokon prišli s kamoškou, aby neboli samé. Gabika napríklad prišla až z Banskej Štiavnice a prvýkrát sa so shibari stretla vďaka bývalému priateľovi. Prišla sa naučiť základy a ešte v tú noc ich chce vyskúšať na svojom terajšom partnerovi. „Ten sa viazania dosť bojí,“ priznáva.

Keď sa zoznamovacie kolo skončí, slovo si znova vezme Roman a rovno nám ukazuje prvé viazanie, ktoré sa máme naučiť: single column.

Základné pravidlo: Hranice sa dohadujú vopred

Vedúci workshopu boli Roman a Soňa. Spolu s ďalšími organizátormi založili Shibari DOJO Bratislava a organizujú rozličné podujatia, o shibari otvorene hovoria aj na sociálnych sieťach. Tvoria pár a dôverné puto medzi nimi bolo aj počas workshopu zjavné.

Roman s ľahkosťou vysvetľoval rozličné uzly, pomáhal nám doťahovať laná a pomedzi to voľne odpovedal na otázky a hovoril o histórii shibari a o miestne tohto umenia v dnešnom svete. Ako prvé vyvrátil mýtus, že vždy viaže muž a modelka je vždy žena. „Okolo 40 % riggerov  na vrcholovej úrovni sú ženy,“ vysvetľuje a popritom zaväzuje Soni ruky za chrbtom.

„Je už celkom bežné, že ľudia sú switcheri a role si vymenia. Určite už neplatia rodové stereotypy, a už vôbec nie v Európe.“ Popri viazaní vysvetľuje, že dnes to nebude náročné, pretože sme začiatočníci. „Aj pri pokročilých sa mi už stalo, že sme začali viazať a asi tretina ľudí odišla, pretože to už bolo na nich priveľa. Preto ideme pomaly.“

Zatiaľ čo s ľahkosťou manipuluje so Soniným telom, my sa – s menšou gráciou a veľmi neohrabane – pokúšame jeho uzly opakovať. Niekoľkokrát počas štvorhodinového workshopu padne zlaté pravidlo: je dôležité hranice si verbálne dohodnúť vopred.

Riggeri a modelky už počas predstavenia, ale ani pri domácich viazaniach neradi rozprávajú a narúšajú akýsi meditačný stav a sústredenie. Miesto toho si hranice overujú tak, že sledujú reakcie modelky či modela. Čím bližšie sa poznajú, tým ľahšie rozoznajú, či bol povzdych spôsobený bolesťou alebo rozkošou, či bol príjemný alebo nie. „Všimnite si, že mám neustále lano pod kontrolou a nikdy nestrácam napätie,“ ukazuje Roman, pričom s lanom narába akoby to bola jeho vlastná ruka. 

Neprišli sme však na vystúpenie, ale učiť sa. Preto sme sa nemohli dlho kochať, zakaždým sme sa pokúsili zopakovať jeho pohyby a učili sme sa nepoškrabať či neublížiť modelom.

Naše prvé uzly: Ako vlastne prebieha workshop

Prvé dve hodiny pracujem vo dvojici so Soňou, pretože jeden účastník napokon neprišiel. Soňa je radšej len modelkou, pretože nemá trpezlivosť na zložité uzle. Základy však vďaka svojmu mužovi ovláda a trpezlivo ma nechá pokúšať sa uviazať ten najzákladnejší uzol. Na desiatykrát to už vyzerá ako-tak k svetu a dovolí mi aj odfotiť si ho.

Každý pár pracuje svojím tempom, v miestnosti počuť tlmené rozhovory, občas zaznie aj smiech či výkrik zúfalstva, keď sa ten uzol v poslednej chvíli rozpadne. Samozrejme, skúsenejším to šlo viac od ruky. Organizátori odporúčajú priliehavé oblečenie (legíny, elastické kraťasy, tričko či športovú podprsenku alebo body). Lepšie sa tak viaže. Nahota či sex sú však počas workshopu zakázané: „To si nechajte na doma,“ hovorí so smiechom Roman.

Počas workshopu môžeš piť, fotiť si vlastné viazanie (nie cudzích ľudí) a vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu sme mali každý jedno vlastné lano a mali sme používať dezinfekciu.

Ak si s niečím nevieme rady, inštruktor ti rád pomôže. Popritom sa postupne dozvieš o histórii japonského shibari a jeho ceste do európskeho mainstreamu. Riggeri dnes vystupujú aj samostatne, na rôznych veľtrhoch či zábavných podujatiach a zďaleka voči tomu nie je taký odpor ako kedysi. „Single column si môžete nacvičiť aj na svojej nohe,“ preruší hodinu dejepisu a my poctivo skúšame inú končatinu než ruku nášho partnera.

Okrem histórie sa však učíme aj o tom, ako čo najbezpečnejšie narábať s modelkou či modelom. Počúvať o nervových zraneniach a zastavenom krvnom obehu, kým si viažem vlastnú nohu nie je také prijemné, ale Roman má prívetivý prejav, je priateľský a vtipný, takže strach rýchlo pominie.

Doporučeno

Transgender modelka: Pokud jsou vaše děti jiné, je třeba to řešit, jinak jim pokazíte život (Rozhovor) 28. června 2020 v 11:21

Modelky, ktoré sú na bolesť citlivé, musia do zložitejších viazaní „dorásť“

„Neubližujem ti?“ pýtam sa snáď už po stýkrát. Soňa však práveže preferuje pevnú ruku a niekoľkokrát som jej ešte lano priťahovala, pretože nebolo dostatočne napäté. Okolo krku ich však znesie ťažšie. „Niektoré modelky do toho musia akoby dorásť. Naučiť sa pracovať s riggerom, predýchať tú bolesť, prekonať sa,“ vysvetľuje mi spokojne, kým jej viažem ruky za hlavou a prenesiem jej lano popod prsia. Vyše hodiny sa rozprávame nielen o bolesti, ale aj o tom, ako určiť hranice.

„Toto je bezpečný priestor. Snažíme sa nielen predísť zraneniam, ale aj sexuálnym predátorom,“ vysvetľuje medzitým Roman celej skupine a znovu sa vracia k dôležitosti vzájomnej dohody a rešpektu. Neodporúča sa chodiť sa učiť k niekomu domov. Poldňový workshop stojí len 10 €, všetko potrebné je na mieste a len tak ti tam nikto neublíži.

Keď začneme spájať ruky dohromady, viacerých zaujíma, ako je možné potom modelku zaviazať a čo máme urobiť, keď nám nevychádza dĺžka lana. Niektoré z pohybov Roman ukazuje na Soni. Tá sa úplne podvolí jeho vedeniu a z výrazu tváre je jasne čitateľné, že jej to vyhovuje viac ako pozícia riggera.

Vyzerá nielen spokojná, ale aj vzrušená a zjavne sa jej pevná kontrola páči. Z času na čas láskavo pripomenie detaily, ktoré by mali na workshope zaznieť, pretože Roman sa rád nechá uniesť rozhovormi a občas odbočí od témy.

Byť pevne zviazaná je ako byť v pevnom objatí: so správnou osobou to je oslobodzujúce

Po krátkej pauze si všetci v skupine vymeníme partnerov. Dostanem sa do dvojice s Tinou, ktorá v úvode workshopu vravela, že sa chce naučiť viazať. Pri každom novom uzle sa striedame, nohy si dokonca viažeme vzájomne naraz. Značne si to tým komplikujeme, ale dobre sa bavíme a občas sa aj zasmejeme. Pri rozhovoroch sa mi prizná, že by rada zažila nielen shibari, ale aj iné BDSM techniky pri sexe, no nedarí sa jej nájsť skutočne dominantných mužov.

„Všetci muži mi pri tej otázke povedia, že sú dominantní. Potom som rada, keď ma vôbec raz capnú po zadku, no oni sú so sebou spokojní. To mi ale nestačí,“ vysvetľuje. Priznám jej, že mne sa takých partnerov darí nájsť len náhodou. Popri tom, ako sa rozprávame o preferenciách a túžbach, si vymeníme úlohy – teraz bude zväzovať ona mňa.

Narozdiel od Sone má síce Tina menšiu obratnosť s lanom v ruke, ale nebojí sa zatiahnuť ho. S lanom pevne okolo tela si v duchu priznám, že je to ako pevné objatie. Je to príjemné, ak sa to deje v uvoľnenej atmosfére. Aby tých vnemov nebolo málo, Roman pokračuje v sérii varovaní.

„Nikdy sa neučte len online a určite nie iba z Pornhubu. Vždy rátajte s tým najhorším a uistite sa, že modelka je v bezpečí,“ hovorí a vymenúva možné riziká. Vykĺbené ramená, zlomeniny, zranené nervy a omdlievanie, ktoré je vraj bežné. „Aj preto treba mať vždy po ruke nožničky,“ dodáva a autoritatívne cvakne tými svojimi.

Po štyroch hodinách učenia sa sme to zakončili vo veľkom

Ako sa približuje pätnásta hodina, teda záver workshopu, Roman zavelí ešte jedno bonusové viazanie: za vlasy.

„Za vlasy?“ pýtajú sa niektorí neveriacky a ja len potichu ďakujem Bohu, že ich mám také husté a s istotou si poviem, že ani v najhoršom prípade sa tie afro-kučery z mojej kože nevytrhnú. Mala som síce pravdu, no ani sa nemali prečo vytrhnúť: podľa slov inštruktora síce vlasy unesú dve tony, pri shibari skôr len pomáhajú udržať hlavu v rovine, aby si modelka zbytočne neunavila krk. O svoju korunu krásy sa teda nemusím obávať.

Doporučeno

Sexuoložka: Mám několik mladých mužů v terapii, kteří nedokáží oslovit dívku. O otevřených vztazích si myslím své (Rozhovor) 16. dubna 2020 v 16:12

Workshop vôbec nebol vyčerpávajúci, skôr naopak, naplnil nás energiou. Chýbala nám trochu práca s emóciami a čas na reflektovanie toho, o čom sa rozprávame, na druhej strane panovala priateľská atmosféra a my sme odchádzali s pocitom, že sme spoznali nielen seba, no najmä zaujímavých nových ľudí.