Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
„Na črevný mikrobióm sa treba pozerať ako na vaše vlastné zvieratko, ktoré sa vám odmení, ak sa oň dobre staráte. Niektorí ho aj preto volajú ‚môj vnútorný tamagoči‘. Treba k nemu pristupovať tak, ako pristupujeme k našim domácim miláčikom,“ hovorí Kužela
Docent MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH, je uznávaný gastroenterológ, autor mnohých odborných publikácií, vysokoškolský pedagóg a bývalý hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre gastroenterológiu. Dlhé roky pôsobil aj ako riaditeľ najväčšej detskej nemocnice v strednej Európe. V rozhovore sme sa s ním rozprávali prevažne o črevnom mikrobióme a funkčných ochoreniach tráviaceho traktu.
V tomto článku si prečítaš:
Ako dokážu črevné mikróby zmeniť naše chuťové bunky.
Akým spôsobom ovplyvňujú črevá našu psychiku (a naopak).
Ako vzniká syndróm dráždivého čreva a ako sa lieči.
Koľko gramov steaku môžeš za týždeň zjesť.
Či je v poriadku nechať deti jesť piesok a hrabať sa v hline.
Či sa môžeme nakaziť zo surového mäsa.
Ako našu mikroflóru ovplyvňujú redukčné diéty či chudnutie.
Čo ste mali dnes na obed?
Mal som vegánske jedlo zo šošovice, z tekvice a fermentovanej zeleniny. Chuťovo to bolo famózne. Viac by vám však k tomu vedela povedať moja manželka, ktorá ho varila, ja som si ho len zohrial. (smiech)
A čo by na toto jedlo povedal váš mikrobióm?
Bol by veľmi spokojný. Musím sa priznať, že ešte pred pár rokmi som bol čistý mäsožravec, nevedel som si predstaviť deň bez mäsa. Môj mikrobióm z toho nebol úplne nadšený a „odvďačil“ sa mi za to chorobami. Dnes tvoria 95 percent mojej stravy rastliny a musím si zaklopať – zlepšil sa mi celkový zdravotný stav aj výkonnosť.
Zmenili sa aj moje chuťové bunky. Keď totiž telo začnete kŕmiť inou stravou, vaše črevné mikróby doslova zmenia vaše chute. Ja to pociťujem extrémne. Keď vidím steak, už to so mnou nič nerobí, no nad pestrou „dúhou“ na tanieri sa mi vždy zbiehajú slinky.
Zdroj: Refresher/Juraj Figura
To znamená, že keď budem dlhodobo zdravo jesť, začnem mať na zdravú stravu aj čoraz väčšiu chuť?
Áno. V medicíne sú na to dva rôzne pohľady. Jeden hovorí, že je to tým, že naše chuťové bunky sa obmieňajú každých desať dní, a svoje teórie zakladá na genetike. To znamená, že ak nám začne chutiť niečo, čo sme dovtedy nevyhľadávali, zrejme máme túto novú „chuť“ vrodenú.
Z červeného mäsa môžeme zjesť maximálne 100 gramov za jeden týždeň a spracované mäsové výrobky by sme nemali jesť vôbec.
Stále však pribúda viac a viac dôkazov, že je to záležitosť mikrobiómu. Inými slovami, každý z našich mikrobiómov má, podobne ako ľudia, iné stravovacie preferencie. Tie dobré sa živia rastlinami – ovocím, zeleninou, strukovinami, orechmi, semiačkami. A každému mikrobiómu chutí iná rastlina. Preto by sme na tanieri mali mať čo najviac rozličných druhov rastlinnej vlákniny. Dokonca sa ukázalo, že každá farba symbolizuje iný druh vlákniny, preto sa hovorí, že na tanieri by sme mali mať „dúhu“.
Čo, naopak, naše „dobré mikróby“ nemajú rady? Čo taká pizza či burgery?
Tu ani nejde o to, čo nemajú rady. Jedinou stravou, ktorú vedia mikróby spracovať a zužitkovať, sú fytochemikálie a vláknina v rastlinách. Ostatné potraviny sa spracovávajú inak. Ak zjeme junk food, naše tenké črevo ho ani nestihne vstrebať a neživíme ním dobré, ale zlé mikróby, ktoré môžu začať vylučovať zápalové látky. Tie vedú napríklad ku vzniku srdcovo-cievnych ochorení či nádorov.
Zdroj: Refresher/Juraj Figura
Vedecké štúdie hovoria, že to najhoršie, čo môžete spraviť nielen pre svoje trávenie, ale aj celkové zdravie, je príjem procesovaných potravín a červeného mäsa. Najprestížnejší medicínsky časopis Lancet si nedávno zvolal odborníkov z rôznych oblastí, ktorí sa jednoznačne vyjadrili, že dve tretiny nášho taniera by mali byť tvorené rastlinnou stravou. Z červeného mäsa môžeme podľa nich zjesť maximálne 100 gramov za jeden týždeň a spracované mäsové výrobky by sme nemali jesť vôbec.
To znie pomerne prísne.
Zoberte si napríklad polotovary. Nie je normálne, aby nejaká potravina mohla stáť dva roky na poličke. Ich problémom je, že sú plné aditív a konzervantov, ktoré ani zďaleka neprechádzajú rovnakou kontrolou, ako napríklad lieky. Aj ich vinou náš mikrobióm umiera, a tak sa zlé mikróby môžu rozrastať. Už teraz máme o 30 percent menej dobrých mikróbov, ako mali naši praprapredkovia.
Vedci v súčasnosti izolujú zo stolíc členov primitívnych kmeňov mikróby, ktoré my už nemáme, a hľadajú spôsob, akým by sme ich mohli znovu získať.
Vidieť to aj na kmeňoch, ktoré dodnes žijú primitívnym spôsobom života a majú zdravší mikrobióm ako my. Vedci v súčasnosti izolujú z ich stolíc kmene, ktoré my už nemáme, a hľadajú spôsob, akým by sme ich mohli znovu získať.
Pred 30 rokmi nebolo ani toľko zápalových ochorení – Crohnova choroba, celiakia, rôzne intolerancie. Nik ani len netušil, že existuje niečo ako histamínová intolerancia. To však súvisí s celkovou životosprávou, nielen so stravou. Žijeme dlhšie, ale menej kvalitne.
S akými problémami sa na vás ľudia najčastejšie obracajú?
Prevažujú funkčné ochorenia tráviaceho traktu. To znamená, že pacient má všetky vyšetrenia v poriadku, no trápia ho reálne ťažkosti: bolestivé nafukovanie, chronické hnačky či zápchy. Drvivá väčšina týchto porúch ide ruka v ruke s dysbiózou – nedobrou skladbou mikróbov v črevách.
V čreve máme asi 39 triliónov mikróbov, pod nimi je vrstva hlienu, za ktorou sú tesne usporiadané črevné bunky, ktoré chránia imunitný systém, aby nemusel neustále bojovať s cudzorodými látkami (70 percent imunitného systému máme v črevách).
Zdroj: Refresher/Juraj Figura
Keď prevládnu zlé mikróby, ako prvá sa spotrebuje hlienová vrstva a na bielkoviny, ktoré spájajú črevné bunky, začnú pôsobiť zápalové pôsobky. Črevo je teda obnažené a vzniká tzv. leaky gut, teda syndróm zvýšenej črevnej priepustnosti. Následne sa zaktivuje imunitný systém a vznikne chronický zápal, neskôr intolerancie a napokon autoimunitné ochorenia.
Čo okrem zlej stravy môže spôsobovať tento syndróm?
Okrem nášho mozgu existuje aj druhý mozog, ktorý máme v črevách. Už Hippokrates hovoril, že všetky choroby sa začínajú v črevách. Máme tam rovnakú spleť nervových vlákien a zakončení ako v mozgu. A tieto dva systémy neustále komunikujú.
Pacienti, ktorí trpia chronickým stresom, majú zmenený mikrobióm, prevažujú u nich zlé mikróby.
Ak sa jedna zložka vychýli, ak prevážia zlé mikróby, posunie sa prah v hybnosti alebo citlivosti. Ak takému pacientovi nafúknete balónikom črevo, pocíti to oveľa skôr ako zdravý človek. Môžu ho trápiť chronické hnačky či, naopak, časté zápchy. Jednou z najvýznamnejších zložiek, ktoré dokážu trvalo poškodiť mikrobióm, je aj chronický stres. Ukázalo sa, že pacienti, ktorí ním trpia, majú úplne zmenený mikrobióm, prevažujú u nich zlé mikróby. Negatívnu rolu hrá aj nadužívanie antibiotík či rôznych liekov.
Zdroj: Refresher/Juraj Figura
Keď lekár povie pacientovi diagnózu, že má funkčné ochorenie tráviaceho traktu, respektíve syndróm dráždivého hrubého čreva, no zároveň mu nič nenašiel, pacient mu niekedy neuverí a ide k druhému, tretiemu, desiatemu. V Amerike to volajú „doctor shopping“. Ja im rozumiem, hlava to vie veľmi ťažko spracovať. Mnohí lekári sa stále rozchádzajú, dodnes neexistuje vyšetrenie, ktoré by túto diagnózu na sto percent potvrdilo. Diagnóza funkčných porúch je totiž naozaj len o príznakoch.
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Akú rolu hrá pri tráviacich problémoch psychológ a psychiater.
Akým spôsobom môžu črevá ovplyvňovať našu psychiku.
Čo pomáha pacientom s funkčným ochorením tráviaceho traktu.
Ako vzniká syndróm dráždivého čreva a ako sa diagnostikuje.
Či sú zdravšie deti, ktoré „jedia piesok“, alebo tie, ktoré vyrastajú v sterilnom prostredí.
Či je pre náš mikrobióm nebezpečnejšie chudnutie alebo priberanie.
Prečo je domáce zviera prospešné pre náš mikrobióm.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Dobrá otázka, pretože to je väčšinou aj práve to, čo pacientov odo dverí lekára odháňa a idú k inému. Je to ochorenie viac-menej na celý život, ktoré príde a odíde, a je to len na vás, na aké dlhé obdobie si predĺžite fázy pokoja. Nepomôže vám len zmena stravy, treba zapracovať na spojení hlava – črevo, správne sa hýbať a myslieť na kvalitný spánok.
Dobrá strava vie zmierniť aj taký závažný stav, akým je depresia.
V USA majú preto gastroenterologické oddelenie v blízkosti iných kliník – riešenie takéhoto problému zahŕňa multidisciplinárnu spoluprácu. To znamená, že jeden špecialista vám zvyčajne nepomôže. Potrebujete nutričného špecialistu, pretože strava musí byť nastavená pre každého individuálne, aj fyzioterapeuta, ktorý vám vie pomôcť s hybnosťou čriev. Vedci zistili, že nápomocná vie byť aj joga s meditáciou. Pacienti si však musia uvedomiť, že je to beh na dlhú trať, neexistuje žiadna zázračná pilulka, ktorá by vás vyliečila.
Hovorili ste o spojení hlavy a čreva. Hrá v procese liečby rolu aj psychológ?
Jasné, ja spolupracujem s vynikajúcou psychologičkou. V minulosti by vám rovno predpísali antidepresíva, ktoré vám síce ochorenie nevyliečili, ale tak vám ho utlmili, že ste to viac-menej zvládali. Psychológ je oveľa lepší. Faktom je, že až 95 percent sérotonínu si vieme vytvoriť vo vlastných črevách. Keďže v mozgu sa tvorí len 5 percent, liekmi tento hormón šťastia upravíme len minimálne.
Platí to teda aj opačne – že črevá môžu ovplyvňovať našu vlastnú psychiku?
Sú dôkazy, že dobré mikróby vedia natoľko ovplyvniť centrálny nervový systém, že môžu pomôcť zmierniť aj psychické ťažkosti. Dobrá strava vie dokonca zmierniť aj taký závažný stav, akým je depresia.
Mnohých ľudí z môjho okolia trápi syndróm dráždivého čreva (IBS). Aj ten patrí medzi funkčné poruchy, ktoré ste opisovali predtým?
Samozrejme, patrí. Pri IBS sú však jasnejšie kritériá – musí tam byť určitá bolestivosť, ktorá sa opakuje v stanovených intervaloch. Toto ochorenie vzniká v súvislosti so syndrómom zvýšenej črevnej priepustnosti. Ešte stále mám veľa kolegov, ktorí s týmto syndrómom nie sú stotožnení, hoci sú o ňom jednoznačné dôkazy. A existuje prístroj – konfokálna mikroskopia –, ktorý môže potvrdiť, že tie tesné spojenia medzi črevnými bunkami sú narušené.
Máme také zariadenie na Slovensku?Máme, ale toto vyšetrenie sa nerobí u nás ani vo svete, lebo je veľmi drahé a náročné. Používa sa len pri experimentoch. Ale stačilo to na to, aby sme dokázali to, čo sa predpokladalo. Tá diagnóza tu je, nech sa ľudia aj na hlavu postavia, ale hrozne dlho trvá, kým ju prijme celá medicínska obec. Podobne ako s histamínovou intoleranciou – táto diagnóza je tu s nami viac než desať rokov, no až teraz ju začali skoro všetci uznávať.
Môže pri funkčných poruchách pomôcť aj známa low-FODMAP diéta?
Táto diéta je výborná, lebo odstraňuje z diéty potraviny, ktoré pacientom s IBS zhoršujú ťažkosti. Ľudia si však musia uvedomiť, že je len dočasná. Aplikuje sa maximálne mesiac, aby sa črevo zocelilo, nie natrvalo. V opačnom prípade by sme sa obrali o tú rozmanitosť v príjme rastlinnej vlákniny, ktorú potrebujeme.
Zdroj: Refresher/Juraj Figura
Žiadna dlhodobá diéta nie je pre črevá dobrá. Pre črevo je najlepšia diverzita, najhoršia reštrikcia. Všetky diéty sú pritom založené na reštrikcii – vždy vám niečo vyhodia zo stravy.
Mal som raz pacienta, ktorý dva roky jedol len dve potraviny a ani jedna z nich nebola zdravá.
Deti, ktoré sa ‚hrabú v zemi‘, majú zdravší mikrobióm ako tie, ktoré žijú v sterilnejšom, čistejšom prostredí.
Samozrejme, to sú krajné prípady. Ak máte ťažkosti, ktoré vás trápia dlhšie ako dva týždne, vždy sa obráťte na lekára. Dennodenne vidím ľudí, ktorí namiesto toho, aby sa obrátili na lekára, začnú experimentovať s rôznymi diétami. Tie vám však stav môžu len zhoršiť.
Mohli by sme teda povedať, že reštrikcie, diéty a extrémne chudnutie sú pre náš mikrobióm nebezpečnejšie ako prejedanie sa a priberanie?
V tomto ohľade jednoznačne áno. Ak sa prejedáte, ale máte aspoň sčasti dobrú, rozmanitú stravu, stále je to menej nebezpečné ako reštrikčná diéta. To najdôležitejšie, čo treba povedať, je, že naše telá sú úplne individuálne, každé telo spracováva živiny inak a inak reaguje na priberanie, chudnutie. To je zároveň vysvetlením toho, ako je možné, že dvaja ľudia jedia to isté a efekt nie je rovnaký.
Zdroj: Refresher/Juraj Figura
Od detstva nám hovoria, že nemáme jesť zo zeme. Na druhej strane niektorí nechávajú svoje deti jesť piesok na pieskovisku, pretože to podľa nich posilňuje ich nevyvinutú črevnú mikroflóru. Kde je teda pravda?S veľkou pravdepodobnosťou má pravdu druhá strana. Existuje niekoľko štúdií, ktoré to dokázali. Už veľmi dávno sa rozhodli porovnať mikrobiotu bohatých a chudobných detí a ukázalo sa, že deti, ktoré sa „hrabú v zemi“, mali zdravší mikrobióm ako tie, ktoré žijú v sterilnejšom, čistejšom prostredí. To isté dokázali aj pri deťoch z mesta a z vidieka. Vidiecke deti mali menej chronických zápalových ochorení, alergií a tak ďalej. Matky by preto nemali byť až také ustráchané a mali by dovoliť svojim deťom „pohrať sa v zemi“. To isté však platí aj pre nás dospelých – zdravý mikrobióm má totiž spojitosť aj s časom stráveným v prírode. Nebojme sa zašpiniť si ruky od hliny, nie darmo sa nazýva „clean dirt“ (čistá špina).
V jednom podcaste ste hovorili, že vlastnenie domáceho zvieraťa prospieva nášmu mikrobiómu. V akom zmysle?
Jednoducho – mikrobióm psa je úplne iný, a tak vám vytvorí tú spomínanú rozmanitosť. Niektorí autori vedeckých štúdií zašli až tak ďaleko, že si len kvôli tomu kúpili psa a nechali sa ním olizovať, pretože sa tešili, že toto je cesta, ako si rozšíriť svoj mikrobióm. Zachádza to do extrémov, ale stále to má svoje racio, vedecký podklad. Je fakt, že človek, ktorý vlastní domáce zviera, má bohatší mikrobióm.
Na náš mikrobióm sa treba pozerať ako na vlastné zvieratko, ktoré sa nám vie doslova odmeniť, ak sa oň dobre staráme. Niektorí ho aj preto volajú „môj vnútorný tamagoči“. Treba k nemu pristupovať tak, ako pristupujeme k našim domácim miláčikom.
Treba si uvedomiť, že v sebe máme spoluobyvateľov, ktorí boli na zemi skôr ako my – prvé boli baktérie, až potom sme prišli my. Keby sme ich nemali, tak tu nie sme. Nie sme vládcovia tejto planéty, sme súčasť celého ekosystému. Aj tie rastliny, ktorými kŕmime naše mikróby, majú vlastné mikróby. Je to oveľa komplexnejšie, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Môžeme dostať črevné ochorenie pri príprave surového mäsa, ktoré bežne kúpime v obchode, napríklad z neumytého noža, nedostatočne umytej dosky na krájanie a podobne?
Úprimne, vzhľadom na to, ako striktne sú nastavené hygienické normy, tak nie, nemalo by sa to stať. Ak ho neberiete z neznámeho zdroja, ale z potravín či reštaurácie, malo by to byť v poriadku.
Ak moje rady zmenia pozitívne život čo len jednému človeku, tak to stojí za to.
Na vašom instagramovom účte ste sa rozhodli hravou formou edukovať ľudí o téme zdravého trávenia. Prečo?
V prvom rade preto, lebo ma to baví. Odkedy som skončil medicínu, pôsobil som ako odborný asistent, čiže som učil medikov. Potom som učil lekárov a sestričky. Nie preto, že som musel, ale preto, že som si mohol vybrať, či budem zdravotnícky alebo školský pracovník – a rozhodol som sa pre oboje. Dodnes to robím a baví ma to.
S mojou hovorkyňou sme začali s terapeutickou komunikáciou, ktorou sme sa snažili nielen liečiť, ale aj pomáhať. Na Facebooku som mal otvorené hodiny otázok a odpovedí, kde mi mohli ľudia písať, a začali sme komunikovať týmto smerom. Vtedy som pochopil, aké dôležité je edukovať širokú verejnosť, nielen tie úzke kruhy. Ak tieto rady zmenia pozitívne život čo len jednému človeku, tak to stojí za to.