Mal som pacienta, ktorý roky jedol len dve potraviny, hovorí uznávaný gastroenterológ Ladislav Kužela

Ako sa potom toto ochorenie lieči?

Dobrá otázka, pretože to je väčšinou aj práve to, čo pacientov odo dverí lekára odháňa a idú k inému. Je to ochorenie viac-menej na celý život, ktoré príde a odíde, a je to len na vás, na aké dlhé obdobie si predĺžite fázy pokoja. Nepomôže vám len zmena stravy, treba zapracovať na spojení hlava – črevo, správne sa hýbať a myslieť na kvalitný spánok.

Dobrá strava vie zmierniť aj taký závažný stav, akým je depresia.

V USA majú preto gastroenterologické oddelenie v blízkosti iných kliník – riešenie takéhoto problému zahŕňa multidisciplinárnu spoluprácu. To znamená, že jeden špecialista vám zvyčajne nepomôže. Potrebujete nutričného špecialistu, pretože strava musí byť nastavená pre každého individuálne, aj fyzioterapeuta, ktorý vám vie pomôcť s hybnosťou čriev. Vedci zistili, že nápomocná vie byť aj joga s meditáciou. Pacienti si však musia uvedomiť, že je to beh na dlhú trať, neexistuje žiadna zázračná pilulka, ktorá by vás vyliečila.

Hovorili ste o spojení hlavy a čreva. Hrá v procese liečby rolu aj psychológ?

Jasné, ja spolupracujem s vynikajúcou psychologičkou. V minulosti by vám rovno predpísali antidepresíva, ktoré vám síce ochorenie nevyliečili, ale tak vám ho utlmili, že ste to viac-menej zvládali. Psychológ je oveľa lepší. Faktom je, že až 95 percent sérotonínu si vieme vytvoriť vo vlastných črevách. Keďže v mozgu sa tvorí len 5 percent, liekmi tento hormón šťastia upravíme len minimálne. 

Platí to teda aj opačne – že črevá môžu ovplyvňovať našu vlastnú psychiku?

Sú dôkazy, že dobré mikróby vedia natoľko ovplyvniť centrálny nervový systém, že môžu pomôcť zmierniť aj psychické ťažkosti. Dobrá strava vie dokonca zmierniť aj taký závažný stav, akým je depresia.

Mnohých ľudí z môjho okolia trápi syndróm dráždivého čreva (IBS). Aj ten patrí medzi funkčné poruchy, ktoré ste opisovali predtým?

Samozrejme, patrí. Pri IBS sú však jasnejšie kritériá – musí tam byť určitá bolestivosť, ktorá sa opakuje v stanovených intervaloch. Toto ochorenie vzniká v súvislosti so syndrómom zvýšenej črevnej priepustnosti. Ešte stále mám veľa kolegov, ktorí s týmto syndrómom nie sú stotožnení, hoci sú o ňom jednoznačné dôkazy. A existuje prístroj – konfokálna mikroskopia –, ktorý môže potvrdiť, že tie tesné spojenia medzi črevnými bunkami sú narušené. 

Máme také zariadenie na Slovensku?Máme, ale toto vyšetrenie sa nerobí u nás ani vo svete, lebo je veľmi drahé a náročné. Používa sa len pri experimentoch. Ale stačilo to na to, aby sme dokázali to, čo sa predpokladalo. Tá diagnóza tu je, nech sa ľudia aj na hlavu postavia, ale hrozne dlho trvá, kým ju prijme celá medicínska obec. Podobne ako s histamínovou intoleranciou – táto diagnóza je tu s nami viac než desať rokov, no až teraz ju začali skoro všetci uznávať.

Môže pri funkčných poruchách pomôcť aj známa low-FODMAP diéta?

Táto diéta je výborná, lebo odstraňuje z diéty potraviny, ktoré pacientom s IBS zhoršujú ťažkosti. Ľudia si však musia uvedomiť, že je len dočasná. Aplikuje sa maximálne mesiac, aby sa črevo zocelilo, nie natrvalo. V opačnom prípade by sme sa obrali o tú rozmanitosť v príjme rastlinnej vlákniny, ktorú potrebujeme.

Žiadna dlhodobá diéta nie je pre črevá dobrá. Pre črevo je najlepšia diverzita, najhoršia reštrikcia. Všetky diéty sú pritom založené na reštrikcii – vždy vám niečo vyhodia zo stravy. 

Mal som raz pacienta, ktorý dva roky jedol len dve potraviny a ani jedna z nich nebola zdravá.

Deti, ktoré sa ‚hrabú v zemi‘, majú zdravší mikrobióm ako tie, ktoré žijú v sterilnejšom, čistejšom prostredí.

Samozrejme, to sú krajné prípady. Ak máte ťažkosti, ktoré vás trápia dlhšie ako dva týždne, vždy sa obráťte na lekára. Dennodenne vidím ľudí, ktorí namiesto toho, aby sa obrátili na lekára, začnú experimentovať s rôznymi diétami. Tie vám však stav môžu len zhoršiť.

Mohli by sme teda povedať, že reštrikcie, diéty a extrémne chudnutie sú pre náš mikrobióm nebezpečnejšie ako prejedanie sa a priberanie?

V tomto ohľade jednoznačne áno. Ak sa prejedáte, ale máte aspoň sčasti dobrú, rozmanitú stravu, stále je to menej nebezpečné ako reštrikčná diéta. To najdôležitejšie, čo treba povedať, je, že naše telá sú úplne individuálne, každé telo spracováva živiny inak a inak reaguje na priberanie, chudnutie. To je zároveň vysvetlením toho, ako je možné, že dvaja ľudia jedia to isté a efekt nie je rovnaký. 

Od detstva nám hovoria, že nemáme jesť zo zeme. Na druhej strane niektorí nechávajú svoje deti jesť piesok na pieskovisku, pretože to podľa nich posilňuje ich nevyvinutú črevnú mikroflóru. Kde je teda pravda?S veľkou pravdepodobnosťou má pravdu druhá strana. Existuje niekoľko štúdií, ktoré to dokázali. Už veľmi dávno sa rozhodli porovnať mikrobiotu bohatých a chudobných detí a ukázalo sa, že deti, ktoré sa „hrabú v zemi“, mali zdravší mikrobióm ako tie, ktoré žijú v sterilnejšom, čistejšom prostredí. To isté dokázali aj pri deťoch z mesta a z vidieka. Vidiecke deti mali menej chronických zápalových ochorení, alergií a tak ďalej. Matky by preto nemali byť až také ustráchané a mali by dovoliť svojim deťom „pohrať sa v zemi“. To isté však platí aj pre nás dospelých – zdravý mikrobióm má totiž spojitosť aj s časom stráveným v prírode. Nebojme sa zašpiniť si ruky od hliny, nie darmo sa nazýva „clean dirt“ (čistá špina).

V jednom podcaste ste hovorili, že vlastnenie domáceho zvieraťa prospieva nášmu mikrobiómu. V akom zmysle?

Jednoducho – mikrobióm psa je úplne iný, a tak vám vytvorí tú spomínanú rozmanitosť. Niektorí autori vedeckých štúdií zašli až tak ďaleko, že si len kvôli tomu kúpili psa a nechali sa ním olizovať, pretože sa tešili, že toto je cesta, ako si rozšíriť svoj mikrobióm. Zachádza to do extrémov, ale stále to má svoje racio, vedecký podklad. Je fakt, že človek, ktorý vlastní domáce zviera, má bohatší mikrobióm.

Na náš mikrobióm sa treba pozerať ako na vlastné zvieratko, ktoré sa nám vie doslova odmeniť, ak sa oň dobre staráme. Niektorí ho aj preto volajú „môj vnútorný tamagoči“. Treba k nemu pristupovať tak, ako pristupujeme k našim domácim miláčikom. 

Treba si uvedomiť, že v sebe máme spoluobyvateľov, ktorí boli na zemi skôr ako my – prvé boli baktérie, až potom sme prišli my. Keby sme ich nemali, tak tu nie sme. Nie sme vládcovia tejto planéty, sme súčasť celého ekosystému. Aj tie rastliny, ktorými kŕmime naše mikróby, majú vlastné mikróby. Je to oveľa komplexnejšie, ako to na prvý pohľad vyzerá. 

Môžeme dostať črevné ochorenie pri príprave surového mäsa, ktoré bežne kúpime v obchode, napríklad z neumytého noža, nedostatočne umytej dosky na krájanie a podobne?

Úprimne, vzhľadom na to, ako striktne sú nastavené hygienické normy, tak nie, nemalo by sa to stať. Ak ho neberiete z neznámeho zdroja, ale z potravín či reštaurácie, malo by to byť v poriadku. 

Ak moje rady zmenia pozitívne život čo len jednému človeku, tak to stojí za to.

Na vašom instagramovom účte ste sa rozhodli hravou formou edukovať ľudí o téme zdravého trávenia. Prečo?

V prvom rade preto, lebo ma to baví. Odkedy som skončil medicínu, pôsobil som ako odborný asistent, čiže som učil medikov. Potom som učil lekárov a sestričky. Nie preto, že som musel, ale preto, že som si mohol vybrať, či budem zdravotnícky alebo školský pracovník – a rozhodol som sa pre oboje. Dodnes to robím a baví ma to. 

S mojou hovorkyňou sme začali s terapeutickou komunikáciou, ktorou sme sa snažili nielen liečiť, ale aj pomáhať. Na Facebooku som mal otvorené hodiny otázok a odpovedí, kde mi mohli ľudia písať, a začali sme komunikovať týmto smerom. Vtedy som pochopil, aké dôležité je edukovať širokú verejnosť, nielen tie úzke kruhy. Ak tieto rady zmenia pozitívne život čo len jednému človeku, tak to stojí za to.