Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Tvorcovia počítačových trikov pre film Princezná zakliata v čase 2 nám vysvetlili, ako vznikali jednotlivé zábery a prečo niekedy nepotrebujú zelené plátno.
Princezná zakliata v čase 2 je úspešný český fantasy film, ktorý sa dostal do kín koncom roka 2022. Zaujal nás už v traileroch zaujímavými vizuálnymi efektmi. Spojili sme sa tak s ich tvorcami, aby nám vysvetlili, ako ich vytvárali.
Vo filme hrá herečka Eliška Křenková dve verzie postavy Amélie – jednu zo súčasnosti a jednu z minulosti. V niektorých scénach sa tak nachádza na obraze dvakrát. Na otázky nám odpovedali lead compositori Jan Tégláš a René Ruszó a supervízor vizuálnych efektov Lukáš Najbrt.
Ako sa nakrúcajú a postprodukčne vytvárajú scény, v ktorých hrá jeden herec dve a viacero postáv?
To záleží na konkrétnom zábere. Vo väčšine záberov tohto typu sme používali takzvané split screeny, čo znamená, že sa záber nakrúcal dvakrát. Prvýkrát bola herečka Eliška Křenková v role Amélie zo súčasnosti a druhýkrát v role Amélie z minulosti. Tú druhú Améliu oproti herečke Eliške hrala vždy dablérka, ktorá s ňou viedla dialóg. Oba zábery sme vo finále skombinovali a ostali v ňom len „dve Elišky/Amélie“.
Snaha o prílišnú autenticitu trikov sa môže vypomstiť. Niekedy nechceme, aby efekt napodobnil realitu.
Z akého dôvodu ste museli vyvýšiť truhlicu v scéne nižšie?
Obraz sa v skutočnosti skladal z troch častí – Amélie z minulosti, Amélie zo súčasnosti a odraz Amélie z minulosti v zrkadle. Obraz sa spájal v oblasti truhlice. Uvedomovali sme si riziko toho, že sa nemusí podariť zladiť prirodzený kontakt jednej Amélie s druhou.
S kameramanom Pavlom Koppom sme tak pre istotu truhlicu zdvihli a čiastočne tak zakryli kontakt medzi ich rukami. V postprodukcii sme zistili, že kontakt rúk nesedí prakticky vôbec, a tak sme truhlicu zvýšili ešte viac a ruky im zakryli úplne.
Počasie a prirodzené svetlo vám určite dokážu niekoľkonásobne skomplikovať prácu. Ak máte spájať dve rozličné scény, ktoré sa nakrúcali v rozpätí hodiny či viac, urobí svetlo v daných scénach značné rozdiely?
Áno, stať sa to môže. Na pľaci by sa tieto riziká mali minimalizovať. Keď sa to však aj tak stane, ostáva nám len scény upraviť tak, aby sedeli farby a jas.
Na finálnom zábere nižšie vidíme poletujúce lístie. Odvial ich tam vietor alebo mágia? Nemali by na „vietor“ reagovať aj okolité stromy a konáre?
Lístie levituje vplyvom rozhodenej gravitácie rovnako ako kamene v okolí. V tomto prípade išlo o nerovnováhu prírodných elementov a navodenie pocitu, že sa tu niečo „pokazilo“. Keďže šlo o mágiu a nie vietor, levitovali len voľné prvky v okolí svätyne.
Niekedy na trikových scénach vidieť oveľa viac než samotné počítačové efekty to, že niečo nesedí z hľadiska fyziky či nasvietenia. Stalo sa vám niekedy, že počítačom pridaný predmet by mal ovplyvniť skutočný predmet na pľaci, no vy ste na to zabudli (ako napríklad odlesky svetla), a tak záber nebol autentický?
Samozrejme, že sa to občas stáva. Každý záber však kontroluje supervízor a ten by si to mal všimnúť a záber vrátiť na dokončenie. Po ňom môže záber schvaľovať aj režisér či hlavný kameraman. Na druhej strane nie vždy chceme, aby efekt presne napodobnil realitu. Často sa stáva, že práve snaha o prílišnú autenticitu pôsobí rušivo. Vždy tak ide o celkový dojem z trikovej scény.
Obrázok nižšie ukazuje, ako to má vyzerať, keď sa na vplyv efektov na skutočné predmety nezabudne
Zdroj: Totalfilm/Lukáš Najbrt
Pri porovnaní záberov z nakrúcania a z finálnej verzie nižšie vidíme, že vo finále ste pridali časticové efekty, zmenili farbu očí, upravili farby a nasvietenosť, a vidieť aj odrazy efektov na lesklých povrchoch. Ktoré vizuálne efekty ešte divákovi voľným okom uniknú?
Ochranná bariéra okolo alchymistky nie je tvorená len časticami. Je zložená z asi desiatich rôznych vrstiev štruktúr, ktoré vytvárajú jemnú sieť. Na zvýšenie dynamiky efektu sme použili deformáciu priestoru, lokálne rozostrenie a chromatickú aberáciu (posun farebných zložiek v obraze).
Všimli sme si aj to, že sa posunuli kovové gombíky na Améliinej ruke a aj jej vlasy. Ako sa to stalo, ak ide o identické zábery, akurát po úprave vizuálnymi efektmi?
Ide o identické zábery. Ten posun je spôsobený deformáciou priestoru.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Prečo sa niektoré scény nakrúcajú so zeleným či s modrým plátnom a iné nie.
Aký je rozdiel medzi modrým a zeleným plátnom.
Koľko compositorov vytvorilo vizuálne efekty pre tento film.
Ako sa nakrúcajú scény, v ktorých postavy prechádzajú cez stenu alebo im zo zeme trčí polovica tela z magického portálu.
Ako by film vyzeral, keby mali hollywoodsky rozpočet, a aké sú rozdiely vo vytváraní trikov v Česku a v Hollywoode.
Prečo je pre niektoré scény nevyhnutné zelené a modré plátno a aký je medzi nimi rozdiel?
Technika, keď sa používa modré alebo zelené plátno, sa nazýva kľúčovanie. Väčšinou sa používa zelené plátno, ale niekedy je výhodnejšie použiť modré. Farby kľúčovacieho pozadia sa totiž nesmú vyskytovať na postave pred plátnom. V postprodukcii sa totiž kľúčovacia farba odstraňuje a na postave by po jej odstránení zostala diera. O tom, akú farbu použiť, rozhoduje práve supervízor vizuálnych efektov na nakrúcaní.
Prečo niektoré scény, ako napríklad Améliino čarovanie magickej bariéry, nepotrebujú zelené plátno, ale ostatné áno?
Zelené plátno má svoje výhody aj nevýhody. Záber so zeleným plátnom sa síce v postprodukcii lepšie spracováva a výsledok je lepší, ale nakrúcanie s ním je náročnejšie. Potrebujete viac času a priestoru na prípravu scény. Musíte nakrútiť aj takzvané plates. Jeden plate je herecká akcia na kľúčovacom pozadí a druhý plate je čisté pozadie bez herca. Ak je pri týchto scénach kamera v pohybe, je to komplikované.
Kľúčovaciu scénu musíte aj špeciálne nasvietiť, čo sa môže negatívne prejaviť v nadväzujúcich záberoch, v ktorých následne nemusí sedieť nasvietenosť scény. Na nakrúcaní sa tak opäť režisér, kameraman a supervízor trikov rozhodujú, kedy je treba plátna použiť a kedy nie.
Množstvo trikových záberov v našom filme je rozhodne ohromné, keďže tvoria viac ako polovicu všetkých záberov. Kvalitou by mali byť podobné Hollywoodu.
Môžete nám vysvetliť, čo sa deje v scéne nižšie? Všetkých ľudí v nej ste vytvorili počítačovými efektmi alebo ste používali nejakú technológiu kopírovania?
Všetky postavy v scéne sú reálni herci. Záber sa nakrúca postupne s malou skupinou ľudí, ktorú presúvame na scéne ako na šachovnici. Všetky tieto skupinky v postprodukcii vystrihneme a spojíme ich dokopy na čistom pozadí. Celá akcia môže zabrať aj dva dni.
(Namiesto stovky hercov či komparzistov tak štábu stačí 10 ľudí, ktorých „znásobia“ – pozn. red.)
V podcaste pre Totalfilm tvorcovia filmu prezradili, že je v ňom viac ako 700 vfx záberov. Považujete za vfx záber všetko, čo upravíte cez vizuálne efekty, ako je zmena farieb (color grading), alebo až serióznejšie zásahy do obsahu scény?
Áno, všetko, kde je použitý nejaký efekt, je VFX. Nejde iba o kúzla, ale aj o retuš nechcených objektov či „digitálnu kozmetiku“ hercov. Pre diváka sú to ako viditeľné, tak neviditeľné efekty. Color grading je samostatný proces, ktorý sa do VFX nepočíta. Gradingom prechádza každý jeden záber filmu, aby mal jednotnú vizuálnu podobu.
Zdroj: Youtube
Koľko vfx compositorov robilo na tomto filme?
Celkovo 34.
Ako vznikajú scény, v ktorých herci prechádzajú cez pevné predmety?
Miesta, cez ktoré prechádzajú, majú normálny otvor. Herci cez tieto priestory voľne prechádzajú a pri tvorbe efektov v postprodukcii sa tieto priestory „vyplnia“.
Zdroj: Totalfilm
Zdroj: Totalfilm
A čo táto scéna, keď sa jedna z postáv dostane cez portál len s polovicou tela, ktorá mu vytŕča nad zemou?
Herec Martin Písařík bol v tejto scéne naozaj pod zemou. Štáb na námestí vykopal jamu, herec do nej vliezol a po pás sme ho zasypali. My sme následne urobili efekty na povrchu.
Zdroj: Princezná zakliata v čase 2
Ktoré triky a efekty sú v skutočnosti najnáročnejšie na výrobu, aj keď v očiach diváka vyzerajú banálne jednoducho?
Najťažšie sú zábery, keď je kamera v pohybe. Všetko, čo do scény pridáme dodatočne, musíme perfektne napasovať s pohybom kamery a jej perspektívou. Používa sa na to takzvaný tracking scény, ale nie vždy sú výsledky perfektné a občas musíme objekty v zábere doladiť ručne.
Čo tak časticové efekty symbolizujúce útočné kúzla? Napríklad v scéne nižšie, kde magický útok narazí do strážcu v plnej zbroji a odrazí sa od neho. Od čoho sa vlastne odrážajú virtuálne farby v softvéri? Simulujete v ňom nejaký náraz alebo sa ručne vytvárajú efekty náhleho rozptýlenia?
V tomto prípade nejde o simuláciu. Použili sme niekoľko vrstiev predvyrobených animácií energie (takzvané stockové animácie), ktoré sme skombinovali s časticami mágie. Všetko sa potom animovalo ručne. Vo filme sa však nachádzajú aj scény, keď sme použili simulácie, napríklad pri použití dymu. V tom prípade sme vymodelovali všetky objekty, s ktorými prichádzal dym do kontaktu.
Zdroj: Totalfilm
Viete porovnať, o koľko menej trikových záberov a v akej kvalite ste vo filme mali oproti hollywoodskej produkcii?
Je ťažké porovnávať to. Čo je hollywoodsky priemer? Množstvo trikových záberov v našom filme je rozhodne ohromné, keďže tvoria viac ako polovicu všetkých záberov. Kvalitou by mali byť podobné Hollywoodu.
Ak by ste robili tento film s hollywoodskom rozpočtom a produkčnými/postprodukčnými hodnotami, v čom všetkom a aké rozdiely by tam boli?
Kvalita obrazu by bola určite väčšia. My sme pracovali s 2K, zatiaľ čo hollywoodskym štandardom je 4K či 8K, čo je 4- až 16-krát väčší objem dát a detailov. K dispozícii by sme mali aj viac technologických „hračiek“, ako napríklad priestorové snímanie scény či robotické kamerové jazdy.
Ďalším rozdielom môže byť to, že zatiaľ čo v Hollywoode vytvárajú každý efekt od nuly a simulujú prúdy energie v špeciálnych softvéroch, my môžeme použiť komponenty z predvyrobených trikov z katalógov vizuálnych trikov, ktoré následne upravíme. Dobrým príkladom je aj vytváranie digitálnych prostredí. Namiesto vytvorenia celého 3D prostredia napríklad použijeme 2D pozadie (ide o takzvaný proces matte painting).
Českí aj slovenskí compositori (tvorcovia vizuálnych efektov – pozn. red.) sú v zahraničí veľmi cenení. U nás doma však máme problém zaplatiť také kvalitné triky, aké sa očakávajú od hollywoodskych filmov, keďže máme oveľa menší trh. Verím, že projekty ako Princezná zakliata v čase 2 nás môžu dostať k väčším koprodukciám.
VFX supervízori už dnes musia byť pri nakrúcaní, aby sa vyhli tomu, že im do postprodukcie poputuje záber, ktorý je na dokončenie 10-krát náročnejší len pre nejaký detail, ktorý sa mohol upraviť priamo na nakrúcaní. Môžete nám priblížiť niekoľko takých príkladov, keď boli vaša prítomnosť a poznámky na nakrúcaní, respektíve v predprodukcii kľúčové pre prácu vfx compositorov? Inými slovami: ako „trikári“ ovplyvnili film pred nakrúcaním a počas neho?
VFX supervízor pracuje ešte pred samotným nakrúcaním s režisérom a hlavným kameramanom na príprave technického scenára. Ide o „noty“, podľa ktorých sa potom nakrúca. V technickom scenári sú opísané jednotlivé zábery a opis ako reálnych (SFX – special effects/špeciálne efekty), tak postprodukčných trikov (VFX – visual effects/vizuálne efekty).
Supervízor pracuje na zmenách či kompromisoch počas nakrúcania, keďže nie vždy sa všetky trikové scény stíhajú nakrútiť. S režisérom sa dohoduje, či a kedy sú potrebné zelené a modré plátna. S kameramanom zase diskutuje o tom, kedy použiť statický záber a kedy kamerovú jazdu, a niekedy jednoducho príde s nápadom, ako záber zlepšiť nad rámec pôvodného zámeru.
