Make-up artistka Olha: Zuzka Plačková mi zmenila celý život

A vrátila si mu to? (smiech)

Jasné, všetko som mu musela vrátiť. Nemala som možnosť z toho vycúvať. Jednoducho som sa do toho pustila a makala bez prestávky. Vrátila som mu ich do pol roka.

Takže keď niekto chce byť profesionálnou artistkou, nie je to len časovo náročné, ale aj drahé?

Mnohí si myslia, že stačí získať certifikát a všetko sa automaticky rozbehne. Že všetci klienti vás budú hneď vyhľadávať. Ani neviem spočítať, koľko modeliek som musela nalíčiť a koľko práce som robila celé roky zadarmo. Neustále makať, ukazovať svoju prácu a byť viditeľná je kľúčové.

Na začiatku, keď som sa rozbiehala a zároveň chcela vrátiť peniaze otcovi, som robila aj iné práce a popritom líčila. Nebolo to úplne profesionálne, ale aspoň som získavala skúsenosti.

Keď som sa potom začala venovať líčeniu naplno, prichádzala klientela, práca sa stala profesionálnejšou a začalo ma to už aj živiť.

Na Slovensku vedieš školenia pre budúce make-up artistky. Vnímaš si rozdiel v prístupe dievčat, ktoré začínajú s make-upom, v porovnaní s tým, keď si sama začínala?Na Ukrajine školenie trvalo 40 dní, niekedy aj tri mesiace. Na Slovensku som začínala s 21 dňami, teraz sa to skracuje na 5 až 10 dní. Mám pocit, že väčšina ľudí nechce tomu venovať toľko času.

Majú predstavu, že prídu a na druhý deň sa stanú slávnymi make-up artistami.

Nedávno si pridávala post o tom, aké náročné obdobia si v rámci budovania kariéry zažila. Veľmi sa to dotklo aj tvojho osobného života...

Ľudia často vidia len to, kto ku mne chodí, ale neuvedomujú si, koľko práce je za tým. Sú to spolupráce zadarmo, investície do kozmetiky, práca od rána do noci. Kvôli tomu som často zmeškala rodinné oslavy a iné dôležité dni, dovolenku som prakticky nemala a nikdy by som nepovedala, že do práce nejdem.

Na začiatku som cvičila na modelkách, bola aktívna na sociálnych sieťach, natáčala videá, robila premeny pred a po, jednoducho som sa musela neustále učiť a pracovať.

Áno, ten post bol ešte z obdobia, keď som mala kariéru na Ukrajine. Mala som veľa práce, školení, kde som sa učila, líčila pre časopisy, do videoklipov, úspešných show v TV. Dokonca som snívala aj o ukrajinskej verzii Ruže pre nevestu. Nemala som žiaden čas pre rodinu, bolo to ťažké obdobie, kedy som bola zaslepená svojou kariérou.

Keď si potom prišla na Slovensko, vedela si, že to teraz chceš urobiť inak?

Vtedy na Ukrajine som stratila kolegyňu, dôveru k tímu a k ľuďom, zatvorila svoje štúdio a odišla na materskú, aby som dala dokopy rodinu aj svoje myšlienky. Potom prišiel covid a cesta na Slovensko bola úplne nová, všetko muselo ísť od začiatku. Ale bolo to rýchlejšie, pretože som už vedela, čo musím robiť.

Stále snívam o budovaní kariéry a posúvaní sa, ale už s novou energiou, pokojom a rodinnou podporou, ktorá mi dodáva silu ísť ďalej.

Ako si dokážeš udržať rovnováhu medzi kariérou a osobným životom?

Keď sa žena rozhodne budovať si kariéru, vždy časť svojho života obetuje. Ak chce byť úspešná v práci, musí pracovať aj vtedy, keď sú choré deti, doma je neporiadok, je nedokončený obed alebo babka má narodeniny.

Tento tlak a kompromisy pochopia len ženy, ktoré chcú naozaj ++viac. A ver mi, nie je to jednoduché. Je to obeta súkromného života. Alebo potrebuješ niekoho, kto sa postará o teba, kým ty riešiš klientov. Momentálne mi pomáha veľa ľudí a je to veľmi prínosné.

Dnes máš medzi klientami aj známe mená showbiznisu. Ako si si vybudovala takú klientelu?

Keď sme prišli na Slovensko, povedala som si, že začnem tak, ako to funguje všade inde. Keď začínaš, oslovuješ modelky na Instagrame s ponukou, že ich nalíčiš, a zároveň tak reprezentuješ svoju prácu.

Denne som napísala približne 20 dievčatám a nikto mi neodpísal. Možno to bolo aj tým, že som vtedy ešte nehovorila dobre po slovensky a musela som si texty prekladať cez prekladač.

Postupne sa však objavili prvé líčenia s modelkami, ktoré si uvedomili, že nejde o žiaden podvod. Postupne sa začali pridávať ďalšie. Keď som začala pracovať v salóne, veci sa konečne rozbehli. Jedna klientka povedala druhej a klientela začala rásť.

V kariére vizážistky sa nedá spoliehať len na talent. Musíš byť zároveň administrátorkou, účtovníčkou, marketérkou… Myslieť na čísla, plánovať niekoľko klientiek denne, riešiť, kto príde, kto mešká alebo zabudne na termín. A potom ešte tá ľudská stránka. Nie každý príde s dobrou náladou. Táto práca si vyžaduje obrovskú flexibilitu a trpezlivosť.

Oslovujú ťa influencerky samy, alebo ich v niektorých prípadoch aktívne kontaktuješ ty?

Keď je obdobie, že nemám až tak veľa práce, sama oslovujem klientky, ktoré sa mi páčia, a píšem im, že by som bola rada, keby prišli. Málokto však odpovie, a keď niekto odpíše, často už nestíham zorganizovať termín. (smiech)

Prvou známou klientkou, ktorá k nám prišla, bola Lela Ceterová – bola som nadšená. Neskôr začala chodiť Simona Leskovská a chodí doteraz.

O Zuzane Plačkovej som snívala dlhé roky. Pamätám si, že som jej aj písala, že všetky jej kamarátky už u nás boli, a pomyslela som si, bože, kedy príde aj ona. (smiech) Nakoniec ma začala sledovať a ja som netrpezlivo čakala na ten deň. Zuzka zmenila celý môj život.

Ako presne? Začalo ti chodiť viac ľudí?

Som veľmi vďačná, že prišla. Nie je to len o tom, že priviedla nových klientov, zmenilo sa aj správanie ostatných, či celkovo môj pohľad na moju prácu.

Platia influencerky za tvoje služby?

Niektoré influencerky chcú nalíčiť, ale neoznačia ťa, pretože to potom chcú ako spoluprácu. Nehovorím, že všetky, ale nájdu sa aj také.

Napríklad, Zuzka vždy platí a zároveň nás označuje a zdieľa všade, kde môže. Od nej som sa toho veľa naučila a myslím, že aj v tomto inšpirovala iné klientky. Keď niekto, koho sledujem, vymyslí nejaký produkt, okamžite si ho kúpim a podporím ho. Presne to som sa naučila od Zuzky.

Zuzana prichádza so svojou predstavou o make-upe?

Zuzka má vždy jasnú predstavu o svojom looku. Vie, čo chce, a výsledok väčšinou dopadne skvele.

Koľko si mala najviac za deň klientov?

Asi 12 klientov.

To je napríklad obdobie svadieb?

Pamätám si jedno leto, keď som už o 5:00 ráno začínala na akciách, potom svadby, oslavy a večer ešte festivaly. Nie je to tak stále, chvalabohu. Po takýchto dňoch ešte tri dni takmer nerozprávam a takmer nedýcham. (smiech) Vtedy som naozaj pracovala od rána do noci.

A čo nepríjemní klienti?

Klientiek je toľko, že niekedy je ťažké vybrať konkrétne príbehy. Práca so ženami je zaujímavá. Vieš, ako sa niekedy k sebe dokážu správať. Je dôležité, aby sa nestretli ženy, ktoré medzi sebou nemajú dobrý vzťah. (smiech) Jedenkrát ku mne prišla klientka z Ukrajiny z jedného mesta, neskôr ďalšia z toho istého.

Hovorila som si, že ich skúsim prepojiť, boli veľmi milé a myslela som, že by sa chceli poznať. Lenže potom som zistila, že jeden muž odišiel k tej druhej a oženil sa s ňou. Chvalabohu som nič neposlala. (smiech)

A potom sú tu klasické situácie. Niekto mešká, niekto príde skôr, niekto nemá dobrú náladu, niekto nepríde bez oznámenia. Čím viac klientiek máte, tým častejšie sa takéto veci stávajú. Pri stovke klientiek mesačne sa raz za mesiac určite vyskytnú podobné situácie.

Keď ku tebe klientka príde s nejakou predstavou o líčení, ktorá sa ti nepozdáva, ako pristupuješ k jej želaniam?

Niekedy príde klientka s konkrétnym trendom. Ja však už po pohľade viem, čo jej skutočne pristane, a niekedy viem, že to, čo chce, jej jednoducho nesedí. Ukáže mi svoj nápad a trvá na ňom. To je najťažšia situácia. A keď ešte nemá dobrú náladu, nechce komunikovať. Ľudia sú rôzni a naša práca je ako práca psychológa. Niekedy doslova čítame myšlienky.

Ak má klientka len približnú predstavu, doplním ju otázkami: či chce líčenie jemné alebo výrazné, hutné alebo ľahké, matné či trblietavé, farebné alebo nude. Podľa toho dokážem určiť, čo jej najviac pristane. Ja osobne mám rada farby, intenzitu. Robím samozrejme aj nude.

Niekde som čítala, že si známa svojím rukopisom hollywoodskeho make-upu? Sedí to? Áno, ľudia často hovoria, že moje líčenie dokážu rozoznať. Každé obdobie však prináša zmenu, nemôžem pristupovať ku každému klientovi úplne rovnako, musím prispôsobiť techniku a štýl. Napriek tomu sa nebojím byť odvážna.

Celá moja filozofia spočíva v ženskej energii. Aj na Instagrame, v komentároch, vo svojej práci sa snažím ľuďom povedať, že môžu byť tým, kým chcú, a robiť to, na čo majú práve chuť. Keď chcem byť jemná, fajn, a keď chcem byť drsná, je to tiež fajn. Podporujem sebavedomie a slobodu prejavu.

Čím je dobrý make-up naozaj dobrým?

Krásne blendovanie a výnimočnosť.

Keď sa pozeráš na tvár klientky, podľa čoho určuješ, čo jej najviac pristane?

Prvé, čo si všímam na tvári, je obočie a celkový tvar tváre. Každá žena má iný tvar očí, pier a tváre, a nie každý make-up štýl jej automaticky pristane. Zároveň však verím, že sa nikto nemusí báť experimentovať a robiť si to po svojom.

Na tvojom Instagrame som našla, že si sa ako make-up artistka dostala na Paris Fashion Days, kde si líčila modelky na prehliadky. Aká to bola skúsenosť?

Bola to naozaj makačka a nezabudnuteľný zážitok. Pochopila som, že prehliadky nemusím. Tam nemôžem naplno využiť svoju kreativitu. Nie je to o tvorivosti, je to skôr šport a doslova agresivita, a nie vždy to vyzerá tak krásne, ako si ľudia myslia. S klientkou dostanem oveľa viac energie. Napriek tomu som chcela túto skúsenosť zažiť a dosiahnuť svoje ciele, a to sa mi splnilo.

Dva dni boli veľmi rýchle, čas sme mali obmedzený. Dali nám dve referencie na líčenie, jednu ružovú, jednu dymovú. Sadla ku mne modelka a pripravila som dokonalé dymové líčenie.

Organizátorka však prišla a začala na mňa kričať, že musí byť ružové. Bola agresívna, kričala, že vie, čo musí mať. Hovorím si, super začiatok. (smiech) Stres bol obrovský, na mesiac som sa cítila úplne vyčerpaná, bolela ma chrbtica. Pracovala som celý deň bez stoličky, stola, prakticky bez akéhokoľvek komfortu. Bola to naozaj extrémna skúsenosť.

Koľko stojí u teba líčenie?

U mňa líčenie stojí od 150 do 180 eur, či už ide o svadobné alebo večerné líčenie.