Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Zobúdzajú sa v domčeku na pláži na brehu fjordu. Po príchode do práce vyrážajú s turistami za polárnou žiarou alebo ich sprevádzajú na túrach na snežniciach zasneženou nórskou krajinou v spoločnosti psov.
Znie to ako úvod romantickej komédie, no pre Slovákov Lindu a Slava je to každodenný život. Pracujú totiž ako sprievodcovia za polárnou žiarou na severe Nórska. Dvojica sa po vysokej škole rozhodla vyskúšať život v zahraničí a náhoda ich priviedla takpovediac k práci snov.
„Už keď som študovala, veľmi ma to lákalo do zahraničia. Cez vyučovacie hodiny som si na internete stále pozerala letenky a hory. Pôvodne som si myslela, že to bude len na krátky čas,“ hovorí Linda, ktorá sa najprv vybrala za prácou do Švajčiarska.
„Cez moju sestru som sa náhodou spoznala so Slavom a keď som si na Instagrame všimla, že je v Nórsku, zaujalo ma to a napísala som mu,“ opisuje. Slavo mal podobný príbeh. Po inžinierskom štúdiu na Slovensku chvíľu pracoval v marketingu a ako fotograf, no zakrátko sa s kamarátmi rozhodol skúsiť šťastie za hranicami.
„Netušili sme, ako si nájsť prácu v zahraničí, a tak sme oslovili agentúru, nech nám s hľadaním práce pomôže. Myslel som si, že nám dohodia tradičnú prácu v službách, tak ako je zvykom, ale oni sa ma namiesto toho opýtali, či mám rád psy,“ hovorí so smiechom.
Z milej otázky sa napokon vykľula zaujímavá pracovná ponuka „na konci sveta“. Na severe Nórska, neďaleko Tromsa, im ponúkli robiť sprievodcov za polárnou žiarou. Okrajovo sa Linda a Slavo venujú aj starostlivosti o psy a dogsleddingovým jazdám – ďalšiemu zo zážitkov, ktoré stredisko turistom ponúka. „A ja, keďže som astrofotograf, a aj na Slovensku som fotil polárnu žiaru a podarili sa mi virálne zábery, ktoré zaujali verejnosť, som neváhal,“ hovorí Slavo.
Internetové priateľstvo medzi Lindou a Slavom prerástlo do vzťahu a bola len otázka času, kedy Linda tiež odcestuje do Nórska. „Nadriadení väčšinou dajú na odporúčanie osvedčeného zamestnanca a tak ma vzali,“ hovorí Linda.
Zdroj: archív respondentky
Hoci je pre nich práca zábavou a cennou skúsenosťou, pochvaľujú si aj slušný zárobok. Mesačné náklady na bývanie, ktoré zdieľajú spolu s ďalšími dvoma kolegami, ich vyjdú na približne 250 eur na osobu. „Snažíme sa variť si. Väčším výdavkom sú aj pohonné hmoty. Spolu sa zmestíme približne do 600 eur mesačne na osobu,“ vysvetľuje Linda.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako sa dostali k práci sprievodcov za polárnou žiarou.
Či je ťažké šoférovať psí záprah a aké na túto prácu musia mať predpoklady.
„Na Slovensku po absolvovaní vysokej školy človek zarobil niekde okolo 1000 eur čistého, možno 1100 eur. Tu, pri bežnom pracovnom režime 160 hodín mesačne, človek zarobí aspoň 3000 € čistého. Pri tom sa príliš nenarobí, je vonku, so psíkmi – je to niečo ako dobrovoľnícka práca, ale dobre platená,“ hovorí Slavo.
Nie sú tu ľudia na okraji spoločnosti, všetci majú dostatok. Majú kvalitné vzdelávanie a zdravotníctvo zadarmo. Vedia, že ich štát investuje peniaze efektívne. Nie ako my, že sa radujeme z jedného tunela.
Čo musíš vedieť, aby si takúto prácu získal
Aké musí mať človek predpoklady na to, aby získal prácu sprievodcu za polárnou žiarou? Slavo vysvetľuje, že najdôležitejšie je nebáť sa rozprávať a vysvetľovať pred väčšou skupinou ľudí. Nevyhnutná je aj slušná, aj keď nie dokonalá, znalosť angličtiny. Plusom je aj záujem o prírodu a vzťah k zvieratám. Všetko ostatné sa však naučíš priamo na mieste.
Ich úlohou je totiž nielen sprostredkovať turistom zážitok, ale tiež poskytnúť im zaujímavé informácie a dbať na ich bezpečnosť. Okrajovou súčasťou ich práce je aj „šoférovanie“ psích záprahov, ktoré si môžu vyskúšať aj turisti.
Pre niektorých psov je ten ťah taký silný, že človeka dokážu ťahať aj po zemi. A keď je trochu dole kopcom, vyzerá to ako z vtipného filmu – človek na snežniciach spadne, nevie poriadne chodiť a pes ho ťahá dolu kopcom.
„Skúsení musheri riadia aj silné záprahy so 14-timi psami. Turistom však môžeme ponúknuť iba slabšie s maximálne 6-timi psami. Dostanú rýchle školenie, ako to robiť, ale občas to dopadne vtipne. Keď je terén nerovný alebo zľadovatený, ľahko sa stane, že sa prevrátia. Najväčší problém majú väčšinou turisti z Ázie, ale tí majú problém aj s kráčaním po snehu,“ smeje sa Slavo. „Samozrejme, učíme ich, že nikdy nemôžu pustiť sled, inak sa psy rozbehnú samé a my ich potom musíme naháňať v tom metrovom snehu,“ vysvetľuje.
Dog sled sú v podstate malé sane ťahané záprahom psov, najčastejšie husky alebo malamuti, riadi ich musher, ktorý stojí vzadu. Ide o tradičný spôsob dopravy v severských krajinách, no dnes je dog sledding takmer výlučne šport. „Momentálne je to v Nórsku už skôr šport alebo sprostredkovanie tradičného zážitku z histórie. Už to nie je nevyhnutnosť. Nikto tu nejazdí do obchodu na záprahu,“ vysvetľuje Slavo.
V DNA majú zakódované ťahanie
„Ale je tu napríklad mnoho ľudí, ktorí si adoptovali takéhoto psíka. Keďže sú tu cesty neustále zľadovatené a takmer vždy je tu aspoň minimálna snehová pokrývka, zoberú si malé sane, zapriahnu jedného psíka a chodia s ním takto na prechádzky. Je to vlastne nevyhnutný pohyb pre toho psíka a zároveň aj zábava pre človeka,“ dopĺňa Linda.
V stredisku, kde Linda a Slavo pracujú, majú aljašských huskych. Nejde o čistokrvnú rasu, ale o pracovné psy, preto veľmi nezáleží na tom, ako vyzerajú, dôležité je, aby boli zdraví a silní. „Keďže nie sú čistá rasa, každý z nich vyzerá trochu odlišne, jedinečne – nikdy nevieme, ktorý gén bude silnejší. Vznikli krížením polárnych a poľovníckych psov, sú výborní v ťažkých snehových podmienkach, no zároveň aj skvelí bežci. Patria medzi najlepšie psy na dlhé trate na svete,“ hovorí Linda.
Zdroj: archív respondentov
V DNA majú zakódované ťahanie. „Ten pes nikdy nebude kráčať vedľa človeka, on ho jednoducho bude ťahať. Keď robíme turistiku na snežniciach, našim hosťom dávame normálne opasky, pretože inak by ich boleli ruky. Pre niektorých psov je ten ťah taký silný, že človeka dokážu ťahať aj po zemi. A keď je trochu dole kopcom, vyzerá to ako z vtipného filmu – človek na snežniciach spadne, nevie poriadne chodiť a pes ho ťahá dolu kopcom,“ opisuje dvojica so smiechom vtipné situácie.
Denne zvládnu aj stovky kilometrov
Pre tieto psy je pohyb a ťahanie každodennou nevyhnutnosťou, no zároveň ich nemôžeme preťažovať. Všetko závisí od veku, zdravotného stavu a kondície. Skúsení vedúci presne vedia, koľko ktorý pes zvládne – mladší možno odbehne len jedno kolo denne, energickejší tri. Psy, ktoré pracujú s turistami, zabehnú približne 40 až 60 kilometrov denne. Závodné psy, ktoré chcú a dokážu behať viac a majú intenzívnejší tréning, zvládnu aj 100 až 200 kilometrov za deň. V tomto prípade je dôležitá nielen predispozícia, vek a kondícia, ale aj disciplína a tréning.
Súťažné psy zvládnu aj 1200 kilometrov. Na takúto náročnú súťaž sa už po dvadsiaty raz pripravuje ich 68-ročná šéfka. „Na štarte musí mať minimálne 14 psov a do cieľa musí prísť aspoň so šiestimi. Po trase sú checkpointy, kde psov skontrolujú – sledujú ich únavu, prípadné zranenia, dostanú jedlo aj masáž, aby sa zregenerovali na ďalší deň.Pre mushera sa však deň nekončí príchodom na checkpoint. Musí sa postarať o psov, skontrolovať výstroj, pripraviť všetko na pokračovanie. Niekedy spí len dve až štyri hodiny a ráno ide ďalej,“ vysvetľujú. O psov musí byť veľmi dobre postarané. Aby si na ľade neporanili labky, dostávajú dokonca aj ochranné ponožky.
Zdroj: Archív respondentov
Turistom môžeme ponúknuť iba slabšie s maximálne 6-timi psami. Dostanú od nás rýchle školenie, ako to robiť, ale občas to dopadne vtipne. Keď je terén nerovný alebo zľadovatený, ľahko sa stane, že sa prevrátia. Najväčší problém majú väčšinou turisti z Ázie, ale tí majú problém aj s kráčaním po snehu.
Sever Fínska či Nórska je známy tým, že tam cestujú turisti z celého sveta zažiť a vidieť na vlastné oči polárnu žiaru. Tento dychberúci prírodný úkaz vzniká interakciou nabitých častíc zo Slnka s magnetickým poľom a atmosférou Zeme. Najlepšie ho možno pozorovať na nočnej oblohe práve v spomínaných polárnych oblastiach, no obrovský vplyv na viditeľnosť polárnej žiary má aj počasie a svetelné znečistenie.
Vidieť polárnu žiaru nie je samozrejmosť
Turisti, ktorí za zážitkom na sever cestujú, preto musia počítať s tým, že auroru vidieť nemusia. Niektorí sa však nevyhnú sklamaniu. „Určite sa nájdu aj takí turisti, ktorí majú veľmi nereálne očakávania a pýtajú sa nás, o koľkej to bude – akoby sme to vedeli nejakým spôsobom ovplyvniť. Myslím si však, že väčšina turistov je celkom chápavá. Je ťažké byť nahnevaný, keď okolo vás skáču milé psíky. To nám veľmi pomáha, pretože to odľahčuje atmosféru,“ hovorí Slavo.
„Sú aj hostia, ktorí priletia z Ameriky a hovoria mi, že sú tu už druhý či tretíkrát, aby niečo videli, a stále sa im to nepodarilo. A potom sú tu ľudia, ktorí prídu na tri dni a každý deň vidia úžasnú polárnu žiaru.,“ dopĺňa Linda.
Ak turisti veľmi túžia zahliadnuť polárnu žiaru, alternatívou je objednať si výlet do ešte vzdialenejších oblastí, napríklad až k hraniciam s Fínskom, alebo absolvovať nočný vyhliadkový let. Lietadlom sa tak dostanú nad oblaky, ktoré im na zemi bránili vo výhľade.
Aplikácia sa môže zmýliť
Mladí sprievodcovia odporúčajú sledovať počasie či aplikácie, ktoré informujú o viditeľnosti polárnej žiary. Počasie je však veľmi nevyspytateľné a ani predpovede nie sú na 100 % spoľahlivé. „Je to vo veľkej miere o šťastí, ale aj o trpezlivosti. Niekedy sa dlho nedeje vôbec nič a človek už ide dovnútra, chce to vzdať – a práve o päť minút sa môže začať nádherné divadlo. Treba tam naozaj vydržať a byť trpezlivý. Keď sa však na oblohe objavia tri najlepšie farby, zelená, biela a ružová, pôsobí to takmer až psychedelicky. Vtedy všetci spolu zdieľajú ten moment a ozýva sa len spontánne ‚wow‘,“ hovorí Slavo.
Zdroj: Archív respondentov
Hoci v lete plánujú navštíviť rodinu a priateľov na Slovensku, v stredisku je pre nich práca aj mimo hlavnej sezóny. „Vtedy je potrebné postarať sa o psov a musíme urobiť aj nevyhnutnú údržbu strediska,“ vysvetľujú.
Okrem práce si pár pochvaľuje aj život na ostrove Kvaløya neďaleko Tromsa. Na ostrove vládne pokoj a aj keď sa väčšina služieb a obchodov nachádza pár desiatok minút od ich obydlia, vynahrádzajú im to neobmedzené možnosti v prírode. „Skoro všetci obyvatelia trávia čas v prírode, vždy sa dá nájsť niekto, s kým sa dá spraviť nejaký program. Takmer každý Nór chodí na ski touring, lebo je to strašne dostupné – v podstate všade za domom,“ hovorí Linda.
Zdroj: archív respondentov
Nóri vedia, že ich štát investuje peniaze efektívne
Na Nóroch im imponuje to, ako si vedia udržať balans medzi prácou a oddychom. Linda a Slavo si všímajú, že v porovnaní s inými krajinami, v Nórsku necítia výrazné ekonomické rozdiely medzi obyvateľmi. „Samozrejme niekto zarába viac, niekto menej, čo je úplne normálne, ale nie sú tu ľudia na okraji spoločnosti, všetci majú dostatok. To je podľa mňa veľmi dôležité pre fungovanie spoločnosti. Majú kvalitné vzdelávanie a zdravotníctvo zadarmo. Vedia, že ich štát investuje peniaze efektívne. Nie ako my, že sa radujeme z jedného tunela,“ hovorí Slavo.
Život v zahraničí spočiatku plánovali iba na krátky čas, dnes je pre nich návrat čoraz menej reálny. „Jediné, čo tu nikdy nebudeme mať, je rodina, takže to je asi taký jediný faktor, ktorý by nás ťahal domov, ale ostatné vnímame pozitívnejšie v Nórsku,“ vysvetľuje Linda.
Mladý pár odporúča každému, aby sa nebál a odvážil sa vyskúšať život v zahraničí. Takáto skúsenosť podľa nich prináša nielen cenné životné skúsenosti, ale aj nový pohľad na svet a seba samého. „Nikdy nie je neskoro na to, aby človek zmenil svoj život,“ uzatvárajú.
